Sedisvakantizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sedisvakantizmus alebo sedevakantizmus (z lat. sedes vacans, dosl. „prázdny stolec“) je názor, podľa ktorého je v súčasnosti pápežský stolec uprázdnený (pozri sedisvakancia) a nároky súčasného pápeža (resp. niektorých jeho predchodcov) naň sú nelegitímne.

Niektorí prívrženci sedisvakantizmu považujú za posledného legitímneho pápeža Pia XII., iní Pia X. Všetci odmietajú Druhý vatikánsky koncil a jeho reformy v oblasti náboženskej praxe považujú za heretické. V snahe vyhnúť sa otvorenej schizme sa väčšina sedisvakantistov stavia odmietavo k nezávislej voľbe legitímneho pápeža.

Prívrženci sedisvakantizmu disponujú paralelnými cirkevnými štruktúrami vďaka oficálnou cirkvou neschváleným biskupským a kňazským sväteniam. Medzi najaktívnejších sedisvakantistických biskupov patril arcibiskup Pierre Martin Đình Thục Ngô. Ngô vysvätil v roku 1975 niekoľkých biskupov v Španielsku. Títo neskôr sformovali tzv. Palmarskú katolícku cirkev a za pápeža zvolili Clementa Domíngueza y Gomeza, ktorý prijal meno Gregor XVII.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Frank K. Flinn, Encyclopedia of Catholicism (Facts on File, 2007), s. 566. [1]