Sedlo pod Hnilickou Kýčerou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sedlo pod Hnilickou Kýčerou
sedlo
Sedlo
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okresy Žilina, Martin
Obce Rajec, Kláštor pod Znievom
Časť Kýčery
Pohorie Malá Fatra
Podcelok Lúčanská Fatra
Povodia Rajčanka, Turiec
Nadmorská výška 1 027,8 m n. m.
Súradnice 49°01′25″S 18°44′02″V / 49,0235°S 18,7338°V / 49.0235; 18.7338
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zelenej značke z Kamennej Poruby
Poloha v rámci Žilinskeho kraja
Poloha v rámci Žilinskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Sedlo pod Hnilickou Kýčerou (1 027,8 m n. m.[1]) je horské sedlo v hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry.[2] Je križovatkou turistických chodníkov a lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[3]

15. novembra 1944 po bojoch s nacistami v sedle zomrel komunistický funkcionár a politruk partizánskej skupiny Ľudovít Rauch.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Sedlo sa nachádza v južnej polovici Malej Fatry, v geomorfologickom podcelku Lúčanská Malá Fatra a časti Kýčery.[4] Leží medzi vrchmi Úplaz (1 085 m n. m.) a Hnilická Kýčera (1 218 m n. m.)[1] a celá oblasť je pokrytá lesným porastom.[5]

Nachádza sa v Žilinskom kraji, na hranici okresov Žilina a Martin a zasahuje na katastrálne územie mesta Rajec a obce Kláštor pod Znievom.[6] Severozápadné svahy odvodňuje Porubský potok do Rajčanky, voda z juhovýchodných častí odteká Slovianskym potokom do rieky Turiec.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa pod Hnilickou Kýčerou (1 218 m n. m.), ktorá je výborným vyhliadkovým bodom. Zostup z vrcholu do sedla patrí medzi najstrmšie v celej Lúčanskej Malej Fatre a hlavne v období dažďov je ťažko priechodný. V sedle je križovatka značených turistických trás a pekný drevený kríž. Niekoľko desiatok metrov od kríža po zelenej značke smerom do Rajca je upravený prameň pitnej vody. Sedlo je vyhľadávaným bivakovacím miestom, pretože sa nachádza približne v polovici hrebeňa tejto časti Malej Fatry.[1]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
  2. a b c Mapový portál HIKING.SK [online]. N Press, [cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  3. mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1339-844X.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-24]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-24]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]