Sekvenčný obvod

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sekvenčné obvody (nazývané aj sekvenčné automaty) sú digitálne elektronické obvody, u ktorých závisí stav výstupov okrem aktuálneho stavu vstupov aj od minulého stavu vstupov. Znamená to, že sekvenčné obvody majú pamäťové vlastnosti.

Najjednoduchšie základné sekvenčné obvody sa nazývajú preklápacie obvody (bežnejšie, i keď nespisovne, klopné obvody); tieto majú často ešte vlastnosti analógových obvodov.

Typické vstupy[upraviť | upraviť zdroj]

Časť sekvenčných obvodov je konštruovaná tak, že sa ich výstupy menia, len ak sa mení v niektorom smere jeden zo vstupov, tzv. hodinový vstup (angl. clock). Táto reakcia môže byť na nábežnú hranu (zmena z 0 na 1) alebo dobežnú hranu (zmena z 1 na 0) hodinového signálu, zriedkavo aj na obe hrany.

Sekvenčné obvody majú obvykle aj vstup pre reset, ktorým sa obvod dá uviesť do definovaného (počiatočného) stavu, napr. po pripojení napájacieho napätia.

Návrh[upraviť | upraviť zdroj]

Sekvenčné obvody sú trochu zložitejšie na návrh ako kombinačné ale zato zvládnu úlohy, na ktoré sa kombinačné vôbec použiť nedajú.

Návrhové algoritmy sú take isté ako pri kombinačných, ale pri návrhu sa započítavajú nielen vstupy ale aj stavy.

Zostaviť sa dajú pomocou hradiel (typicky NAND hradiel a klopných obvodov (preklápací obvod JK, preklápací obvod RS, ďalej KO) alebo PAL/GAL s KO, CPLD s KO alebo FPGA.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa typu návrhu sa delia na:

  • Synchrónne - celý obvod je riadený z jedného zdroja hodinového signálu - jednoduchšie, najčastejšie používané
  • Asynchrónne - nepoužívajú hodiny, reagujú rovno na zmenu vstupu, trochu zložitejšie na návrh ako synchrónne, musia sa brať do úvahy medzistavy pri prepnutí, tzv. hazardy.

Príklady[upraviť | upraviť zdroj]

  • Počítadlo impulzov (najjednoduchší používaný)
  • CPU - jeden z najzložitejších bežne používaných synchrónnych sekvenčných automatov

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]