Seleukos I. Nikator

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Seleukos I. Nikatór)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Seleukos I. Níkátor (rímska kópia gréckeho originálu nájdená v Herculaneu)

Seleukos I. Nikator alebo Seleukos I. Nikatór (po grécky nikator/iný prepis: nikatór = víťaz; * okolo 358 pred Kr. – † 281 pred Kr.) bol macedónsky vojenský veliteľ. Patril k nástupcom Alexandra Veľkého, takzvaným diadochom a bol prvým kráľom dynastie Seleukovcov.

Vzostup[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa okolo roku 358 pred Kr. v Macedónii ako syn Antiocha, generála macedónskeho kráľa Filipa II. Ako dvadsaťtriročný sprevádzal Alexandra na jeho výprave do Ázie, počas ktorej dobyl perzskú ríšu. Bojoval po jeho boku v bitke pri Hydaspes v roku 326 pred Kr., kde sa vyznamenal a Alexander ho potom vymenoval za veliteľa svojej osobnej stráže.

Po Alexandrovej smrti v Babylone v roku 323 pred Kr. nedostal pri prvom delení ríše žiadnu satrapiu. Spojil sa s regentom ríše Perdikkom, ktorý mu udelil hodnosť chiliarchu (veliteľ jazdy). Perdikkas sa však neskôr stal jeho nepriateľom a v roku 321 pred Kr. ho Seleukos zavraždil počas neúspešnej výpravy do Egypta proti Ptolemaiovi. Keďže zachránil život miestodržiteľovi Macedónie Antipatrovi, stal sa v tom istom roku s jeho pomocou v druhom delení satrapom – miestodržiteľom – Babylonie.

Seleukos bol vynikajúcim organizátorom a správcom a získal si tak na svoju stranu miestne obyvateľstvo. V rokoch 319316 pred Kr. pomáhal Antigonovi Jednookému poraziť Perdikkovho stúpenca, Eumena. Keď sa však Antigonos po svojom víťazstve stal pánom východných provincií, Seleukos sa ním cítil byť ohrozený a v roku 316 pred Kr. utiekol do Egypta.

Tu pomáhal egyptskému vládcovi Ptolemaiovi a v nastávajúcej vojne medzi Antigonom a ostatnými diadochmi velil v rokoch 316312 pred Kr. egyptskému loďstvu v Egejskom mori.

Založenie Seleukovskej ríše[upraviť | upraviť zdroj]

Ptolemaiovo víťazstvo nad Antigonovým synom, Demetriom Poliorketom, v bitke pri Gaze v roku 312 pred Kr. otvorilo Seleukovi cestu k návratu na východ. S Ptolemaiovou pomocou znovu ovládol Babylon. Jeho návrat je oficiálne považovaný za začiatok existencie seleukovskej ríše.

Pán Babylonu teraz vyrazil do susedných satrapií: Persidy, Susiany a Médie s úmyslom vyrvať ich z rúk Antigonových miestodržiteľov. Nájazd do Babylonie z roku 311 pred Kr. Demetriom nemohol vážne ohroziť Seleukov postup. V roku 310 pred Kr. založil nové hlavné mesto Seleukiu nad Tigridom. Kým Antigonos ovládol západ, Seleukos počas nasledujúcich deviatich rokov priviedol pod svoju vládu celú východnú časť Alexandrovej ríše až k riekam Jaxartés a Indus. V roku 305 pred Kr., po vyvraždení starej macedónskej kráľovskej dynastie, prijal Seleukos, rovnako ako ostatní diadochovia, kráľovský titul.

Seleukov pokus obnoviť macedónsku vládu za riekou Indus narazil na odpor vládcu maurovskej ríše, Čandraguptu. Grécke pramene sú v tomto prekvapujúco skúpe na informácie, ale mnohí historici sa domnievajú, že tu bol Seleukos porazený. Napriek tomu v mierovej zmluve medzi obomi kráľmi v roku 302 pred Kr. Seleukos odstúpil Čandraguptovi Gedróziu a Arachóziu, územie dnešného Pakistanu a južného Afganistanu, no na oplátku získal 500 vojnových slonov, ktorí mali hrať kľúčovú úlohu v bitke, ktorá sa mala onedlho odohrať.

Víťazstvo nad Antigonom, Demetriom a Lysimachom[upraviť | upraviť zdroj]

Helenistický svet okolo roku 300 pred Kr.

V roku 301 pred Kr. sa Seleukos spojil s Lysimachom v Malej Ázii a v bitke pri Ipse spoločne porazili Antigona, ktorý v bitke padol. Ptolemaios sa držal v úzadí a pravdepodobne vyčkával na výsledok bitky.

Po tomto víťazstve Seleukos k svojej ríši pripojil Sýriu, Frýgiu a Koilésýriu a ovládol tak ďalšiu veľkú čast niekdajšej Alexandrovej ríše. Práve Koilésýria (územie dnešnej južnej Sýrie a Libanonu) sa stala v nasledujúcich sto rokoch jablkom sváru medzi Seleukovcami a Ptolemaiovcami a výrazne tak determinovala ďalší vývoj v oboch kráľovstvách. Získaním Sýrie sa Seleukovi otvoril prístup ku Stredozemnému moru a okamžite tu v roku 300 pred Kr. založil nové hlavné mesto Antiochiu nad Orontom. Seleukia nad Tigridom zostala aj naďalej hlavným mestom pre východné provincie. Okolo roku 293 pred Kr. tam ustanovil svojho syna Antiocha I. za spolukráľa, aby dosiahol efektívnejšiu správu obrovskej ríše.

Po víťazstve ostatných diadochov vo vojne proti Demetriovi v roku 286 pred Kr. Seleukos Demetria uväznil v Apameii nad Orontom a ten tu v čestnom zajatí o niekoľko rokov neskôr zomrel.

Lysimachova neobľúbenosť, po zavraždení vlastného syna, poskytla Seleukovi príležitosť na odstránenie posledného súpera. Vo februári 281 pred Kr. sa obrátil proti svojmu predošlému spojencovi a porazil ho v bitka pri Kuropedione. Lysimachos v nej prišiel o život. Svojmu synovi, Antiochovi I., prenechal Seleukos vládu nad Áziou a sám chcel v pokoji dožiť ako kráľ Macedónie, ale krátko po prekročení Helespontu ho blízko mesta Lysimacheia v septembri 281 pred Kr. zavraždil Ptolemaios Keraunos, ktorý bol jeho hosťom. Miestodržiteľ Pergamonu, Filetairos, získal od Ptolemaia Kerauna Seleukovu mŕtvolu, ktorá bola pochovaná v meste Seleukia Pieria blízko Antiochie v mauzóleu Níkátoreon, ktoré existuje dodnes.

Bilancia[upraviť | upraviť zdroj]

Seleukos I. Nikator bol posledným diadochom, ktorý sníval o obnove niekdajšej Alexandrovej ríše v celom jej rozsahu. Najlepšie dokázal spravovať túto obrovskú, rozmanitú ríšu. Založil mnoho kolónií a miest. Len málo vládcov boli tak vášnivými staviteľmi miest ako Seleukos. Údajne mal dať postaviť deväť Seleukií, šestnásť Antiochií a šesť Laodikeí. Opieral sa o macedónsko-perzskú vládnucu vrstvu a gréckych kolonistov. Udržiaval aj kontakt s domorodým perzským obyvateľstvom. Na Alexandrovo naliehanie sa oženil s Peržankou Apamé a na rozdiel od ostatných Macedóncov sa s ňou však nerozviedol. Bítýnia a oblasť Pontu sa za jeho vlády oddelili od ríše.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]