Selma Lagerlöfová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Selma Lagerlöfová
Selma Lagerlöfová
švédska spisovateľka

Narodenie 20. november 1858
Östra Emterwik, Švédsko
Úmrtie 16. marec 1940 (81 rokov)
Mårbacka, Švédsko
Selma Lagerlöfová

Selma Ottiliana Lovisa Lagerlöfová (* 20. november 1858, Östra Emterwik, Švédsko – † 16. marec 1940, Mårbacka) bola popredná švédska spisovateľka.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v rodine dôstojníka a statkára. Proti vôli rodičov vyštudovala učiteľský ústav a v rokoch 18851896 pôsobila ako učiteľka v Landskrone, no potom sa stala spisovateľkou na plný úväzok. V roku 1897 sa presťahovala do Falunu. Neskôr žila v Sunne, až v roku 1908 kúpila po otcovom bankrote späť rodný majetok v Mårbacku a usadila sa na ňom.

Jej prvým úspešným románom bol dvojdielny román „Gösta Berling“ (1891), ktorý je dodnes jedným z najromantickejších diel švédskej literatúry. Po ňom nasledovala zbiera „Neviditeľné putá“ (1894) a román „Jeruzalem“ (1901-1902), ktorý pripomína staroislandské ságy. Rozprávková kniha „Zázračná cesta Nilsa Holgerssona s divými husami po Švédsku“ (1906-1907) je vlastne svojráznym cestopisom po Švédsku, ktorý napísala na objednávku pre potreby švédskych škôl a slúžil ako učebnica švédskej vlastivedy. Napísala niekoľko diel z rodného kraja a založené na vlastných spomienkach („Denník“, „Memoáre dieťaťa“, „Löwensköldov prsteň“).

Veľkého uznania sa jej dostalo v roku 1909, kedy bola ocenená Nobelovou cenou za literatúru (ako dovtedy prvá žena). V roku 1914 sa sama stáva členkou spoločnosti spisovateľov ocenených Nobelovou cenou za literatúru – Švédskej akadémie. Na začiatku 2. Svetovej vojny poslala svoju medailu fínskej vláde, aby im pomohla zhromaždiť peniaze na boj proti Sovietskemu zväzu. Fínska vláda sa cítila natoľko dotknutá jej činom, že potrebné peniaze získala iným spôsobom a medailu jej vrátila.

Bola blízkou priateľkou Sophie Elkanovej, s ktorou veľa cestovala po Taliansku a blízkom Východe, a podľa zachovaných listov z ich korešpondencie (vyšla knižne v roku 1992 pod názvom „Du lär mig att bli fri“ (Učíš ma slobode).

Selma Lagerlöfová patrí k vrcholným predstaviteľom švédskeho novoromantizmu, jej dielo je preniknuté humanistickou vierou v človeka a vyniká skvelým realistickým rozprávačstvom a bohatou fantáziou, pričom jej knihy vynikajú nadčasovou múdrosťou a morálnym ponaučením. Jej portrét sa dostal v roku 1991 na švédsku 20 korunovú bankovku.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:
  • Gösta Berlings saga, 1891 - slov. „Gösta Berling“, 1941
  • Osynliga länkar, 1894, (doslova „Neviditeľné putá“)
  • Antikrists mirakler, 1897 (doslova „Antikristove zázraky“)
  • En herrgårdssägen, 1899 - slov. „Povesť o panskom sídle“, 1958
  • Drottningar i Kungahälla jämte andra berättelser, 1899 (doslova „Kráľovné kungahällské a iné poviedky“)
  • Jerusalem, 2 zv., 1901 a 1902 - slov. „Jeruzalem“, 1969 / „Zasľúbená krajina“, 1978
  • Herr Arnes penningar, 1904 - slov. „Poklad pána Arneho]]“, 1970
  • Kristuslegender, 1904 - slov. „Legendy o Kristu“, 1929 / „Legendy o Kristovi“, 1991
  • Nils Holgerssons underbara resa genom Sverige, 1906-1907 - slov. „Zázračná cesta Nilsa Holgerssona s divými husami po Švédsku“, 1947 / „Nils Holgersson“, 1991
  • En saga om en saga, 1908 - slov. „Legendy“, 1925
  • Liljecronas hem, 1911 - slov. „Liljecronov domov“, 1933
  • Körkarlen, 1912 (doslova „Kočiš“)
  • Kejsaren av Portugallien, 1914 - slov. „Cisár z Portugálie“, 1938
  • Troll och människor, 1915-21 - slov. „Troldi a ľudia“, 1932
  • Bannlyst, 1918 - slov. „Prekliaty“, 1991
  • Mårbacka, 1922
  • románová trilógia:
    • Löwensköldska ringen, 1925 - slov. „Löwensköldov prsteň“, 1978
    • Charlotte Löwensköld, 1925
    • Anna Svärd, 1928 - slov. „Anna Svärdová“, 1945
  • Ett barns memoarer, 1930 (doslova „Memoáre dieťaťa“)
  • Dagbok för Selma Ottilia Lovisa Lagerlöf, 1932 (doslova „Denník Selmy Ottilie Lovisy Lagerlöfovej“)
  • Höst, 1933 (doslova „Jeseň“)
  • Från skilda tider, 1943-45

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]