Seraphimite Church

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tin Can Cathedral

Seraphimite Church bola prvá nezávislá ukrajinská cirkev v Severnej Amerike. Tvorili ju prívrženci biskupa Serafima, vznikla samostatne vo Winnipegu.

Jej prvý a hlavný kostol bola tzv. Tin Can Cathedral (po ukrajinsky Bľašana Katedra - Бляшaна Катедра) vo Winnipegu, v kanadskej provincii Manitoba.

Ukrajinskí emigranti začali prichádzať do Kanady v roku 1891 hlavne z rakúsko-uhorských území, z regiónov Bukovina a Halič. Noví prisťahovalci z Bukoviny boli východní pravoslávni kresťania a z Haliče boli vychodní katolíci. V oboch prípadoch sa riadili byzantským obradom. V roku 1903 už bola ukrajinská prisťahovalecká populácia v západnej Kanade dostatočne veľká na to, aby lákala pozornosť vodcov z náboženských, politických a vzdelávacích kruhov.

Hlavné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kyrylo Henyk (1857–1925)

Ústrednou postavou ukrajinskej komunity vo Winnipegu bol Kyrylo Henyk (1857-1925). Pochádzal z Haliče, maturoval na Ukrajinskom akademickom gymnáziu v Ľvove a krátko študoval právo na Černovickej univerzite.[1] Henyk bol priateľom Ivana Franka, ukrajinského autora diela Líška Mykyta, ktorý bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru. Henyk pravdepodobne zdieľal Frankovu uštipačnú satiru upriamenú na vtedajších kňazov a jeho socialistické učenie, pretože sa zúčastnil jeho svadby ako Frankov svedok. Oslobodenie obyvateľstva od kňazského stavu, spolu s pozemkovou reformou, bol spôsob ako oslobodiť roľníkov od statkárov (nežijúcich na svojich pozemkoch), ktorí mali v moci pôdu v spolupráci s hierarchiou kňazov. Po príchode do Kanady sa Henyk stal prvým Ukrajincom, ktorého zamestnala kanadská vláda; pracoval ako zamestnanec imigračného úradu vodiaci nových usadlíkov na im pridelenú pôdu. Henykov bratranec Ivan Bodrug (1874-1952) a Bodrugov priateľ Ivan Negrič (1875-1946) tiež pochádzali z dediny Bereziv v okrese Kolomija a mali kvalifikáciu ako učitelia na základnej škole v Haliči.[1] Títo traja muži tvorili základ inteligencie ukrajinskej komunity a boli známi pod názvom Berezivská trojka. Henyk, najstarší z nich, bol jediný z trojice, ktorý bol už ženatý. Jeho manželka Paulina (za slobodna Tsurkowská) bola dcérou kňaza, bola to vzdelaná žena, a mali spolu troch synov a tri dcéry.[2]

Ďalšou hlavnou postavou bol biskup Serafim, ktorého skutočné meno bolo Stefan Ustvoľskyj. Ustvolského nakoniec zbavila Svätá synoda ruskej pravoslávnej cirkvi v Petrohrade kňazstva. Ale jeho príbeh sa začal, keď z osobných dôvodov cestoval na Vrch Athos, kde bol vysvätený za biskupa svätým Anphimom, ktorý tvrdil, že je biskupom. Existovalo podozrenie, že svätý Anphim vysvätil Ustvoľského, aby nazlostil ruského cára, pretože v tom čase existoval konflikt medzi Svätou synodou a cárom o ovládnutie ruskej pravoslávnej cirkvi.[3] Po vysvätení za biskupa Seraphim cestoval do Severnej Ameriky a krátky čas zotrval u ukrajinských kňazov vo Philadelphii. V čase, keď prišiel do Winnipegu, nemal už žiadny vzťah k ruskej pravoslávnej cirkvi, ani k nikomu inému. Ukrajinci v prériách ho prijali ako potulného svätého muža, čo je tradícia, ktorá má korene v začiatkoch kresťanstva.[4]

Ďalšou postavou, ktorá bola súčasťou a prispela ku vzniku Tin Can Cathedral, bol Serafimov asistent Makarij Marčenko. Marčenko pôsobil ako kantor, pomáhal Serafimovi s kostolnými obradmi, ktoré dobre ovládal. Prišiel so Serafimom zo Spojených štátov. Arcibiskup Langevin, ktorý sídlil v St. Boniface, bol hlavou rímskokatolíckej diecézy v západnej Kanade, pričom bol v priamom kontakte s pápežom v Ríme. Nazdával sa, že jeho kňazi sú viac než adekvátni na potreby ukrajinského obyvateľstva. [5] Ďalšími "hráčmi" boli napr. Dr. William Patrick, riaditeľ Manitoba College, presbyteriánskej školy vo Winnipegu; Liberálna strana Manitoby; a ruskí pravoslávni misionári.

Udalosti[upraviť | upraviť zdroj]

Ak niektorý z incidentov spôsobil nasledujúcu drámu, tak to mohol byt ten keď člen manitobskeho parlamentu, Joseph Bernier, predstavil návrh zákona z roku 1902, ktorým sa prenášali "majetky gréckej rusínskej cirkvi spojenej s Rímom pod kontrolu právnických osôb Rímskej cirkvi".[6] Arcibiskup Langevin vyhlásil: “Rusíni musia dokázať, že sú katolíci tým, že odovzdajú majetok cirkvi, a nie ako protestanti…jednotlivcom alebo výboru laikov nezávislým od kňaza či biskupa.[7] Veľkosť ukrajinského obyvateľstva na prériách zaujala aj ruských pravoslávnych misionárov. V tom čase ruská pravoslávna cirkev vynakladala 100 000 dolárov ročne na misionárske práce v Severnej Amerike.[3] Aj presbytariánska cirkev sa začala o vec zaujímať a pozývala mladých mužov z ukrajinskej komunity na navštevovanie Manitoba College, kde boli zriadené špeciálne triedy pre Ukrajincov, ktorí sa chceli stať školskými učiteľmi (a neskôr nezávislými farármi v gréckokatolíckej cirkvi).[8] Dr. King, ktorý plynulo hovoril po nemecky a bol riaditeľom Manitoba College, viedol pohovory s kandidátmi Bodrugom and Negričom v nemčine. Henyk preložil ich školské dokumenty z poľštiny do angličtiny. Stali sa prvými ukrajinskými študentmi na univerzite v Severnej Amerike – Manitoba College bol v tom čase súčasťou Manitobskej university.

Henyk, Bodrug, a Negrič konali rýchlo s cieľom zabezpečiť svoju komunitu.[9] Do veci zapojili Serafima. Prišiel do Winnipegu v apríli 1903[10] založiť cirkev nezávislú od cirkví v Európe a náboženských záujmových skupín usilujúcich sa o priazeň nových ukrajinských prisťahovalcov na prériách. K ich spokojnosti Serafim založil Pravoslávnu ruskú cirkev (nie Ruskú pravoslávnu cirkev) a vyhlásil sa za jej vedúceho; na uspokojenie Ukrajincov sa cirkev volala aj Serafimova cirkev. Farníkom poskytol východný obrad, ktorý bol prisťahovalcom známy, začal vysväcovať kantorov a diakonov a ”… 13. decembra 1903 Serafim oficiálne požehnal a pre modlitby otvoril malú budovu na východnej strane ulice McGregor Street medzi Manitoba a Pritchard Avenue, ktorá sa volala Kostol svätého ducha.”[11] “V novembri 1904 začal stavať svoju známu “tin can cathedral" na rohu King Street a Stella Avenue[12], Serafim, "vysvätil okolo 50 kňazov a veľa diakonov (z ktorých mnohí boli len čiastočne gramotní), ktorí vykonávali svoje kňazské povinnosti v usadlostiach, kde kázali nezávislé pravoslávie a zverenecké vlastníctvo majetku cirkvi. O dva roky neskôr táto cirkev tvrdila, že má takmer 60 000 prívržencov.[13]

Z dôvodu rozličných indiskrétností a problémov s alkoholom,[9] stratil dôveru inteligencie, ktorá ho priviedla do Winnipegu, a došlo k puču, pri ktorom sa ho zbavili bez toho, aby stratili aj jeho kongregáciu. Serafim odišiel do Petrohradu, aby tam dosiahol uznanie a ďalšie financovanie od Ruskej svätej synody pre serafimovskú cirkev. Počas jeho neprítomnosti Ivan Bodrug a Ivan Negrič, medzičasom už študenti teológie na Manitoba College a zároveň kňazi v serafimovskej cirkvi, boli schopní získať záruky presbyteriánskeho financovania pre Serafimovu cirkev pod podmienkou, že sa cirkev časom zmení na presbyteriánsky model cirkvi. Na konci jesene 1904 sa Serafim vrátil z Ruska, ale nepriniesol so sebou žiadne “posobije”.[14] Po návrate objavil vyššie uvedenú zradu a hneď exkomunikoval kňazov, ktorí sa na nej zúčastnili. Publikoval ich fotografie v lokálnych novinách s ich menami vytlačeným cez ich hrude, ako keby boli kriminálnikmi.[15] Jeho pomsta však bola krátka, lebo sa dozvedel, že on sám bol exkomunikovaný z Ruskej svätej synody: “keď Svätá synoda exkomunikovala Serafima a všetkých jeho kňazov, odišiel v roku 1908 a nikdy sa nevrátil.”[13]

Dozvuky[upraviť | upraviť zdroj]

Plodom tohto sociálneho a spirituálneho požiaru, ktorý sa prehnal prériou, bol vznik ukrajinskokanadskej komunity.

Ivan Bodrug, jeden z rebelov v Serafimovej cirkvi sa stal riaditeľom novej nezávislej cirkvi a bol pomerne charizmatickým kňazom, hlásajúcim evanjelické kresťanstvo z dôvodu vplyvu presbyteriánov. Žil až do 50. rokov 20. storočia. Budovy nezávislej cirkvi sa nachádzali na rohu Pritchard Avenue a McGregor Street, a hoci prvá už je zbúraná (tá, ktorú Serafim používal pre svoju prvú cirkev), druhá budova postavená z presbyteriánskych financií stále stojí krížom od Labour Temple v North Ende vo Winnipegu.[16]

Arcibiskup Langevin zvýšil svoje úsilie o asimilíciu ukrajinskej komunity do rimskokatolickej. Založil Baziliánsky kostol sv. Mikuláša s belgickými kňazmi, otcom Delaerem a inými, ktorí viedli omše v staroslovienčine, oblečení podľa gréckeho rituálu, a viedli obrady v poľštine. Tento kostol sa nachádzal na druhej strane ulice oproti nezávislej Ukrajinskej katolíckej katedrále sv. Vladimíra a Oľgy na McGregor Street v North Ende vo Winnipegu. Takáto konkurencia poskytla ukrajinskokanadským deťom viac možností naučiť sa hovoriť po ukrajinsky.[15]

Liberálna strana, vedomá si toho, že Ukrajinci neboli už spojencami arcibiskupa Langevina a rímskych katolíkov, ktorí boli spojení s Konzervatívnou stranou, financovala prvé ukrajinské noviny v Kanade, “Kanadiskyi Farmer”, ktorých prvým šéfredaktorom nebol nik iný než Ivan Negrič.

Serafim zmizol v roku 1908, ale sú o ňom zmienky v novinách “Ukrainskyj Holos” (Ukrajinský hlas – noviny, ktoré sa vydávajú dodnes vo Winnipegu), kde sa uvádza, že predáva biblie robotníkom na železnici v provincii Britská Kolumbia v roku 1913.

Kyrylo Henyk sa presťahoval so svojou najstaršou dcérou a jedným so svojim synom do Spojených štátov, do Severnej Dakoty, potom sa vrátil späť a zomrel v roku 1925.

Makarij Marčenko sa po Serafimovom odchode vyhlásil nielen za nového biskupa serafimskej cirkvi, ale aj za arcipatriarchu, arcipápeža, arcihajtmana a arciknieža. Pre istotu exkomunikoval pápeža a Ruskú svätú synodu.[13] Existujú správy, že ešte v 30. rokoch 20. storočia cestoval do vidieckych oblastí a bol pastorom Ukrajincom, ktorí uprednostňovali svoj východný rítus.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Martynowych, Orest T. Ukrainians in Canada: The Formative Period, 1891-1924. Canadian Institute of Ukrainian Studies Press, University of Alberta, Edmonton, 1991, page 170.
  2. ↑ Hryniuk, Stella. Dictionary of Canadian Biography Online, www.biographi.ca/EN/009004-119.01-e.php?id_nbr=8154
  3. ↑ a b Mitchell, Nick. Ukrainian-Canadian History as Theatre in The Ukrainian Experience in Canada: Reflections 1994, Editors: Gerus, Oleh W.; Gerus-Tarnawecka, Iraida; Jarmus, Stephan, The Ukrainian Academy of Arts and Sciences in Canada, Winnipeg, page 226
  4. ↑ Mitchell, Nick. The Mythology of Exile in Jewish, Mennonite and Ukrainian Canadian Writing in A Sharing of Diversities, Proceedings of the Jewish Mennonite Ukrainian Conference, "Building Bridges", General Editor: Stambrook, Fred, Canadian Plains Research Center, University of Regina, 1999, page 188.
  5. ↑ Martynowych, Orest T. Ukrainians in Canada: The Formative Period, 1891-1924. Canadian Institute of Ukrainian Studies Press, University of Alberta, Edmonton, 1991, page 184.
  6. ↑ Martynowych, Orest T. Ukrainians in Canada: The Formative Period, 1891-1924. Canadian Institute of Ukrainian Studies Press, University of Alberta, Edmonton, 1991, page 189.
  7. ↑ Winnipeg Tribune 25 February 1903.
  8. ↑ Martynowych, Orest T. Ukrainians in Canada: The Formative Period, 1891-1924. Canadian Institute of Ukrainian Studies Press, University of Alberta, Edmonton, 1991, page 192
  9. ↑ a b Yereniuk, Roman, A Short Historical Outline of the Ukrainian Orthodox Church of Canada, www.uocc.ca/pdf, page 9
  10. ↑ Martynowych, Orest T. Ukrainians in Canada: The Formative Period, 1891-1924. Canadian Institute of Ukrainian Studies Press, University of Alberta, Edmonton, 1991, page 190
  11. ↑ Martynowych, Orest T., The Seraphimite, Independent Greek, Presbyterian and United Churches, umanitoba.ca/...canadian.../05_The_Seraphimite_Independent_Greek_Presbyterian_and_United_Churches.pdf -, page 1
  12. ↑ Martynowych, Orest T., The Seraphimite, Independent Greek, Presbyterian and United Churches, umanitoba.ca/...canadian.../05_The_Seraphimite_Independent_Greek_Presbyterian_and_United_Churches.pdf -, page 2
  13. ↑ a b c Bodrug, Ivan. Independent Orthodox Church: Memoirs Pertaining to the History of a Ukrainian Canadian Church in the Years 1903-1913, translators: Bodrug, Edward; Biddle, Lydia, Toronto, Ukrainian Research Foundation, 1982, page xiii
  14. ↑ Bodrug, Ivan. Independent Orthodox Church: Memoirs Pertaining to the History of a Ukrainian Canadian Church in the Years 1903-1913, translators: Bodrug, Edward; Biddle, Lydia, Toronto, Ukrainian Research Foundation, 1982, page 81
  15. ↑ a b Mitchell, Nick. Ukrainian-Canadian History as Theatre in The Ukrainian Experience in Canada: Reflections 1994, Editors: Gerus, Oleh W.; Gerus-Tarnawecka, Iraida; Jarmus, Stephan, The Ukrainian Academy of Arts and Sciences in Canada, Winnipeg, page 229
  16. ↑ Martynowych, Orest T. Ukrainians in Canada: The Formative Period, 1891-1924. Canadian Institute of Ukrainian Studies Press, University of Alberta, Edmonton, 1991, photograph 47.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bodrug, Ivan. Independent Orthodox Church: Memoirs Pertaining to the History of a Ukrainian Canadian Church in the Years 1903-1913, translators: Bodrug, Edward; Biddle, Lydia, Toronto, Ukrainian Research Foundation, 1982.
  • Hryniuk, Stella, GENYK, CYRIL - Dictionary of Canadian Biography Online, www.biographi.ca/EN/009004-119.01-e.php?id_nbr=8154
  • Manitoba Free Press, issues of 10 October 1904, 20 January 1905, 28 December 1905.
  • Martynowych, Orest T., The Seraphimite, Independent Greek, Presbyterian and United Churches, umanitoba.ca/...canadian.../05_The_Seraphimite_Independent_Greek_Presbyterian_and_United_Churches.pdf -
  • Martynowych, Orest T. Ukrainians in Canada: The Formative Period, 1891-1924. Canadian Institute of Ukrainian Studies Press, University of Alberta, Edmonton, 1991.
  • Maruschak, M. The Ukrainian Canadians: A History, 2nd ed., Winnipeg: The Ukrainian Academy of Arts and Sciences in Canada, 1982.
  • Mitchell, Nick. The Mythology of Exile in Jewish, Mennonite and Ukrainian Canadian Writing in A Sharing of Diversities, Proceedings of the Jewish Mennonite Ukrainian Conference, "Building Bridges", General Editor: Stambrook, Fred, Canadian Plains Research Center, University of Regina, 1999.
  • Mitchell, Nick. Ukrainian-Canadian History as Theatre in The Ukrainian Experience in Canada: Reflections 1994, Editors: Gerus, Oleh W.; Gerus-Tarnawecka, Iraida; Jarmus, Stephan, The Ukrainian Academy of Arts and Sciences in Canada, Winnipeg.
  • Winnipeg Tribune, issue of 25 February 1903.
  • Yereniuk, Roman, A Short Historical Outline of the Ukrainian Orthodox Church of Canada.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Seraphimite_Church&oldid=7671420“