Sergej Semionovič Biriuzov
| Sergej Semionovič Biriuzov | |
 sovietsky vojvodca a maršal | |
| Narodenie | 21. august 1904 Skopin, Rusko |
|---|---|
| Úmrtie | 19. október 1964 (60 rokov) blízko Belehradu, Srbsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Sergej Semionovič Biriuzov |
Sergej Semionovič Biriuzov (* 21. august 1904, Skopin, Rusko – † 19. október 1964, blízko Belehradu, Srbsko) bol sovietsky vojvodca, maršal Sovietskeho zväzu. Maršalom Sovietskeho zväzu sa stal v marci 1955. Hrdina Sovietskeho zväzu (1958), náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl ZSSR (1963—1964).
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa roku 1904 v Skopine v Riazaňskej gubernii v Rusku. Pochádzal z rodiny obchodníka. V roku 1926 vstúpil do Komunistickej strany. V 20. rokoch vstúpil do armády a kariérne rýchlo postupoval. V roku 1929 ukončil 2 ročník večernej univerzity pre pracujúcich. V roku 1934 pred nástupom na Vojenskú akadémiu M. V. Frunzeho bol veliteľom práporu. Štúdium na akadémii ukončil v roku 1937 s diplomom 1. stupňa. Následne velil štábu streleckej divízie. V roku 1939 sa stal náčelníkom operačného oddelenia štábu Charkovského vojenského okruhu. V auguste 1939 bol poverený vedením 132. divízie.
Briuzov následne velil tejto jednotke 3 roky, čo bolo v sovietskej armáde zriedkavosťou. Jeho divízia bola súčasťou juhozápadného a brianského frontu. Bol kvalitným divíznym veliteľom, ktorý neváhal jednotke veliť z prvej línie. Počas prvého roka bojov proti nacistickému Nemecku bol Biriuzov 5 krát ranený, z toho dvakrát vážne.
V apríli 1942 sa stal náčelníkom štábu 48. armády brianského frontu. V tejto funkcii zotrval do novembra 1942, kedy bol poverený vedením štábu 2. gardovej armády, ktorej velil R. M. Malinovskij. V tejto pozícii zotrval do apríla 1943, pričom sa podieľal na vedení bojových operácii počas bitky o Stalingrad, ťažkých bojov s nemeckým tankovým uskupením von Mansteina ako aj sovietskych protiútokov operácie Saturn.
V apríli 1943 sa stal náčelníko južného frontu, kde spolupracoval s F. I. Tolbuchinom. V októbri 1943 bol front premenovaný na 4. ukrajinský front. Briuzov ďalej zostal jeho náčelníkom štábu až do mája 1944, kedy bol preložený k 3. ukrajinskému frontu. V októbri 1944, bol Biriuzov poverený velením 37. armády 3. ukrajinského frontu. V tejto pozícii zotrval do mája 1946. Ako veliteľ armády sa podieľal na oslobodzovaní Ukrajiny, Bulharska a Juhoslávie.
Po vojne viedol do roku 1947 sovietsku vojenskú misiu v Bulharsku. Neskôr do roku 1955 pôsobil na rôznych veliteľských postoch. 11. marca 1955 bol povýšený do hodnosti Maršala Sovietskeho zväzu[1]. Od apríla 1955 do apríla 1962 pôsobil ako veliteľ sovietskej protivzdušnej obrany. Neskôr pôsobil ako veliteľ strategických raketových vojsk a v roku 1963 sa stal náčelníkom sovietskeho generálneho štábu.
Briuzov tragicky zahynul 19. októbra 1964 pri leteckej nehode. Dopravné lietadlo narazilo do vrchu Avala neďaleko Belehradu vo vtedajšej Juhoslávii. Urna s jeho popolom je uložená na pohrebisku pri kremeľskej stene v Moskve.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ FIDLER, Jiří. Za víru, vládce a vlast (Ruští a sovětští maršálové). Brno : Jota, 2005. 290 s. ISBN 80-7217-354-5. (česky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sergej Semionovič Biriuzov
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sergey Biryuzov na anglickej Wikipédii.