Serpentinit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Serpentinit
premenené horniny
Serpentinit
Serpentinit s chryzotilovým azbestom
Hlavné minerály serpentín, lizardit, chryzotil, amfiboly, pyroxény
Akcesórie magnetit, granát
Textúra granoblastická
Farba (y) šedá, čierna, tmavozelená
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Serpentinit alebo zastarano hadec je druh premenenej horniny, ktorá vzniká metamorfózou peridotitu. Používa sa na výrobu azbestu. Skladá sa zo serpentínu, lizarditu, chryzotilu, v malej miere môže obsahovať aj magnetit, granáty, pyroxény a amfiboly.

Termín zaviedol A. von Humboldt v roku 1823 podľa latinského výrazu serpens (had).[1]

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Serpentinity (hadce) vznikli premenou peridotitov, pyroxenitov a olivinických gabier pri procese serpentinizácie. Je to nízkoteplotný väčšinou autometamorfný proces[2], pri ktorom dochádza k oxidácii a hydratácii na kremík chudobných mafických a ultramafických hornín. Dochádza k nemu väčšinou už na morskom dne. Na kremík chudobné minerály v peridotitoch, hlavne olivín a Mg-pyroxény[2] sa menia na minerály serpentínovej skupiny (antigorit, chryzotil a lizardit), brucit a magnetit. Vznikajú i pomerne vzácne minerály ako awaruit (Ni3Fe). Horniny pri tom absorbujú veľké množstvo vody a v puklinách narastajúce minerály serpantínovej skupiny spôsobujú ich ďalšie rozpukanie.

K serpentinizácii dochádza aj pri kontaktnej metasomatóze na styku intruzív s dolomitmi[3].

Dochádza pri tom k zmene hustoty horniny z 3,3 na 2,7 g/cm3 pričom dochádza k nárastu objemu až o 40%. Je to exotermická reakcia, pri ktorej sa uvoľňuje veľké množstvo energie. Môže dôjsť k nárastu teploty až o 260 °C, to má za následok vznik nevulkanických hydrotermálnych žíl. Pri vzniku magnetitu dochádza k reakciám uvoľňujúcim vodík. Karbonáty a sulfáty sú redukované a vzniká metán a sírovodík. Vodík, metán a sirovodík sú zdrojom energie pre chemotrofné mikrorganizmy na dne oceánov.

Zloženie a vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Majú sivozelenú, zelenú až takmer čiemu farbu. Textúru majú všesmernú, zriedkavo bridličnatú. Bývajú často masívne. Pukliny v serpentinitoch sú často vyplnené chryzotilom, ktorého vlákna sú orientované kolmo na steny pukliny. Vlastná serpentinitová masa je tvorená odrodami serpentínu a to antigoritom, lizarditom alebo chryzotilom. Z vedľajších minerálov býva prítomný olivín, pyroxény, menej chlority a mastenec, magnezit, chromit, granát a ďalšie. Prítomné bývajú i sekundárne minerály, ako rôzne formy kremeňa, magnetit a dolomit. Serpentinity s dokonalou bridličnatosťou prechádzajú do serpentinitových bridlíc. Chemické zloženie priraďuje serpentinity k ultrabázickym horninám, resp. metaultrabázickým horninám.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Naleštená vzorka serpentinitu z Dobšinej.

Na Slovensku sú známe výskyty v Spišsko-gemerskom rudohorí, kde sú viazané na obdukované zvyšky meliatika pri Dobšinej, Kobeliarove, Jasove, Jaklovciach, nachádzajú sa i v kohútskej zóne veporika pri Cinobani, Klenovci a inde. Známe sú i výskyty v podloží východoslovenskej panvy pri Zbudzi) a i.[3]

Výskyty serpentinitov na území Českého masívu sú známe z Mohelna, Kutnej Hory, Dolných Bor, Bernartic a Bečova.[1]

Veľké ložiská vo svete sa nachádzajú v na Urale v Rusku (Baženevskoje), v Quebecu (Thetford Belt, Jeffrey Mine) v Kanade a v Kalifornii v USA a v JAR (prevažne amfibolové - krokidolitové azbesty). Najväčšími producentmi azbestu sú v súčasnej dobe Rusko, Čína, Kanada a Kazachstan.[3]

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Z húževnatých sa vyrába drvené kamenivo. Slabo zvetralé, jemne vzorované bloky je možné použiť na výrobu drobných ozdobných nábrusov alebo ako dekoračný kameň (ofikalcit). Využíva sa tiež na výrobu špeciálnych betónov proti radiácii. Na niektoré sú viazané reziduálne ložiská niklu.[2] V minulosti sa serpentinit ťažil pre obsah serpentínových minerálov. Z chryzotilu, ktorý sa nachádzal v jeho puklinách sa vyrábal azbest. Dnes sa od ťažby serpentinitu pre karcinogenitu niektorých typov azbestu (hlavne amfibolový) upustilo vo väčšine západných krajín.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Přehled názvů hornin. geologie.estranky.cz: (16.5.2009).
  2. a b c On-line geologická encyklopedie. geology.cz: (16.5.2009).
  3. a b c Michaeli, E., 2006: Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.