Sestra Carrie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
román Sestra Carrie/Sister Carrie
dom v ktorom bol napísaný román Sestra Carrie

Sestra Carrie je román amerického spisovateľa Theodora Dreisera.

Inšpirácia na napísanie diela[upraviť | upraviť zdroj]

Prototypom Caroline Meeberovej bola jedna z Dreiserových sestier, Emma Dreiser, ktorá sa zaplietla so ženatým mužom a utiekla s ním do Kanady, a potom do New Yorku, po tom čo on ukradol peniaze z baru, v ktorom pracoval. Zhodná bola taktiež Emmina viera, že môže uspieť vo veľkomeste, rovnako ako Carrie, ktorá mala vieru v to isté.[1]

Vydanie knihy[upraviť | upraviť zdroj]

Na románe začal Dreiser pracovať, keď v roku 1899 prišiel na pozvanie svojho priateľa, spisovateľa a redaktora časopisu Toledo Blade Arthura Henryho do Maumee v Ohiou. Henryho zásluhou Dreiser svoj román dokončil, pretože ho vždy povzbudil, keď to Dreiser už vzdával. Okrem toho on a Dreiserova manželka Sara po ňom knihu čítali a opravovali, hlavne gramatické a štylistické chyby. Začiatkom roka 1900 dokončieva autor svoje dielo. Avšak vydavateľstvo Harper ho nechcelo vydať. Napokon bola kniha poslaná do vydavateľstva Doubleday, lenže výroba knihy musela byť zastavená po tom, čo si pani Doubledayová prečítala Sestru Carrie a bola ňou pobúrená. Preto vtedy vyšlo len pár výtlačkov knihy. Hlavným problémom bolo, že hrdinka knihy Carrie Meeberová odišla do veľkomesta, kde sa zaplietla s dvoma mužmi, ktorých potom opustila, a nakoniec sa z nej stala herečka. Kritici jej dávali za vinu rozpad Hurstwoodovho manželstva a zdalo sa im nepochopiteľné, že za svoje morálne prehrešky nebola potrestaná, ba naopak bola odmenená, tým, že sa jej splnil jej sen stať sa bohatou a slávnou. Kniha bola v USA vydaná v roku 1907 vydavateľstvom Dodge a o päť rokov neskôr sa Sestra Carrie stala obľúbenou knihou americkej verejnosti. (Dreiser 1977, 9)

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná predstaviteľka románu, Caroline Meeberová, odchádza zo svojho rodného mesta Columbia City do Chicaga, aby okúsila veľkomestský život a našla si prácu. Vo vlaku sa zoznámi s mladým obchodníkom Charlesom Drouetom. Keďže sa Carrie zdá byť veľmi milý a pekný, prezradí mu adresu, na ktorej sa v Chicagu bude zdržiavať. Na stanici v Chicagu ju privíta jej sestra, Minnie Hansonová, ktorá ju odvedie do jej skromného bytu na Van Buren Street. Minnie žije spoločne s manželom a dieťaťom. Napriek svojej neprehliadnuteľnej kráse však Carrie nespraví na pána Hansona žiaden dojem. Zaujíma ho len jediné, či si Carrie nájde v Chicagu prácu, aby mohla prispievať na domácnosť. Minnie hneď pochopí, že sa bude musieť zriecť známosti s Druetom kým si nenájde prácu a nezarobí si na seba. Preto mu ihneď napíše, že ho k sebe pozvať nemôže, lebo sestra má veľmi malý byt.

Na druhý deň sa Carrie hneď po raňajkách vyberie do mesta hľadať si prácu. Nie je to úplne tak jednoduché, pretože všade vyžadujú isté skúsenosti, ktoré Carrie nemá, no napokon jej miesto ponúkne istá obuvnícka firma. Avšak, jej počiatočná radosť sa rýchlo vytratí, keď zistí akú namáhavú prácu bude robiť, a ešte k tomu za tak mizerný plat (tri a pol dolára týždenne).

Pomaly sa blíži zima, a Carrie si začína robiť starosti, čo si oblečie. Nemá ani teplý zimný kabát, ani klobúk, a ani topánky, preto sa stane, že ochorie a stratí prácu. Carrie vie, že keď nebude mať ako Hansonovcom prispievať na domácnosť, bude im na príťaž a bude sa musieť vrátiť domov do Columbia City. Vtedy sa znova stretne s Drouetom, ktorý jej ponúkne peniaze a byt. Drouet za to nič neočakáva a robí to len preto, že sa mu Carrie páči. Postupne začačne bývať Carrie s Druetom na Ogden Place. Druet sa stará Carrie o rozptýlenie, míňa na ňu peniaze a bráva ju so sebou i na služobné cesty, no napriek tomu všetkému je Carrie nešťastná. Jedného večera, zavolá Drouet na návštevu k sebe domov svojho priateľa pána Hurstwooda, ktorý je vedúcim baru Fitzgerald a Moy. Hurstwood zapôsobí na Carrie svojou eleganciou a neobyčajnou pozornosťou k ženám, ktorá Druetovi chýba. Hurstwoodovi sa Carrie tiež zapáči, pretože v nej vybadá istú citovosť. Všetci traja začnú spolu tráviť viac času. Chodia spolu na divadelné predstavenia, v ktorých nájde Carrie veľkú záľubu. Avšak, postupne sa Carrie začne schádzať s Hurstwoodom aj keď je Druet obchodne preč z mesta. Bez Carrieinho vedomia dohodí Druet Carrie malú hereckú rolu v ochotníckom divadle. Carrie najskôr váha no nakoniec úlohu zoberie. Na prekvapenie všetkých, zahrá Carrie svoju rolu výborne čim si vyslúži obdiv oboch jej nápadníkov. Nasledujúci deň vyzná Hurstwood Carrie lásku a vyzve ju, aby odišla od Drueta a žila s ním.

Hurstwood je ale ženatý muž, o čom Carrie nemá ani tušenia. A čím viac rástie jeho náklonnosť ku Carrie, tým viac zanedbáva svoju rodinu. Vyhovára sa na prácu a domov sa vracia v dobrej nálade, preto ho jeho prezieravá a egoistická manželka začne obviňovať, že sa stýka s inou ženou a podá návrh na rozvod.

V rovnakom čase odhalí vtedy ešte nič netušiaci Drouet pri flirtovaní zo svojou slúžkou, že sa Carrie stretáva s Hurstwoodom dosť často aj keď je on mimo domu. I keď tomu nechce veriť, že by ho podvádzala, je rozhodnutý opýtať sa na to Carrie. Carrie mu o nej a Hurstwoodovi nechce nič povedať, povie len to, že je to všetko jeho vinou. To však Drueta nahnevá tak, že Carrie opustí. Pri hádke sa Carrie dozvie, že je Hurstwood ženatý, čo nahnevá zase ju a rozhodne sa, že Hurstwooda už nechce nikdy vidieť. Medzitým Hurstwood pri kontrole baru, zistí, že trezor ostal otvorený. Pri predstave, že po rozvode s manželkou mu neostane nič, pretože celý majetok nechal prepísať na jej meno, vezme desať tisíc dolárov z trezora. Zmätený tým, čo spravil, uteká rovno za Carrie. Nahovorí jej, že Druet leží v nemocnici, no pritom je to len zámienka na to, aby ju zlákal do vlaku do Kanady.

Hurstwood sa usiluje presvedčiť nahnevanú Carrie, že jeho žena už nemôže byť pre nich nijakou prekážkou a že sa s Carrie pokojne ožení. V Kanade mu príde na stopu súkromný detektív, a pod vplyvom výčitiek svedomia, vracia Hurstwood väčšinu z peňazí, ktoré ukradol a narýchlo sa ožení s Carrie pod menom Wheeler.

Život v Kanade sa im nepáči, preto sa nakoniec usadia v New Yorku. Carrie sa stará o domácnosť, upratuje, varí, a nechodieva do spoločnosti. Hurstwood si nájde prácu v bare, lenže tá mu nevynáša tak ako by si to predstavoval a napokon o ňu i príde, keď majiteľ bar predá.

Carrie nadviaže priateľstvo so susedkou pani Vancovou, ktorá je stelesnením všetkého, čo by si Carrie priala dosiahnuť. Vďaka svojmu manželovi je finančne zabezpečená, chodí v drahých šatách, stravuje sa v prvotriednych reštauráciách a užíva si života. Carrie si začína uvedomovať, že po Hurswoodom boku už nie je spokojná. Po tom, čo stratí prácu v bare sa viac neunúva nájsť si nejakú ďalšiu. Bol príliš lenivý. Začaína sa ňom zrkadliť staroba, čím prestane byť pre Carrie tak atraktívny. Keď im ostávajú posledné peniaze, dočíta sa v novinách, že kvôli štrajkom v doprave, majú nedostatok vodičov. Tak dostane Hurswood miesto vodiča električky. Pracuje v ťažkých podmienkach a keď ho štrajkujúci postrelia do ramena, vráti sa domov. Doma zase len nečinne vysedáva, na čo dôjde Carrie trpezlivosť a začne si hľadať prácu sama v divadlách.

Carrie sa stáva úspešnou komediálnou herečkou. Neskôr opustí Hurstwooda. Naopak, Hurstwood postupne upadá a dostáva sa medzi tých najbiednejších, medzi newyorských tulákov. Nakoniec spácha samovraždu.

Postavy[upraviť | upraviť zdroj]

Caroline (Carrie) Meeberová- v rodine ju nazývali „sestra Carrie“. Keď Carrie odišla do Chicaga mala len 18 rokov. Bolo to jednoduché vidiecke dievča, ktoré vyrastalo v skromných pomeroch a nebolo nikdy zvyknuté na prepych. Bola veselá, plachá, plná ilúzií, nevedomosti a mladosti. Pri rozlúčke s rodičmi jej nebolo úplne ľahostajné, že opúšťa bezpečie a istoty domova. Vydáva sa do neznámeho sveta, kde nič a nikoho nepozná. No zároveň bola zvedavá a plná očakávaní, čo jej nový život vo veľkomeste prinesie. V Chicagu bola Carrie vystavená mnohým pokušeniam. Zatúži po bohatstve, po peknom oblečení, po pohodlnom živote a osobných úspechoch. Bola krásna, no jej jednoduché oblečenie nedalo veľmi vyniknúť jej kráse. No i napriek tomu si ju vo vlaku všimol príťažlivý mladík Charles Druet. Keď si Carrie všimla ako elegantne bol oblečený, prišla si popri ňom bezvýznamná. Na Carrie najviac zapôsobili jeho spôsoby a skutočnosť, že patril k spoločensky vyššej triede.Jednou z Carrieiných vlastností bola jej márnivosť a vnímavosť, preto hneď ako uvidela sestrin byt, vedela, že si tam nesmie pozvať človeka ako je Druet. Taktiež pri hľadaní si práce zistila, že ľudia sa správajú zdvorilejšie k tým, ktorí sú pekne oblečení. Keď Druet ponúkol Carrie ubytovanie a peniaze na kabát a topánky, okamžite si začala predstavovať ako by vyzerala v peknom kabáte. Predstavovala si len výhody, ktoré jej Druet ponúkal. No, keď ju Druet zoznámil s Hurstwoodom začala sa zaujímať viac o neho, pretože v porovnaní s Druetom mal ešte elegantnejšie vystupovanie, bol bystrejší, a na účtoch mal viac peňazí než Druet. Carrie začala postupne veriť, že by mohla mať všetko na čo si pomyslí. Po jej prvom úspechu v ochotníckom divadle, a po uznaní z Druetovej, Hurstwoodovej strany a silnom potlesku od divákov, si začala viac veriť a prestala byť ustráchaným dievčatkom. Napokon sa svojou vlastnou zásluhou stala uznávanou herečkou. Jej sen po bohatstve sa naplnil.

George Hurstwood - na začiatku románu, nemal Hurstwood ani 40 rokov avšak, v tomto krátkom životnom období už dosiahol nemalé úspechy a stal sa vedúcim baru Fitzgerald a Moy, kde sa schádzala bohatá a vplyvná spoločnosť. Sám Hurstwood do nej patril. Práca ho naučila ako spraviť na ľudí dojem, vedel sa rozprávať a žartovať s hercami, obchodníkmi, politikmi a ďalšími zbohatlíkmi, ktorí do baru prichádzali. Obliekal sa pekne a vkusne. Bol bystrý, vtipný a vo všeličom sa vyznal. Miesto vedúceho baru si vydobyl tvrdou prácou a usilovnosťou, na čo bol patrične hrdý. No doma to Hurstwood až tak ružové nemal. S manželkou a deťmi poriadne nekomunikoval. Strácal autoritu a prehľad o jednotlivých členoch rodiny. Dobrý im bol len vtedy, keď potrebovali peniaze. Preto keď stretol Carrie nehodlal sa jej vzdať. Zatiaľ čo Carrie dala prednosť kariére a úspechu pred osobným a citovým životom, Hurstwood, obetoval všetko láske - Carrie a dostal sa kvôli tomu do problémov: ukradol peniaze, prišiel o prácu a stal sa z neho tulák. Zaujímavou Hurstwoodovou črtou je jeho hrdosť. I keď mal núdzu o peniaze, radšej živoril, než aby si našiel prácu, ktorá by mu aspoň čo to vynášala. A keď sa už ocitol na ulici a musel žobrať, chcel sa naučiť aspoň rozpoznávať tváre ľudí, ktorí mu neodmietnu pomôcť. Nechcel totiž zažiť potupu. Napokon sa rozhodol pre samovraždu, pretože človeku sa ťažko vyrovnáva s neúspechom, keď už bol raz „hore“.

Charles Druet - pohľadný a finančne zabezpečený mladý muž, no zároveň veľký záletník. Priatelil sa s Hurstwoodom hlavne preto, že taká vplyvná známosť nie je na zahodenie. Ku Carrie sa správal veľmi ľahkovážne, neposkytol jej lásku a ani pozornosť. Sľúbil jej, že si ju vezme za ženu, no nikdy tak nespravil. Je prvou osobou, ktorú Carrie stretla na jej ceste do Chicaga, a ktorá ovplyvnila jej život najdramatickejšie: zohnal jej rolu v ochotníckom divadle a zoznámil ju s Hurstwoodom, čo celkom zmenilo jej život. Kým Carrie a Hurstwood pochopili do istej mieri, že materializmus a pekný vzhľad nie sú pravými ľudskými hodnotami, Druet žil stále mylne v presvedčení, že peniaze robia človeka šťastným.

Minnie Hanson, Sven Hanson - Carrieina sestra a jej manžel, u ktorých Carrie chvíľu bývala v Chicagu. Boli to obyčajní jednoduchí ľudia, ktorí nemali veľa peňazí nazvyš. Carrie sa hanbila k nim pozvať Drueta, pretože bývali v skromných pomeroch. A keď sa od nich sťahovala k Druetovi, ani im to neoznámila.

Julia Hurstwoodová - manželka pána Hurstwooda. Prezieravá a vypočítavá žena. V čase keď sa s manželom milovali, nechal Hurstwood na ňu prepísať všetok svoj majetok. Neskôr keď má najmenšie podozrenie, že ju jej manžel podvádza chce sa s ním ihneď rozísť. Spolu s dcérou chodili na rôzne spoločenské podujatia- na dostihy, do divadla, kde by sa pre dcéru mohol nájsť nejaký zaujímavý mladík z bohatej rodiny.

Pani Vansová - susedka Hurstwoodovcov (Wheelerovcov) v New Yorku. Carrie sa páčila jej hra na klavír. Bola veľmi pekná, mala bohatého manžela. S Carrie sa chodievali často prechádzať na Broadway, kde to sršalo luxusom. Carrie radila ako sa pekne obliekať a čo by jej pristalo.

Bob Ames - bratranec pani Vansovej. Carrie sa páčili jeho názory. Rozprávali sa spolu o umení a o knihách. Taktiež tvrdil, že peniaze majú pre neho malú hodnotu.

Lola Osborne - Carrieina priateľka z divadla, ktorá ju podporovala v jej kariérnom vzostupe a nahovorila ju, aby spolu bývali. Lola dala Carrie impulz, aby opustila Hurstwooda.

Hlavné témy[upraviť | upraviť zdroj]

Triedny konflikt

V románe je zreteľne vidieť rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Bohatí majú bezstarostný život, sú pánmi svojho vlastného času. Navštevujú rôzne divadelné predstavenia, chodia sa stravovať do drahých reštaurácií a bývajú v luxusných hoteloch. Od chudobných sa líšia i tým ako sa obliekajú- majú na sebe najnovšie módne kúsky a sú vyzdobení šperkami. Na rozdiel od nich, chudobní robia namáhavú prácu za nízke mzdy a musia pracovať dlhé hodiny, aby si niečo zarobili. Nemajú peniaze, aby sa šli niekam odreagovať. Keď Carrie rozpráva pred jej sestrou, že by sa chcela ísť pozrieť do divadla na nejaké predstavenie, Minnie si myslí, že by to bolo zbytočné mrhanie peniazmi, že je to zábava len pre bohatých. V knihe môžeme tiež vidieť aké pracovné podmienky mali dopravcovia, ktorí napokon začali štrajkovať pre vyššie platy a skrátenie pracovného času. No kniha zobrazuje i tých najchudobnejších- bezdomovcov, ako denno-denne bojujú o prežitie. Ich hlavným cieľom je vyžobrať niečo na nocľah a najesť sa. [2]

Americký sen

Mestá ako Chicago alebo New York sa v období okolo roku 1900 začali rozrastať neuveriteľnou rýchlosťou. Budovali sa tu nové podniky a továrne, ktoré lákali ľudí zo všetkých kútov krajiny, aby si sem prišli urobiť kariéru a zbohatnúť. Prichádzali si sem splniť svoj americký sen. Keď Carrie prišla do Chicaga bola ešte mladá a neskúsená a má plno nesplnených snov. Túžila po bohatstve, chcela by byť uznávaná, byť obklopená ľuďmi, ktorí niečo znamenajú a pekne sa obliekať. No i napriek tomu, že to všetko dosiahla, nenašla pravú lásku a pokoj.Takisto Hurstwood, ktorý túžil po tom zmocniť sa Carrie, obetoval tomu svoju rodinnú pohodu a dobré postavenie v spoločnosti, no napriek tomu mu Carrie až privysoko uletela. Román nám ukazuje, ako niektoré sny majú aj svoje úskalia a neskončia sa vždy tak ako by sme si želali.[2]

Premena

Životy Carrie aj Hurstwooda sa výrazne zmenili. Do doby, kým sa Carrie, Hurstwood a Drout nestretli, ich životy sa nevymykali bežnej rutine. No po vzájomnej interakcii sa z vidieckeho dievčaťa stala uznávaná herečka a z bohatého a vplyvného človeka sa razom stal bezdomovec. Tu vidieť, ako sa život môže vplyvom určitých udalostí a ľudí okamžite zmeniť. [2]

Symboly[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo

Symbolizuje ako sa Carriein sen postupne mení v skutočnosť. Divadlo predstavuje všetko po čom Carrie túži. Hneď ako príde do Chicaga začína sa Carrie zaujímať o divadelné hry. Chcela by chodiť do divadla, žiaľ, na to nemá peniaze. No keď sa zoznámi s Druetom a Hurstwoodom začnú ju brať do divadla celkom často. Divadlo bolo v tej dobe hlavnou formou zábavy pre bohatých. Carrie si začne všímať herečky, ich krásu, ladné pohyby a doma začne potajomky nacvičovať niektoré scény, ktoré v divadle videla. Neskôr sa však dostane na javisko i ona sama. Najskôr ako ochotnícka herečka a o niekoľko rokov je z nej slávna herečka. Divadlo bolo teda symbolom Carrieinho sna - luxus, noblesa, krása.[3]

Hojdacie kreslo

je symbolom nepokoja, nerozhodnosti a pasivity. V úvode sa Carrie hojdá v kresle u sestry na Van Buren Street po tom, čo Druetovi napísala odkaz, že k nim nemôže prísť, lebo majú malý byt. No v duchu si predstavuje, ako by s ním najradšej ušla niekam preč. Ďalej, keď už býva s Druetom na Ogden Place, znova sa hojdá v kresle a premýšľa o tom ako sa ľahko dostala k tomu všetkému luxusu, a váha, či by to mala od Drueta prijať - ubytovanie a oblečenie. Hojdacie kreslo je teda u Carrie symbolom neschopnosti rozhodnúť sa, polemizovaním nad viacerými možnosťami - čo je morálne, správne a to po čom túži. V poslednej kapitole Carrie opäť v hojdacom kresle zvažuje, či to všetko bolo vôbec k niečomu, keď nakoniec nenašla šťastie. Vynárajú sa v nej pochybnosti a neistota.

No nie len Carrie, ale aj Hurstwood sa ocitá v hojdacom kresle, ale trochu z iných príčin. Hurstwood smúti za dňami, ktoré sú už dávno za ním. Za tým ako sa mu míňajú posledné úspory, a ako stráca životnú silu. V tomto prípade je kreslo symbolom pasivity a neschopnosti niečo zmeniť.[3]

Oblečenie

Oblečenie priamo odzrkadľuje sociálne postavenie človeka. Najlepším príkladom je Carrie a Hurstwood. Carrieino oblečenie sa mení priamo úmerne s jej kariérnym rastom. Zatiaľ čo v úvode knihy si nemohla dovoliť ani teplý kabát a topánky, ani dáždnik nemala; po známosti s Druetom, Hurstwoodom a napokon keď sa stala herečkou sa začala obliekať tak ako ženy, ktoré zvykla obdivovať. Taktiež Hurstwoodovo oblečenie predstavuje jeho úpadok. Ako vedúci baru sa obliekal vždy štýlovo, no v New Yorku keď postupne stráca svoje postavenie, vidíme ako stále dokola nosí jeden kabát, ktorý je časom ošúchaný a v závere sa na ňom objavia už aj diery.[3]

Citácie z knihy, naturalizmus[upraviť | upraviť zdroj]

„Carrie pomaly prešla uličkami plnými ľudí pomedzi pulty a div pritom oči nenechala na čačkách a drahokamoch, utešených šatách a písacích potrebách. Každý nový pult odkrýval pred ňou nesmierne zaujímavé a príťažlivé javisko. Dievčina sa nemohla ubrániť márnivej sile každej ozdoby, ktorá ju neodolateľne priťahovala, a predsa sa nikde nezastavila.“ [4]

Carrie sa nezastavila v žiadnom obchode, pretože na to nemala peniaze, ale všetky tie krásne a drahé veci na ňu pôsobili ako magnet. A práve tu (v Chicagu) sa zrodila jej túžba zmocniť sa toho všetkého, byť bohatou, aby si to všetko mohla zadovážiť.

„A teraz pozrime sa na človeka. Ďaleko sa zatúlal od brlohov v džungliach, jeho inštinkty sa otupili tým, že sa uňho prejavila vôľa. Ale tá vôľa sa ešte nerozvinula natoľko, aby zaujala miesto inštinktov a aby mohla spoľahlivo viesť jeho činy. Človek až priveľmi zmúdrel, aby poslúchal hlas svojich citov a želaní, je však ešte prislabý, aby nad nimi vždy zvíťazil.“ (Dreiser 1977, 79)

Autor hovorí, ako sa človek necháva ovládať vonkajším prostredím. Keď sme obklopení bohatými ľuďmi, závidíme, čo všetko majú, ale zároveň v nás vzplanie túžba byť ako oni, mať to, čo majú oni. V tomto prípade sa dá povedať, že sa už nerozhodujeme samy, ale na základe nejakých vonkajších vplyvov. Keď Carrie videla všetky tie krásne šaty vo výkladoch, videla pekne oblečené ženy (vonkajší vplyv) silno ju to ovplyvnilo. Toto je jeden zo znakov naturalizmu, že postavy konajú na základe nejakých vonkajších vplyvov.

„V tom ako sa osud človeka vyvíja z materiálnej stránky, je veľa podobného s jeho telesným rastom. Alebo sa stane mocnejším, zdravším a múdrejším, ako keď mládenec dospieva v muža, alebo sa stane slabším, neduživejším a pasívnejším, ako keď sa zrelý muž približuje k starobe. Iných možností niet.“ (Dreiser 1977, 288)

Tu je príklad toho, ako peniaze formujú človeka. Keď ich človek má je mocný, zdravý a múdry, a keď nie stáva sa z neho pravý opak.

Ľudia, ktorí sa nedokážu prispôsobiť prostrediu, prehrávajú. V románe Sestra Carrie toho vonkajšie prostredie predstavuje veľkomesto a všetky jeho lákadlá. A preto Carrie, ktorá podľahla pokušeniu vydobyť si všetko, čo jej veľkomesto ponúkalo, v ňom prežila a dostala to, čo chcela. Naopak Hurstwood, ktorý sa oddal radšej láske, prehral, pretože v materialistickom svete nie je miesto pre lásku.

„Nie je to ten najsilnejší, kto prežije, ani ten najinteligentnejší, ale ten, kto sa dokáže najlepšie prispôsobiť.“ Charles Darwin

Teória Charlesa Darwina je jednou z hlavných znakov naturalizmu, ktorým predstaviteľom je aj Theodore Dreiser.

Filmová adaptácia[upraviť | upraviť zdroj]

Film Sestra Carrie, ktorého režisérom je William Wyler, bol natočený v USA v roku 1952. Svetová premiéra tejto romantickej drámy bola 17. júla 1952. Herecké obsadenie: Laurence Olivier (George Hurstwood), Jennifer Jones (Carrie Meeberová), Eddie Albert (Charles Druet). Film bol nominovaný na Oscara. [5]

Naturalizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Literárny a umelecký štýl, ktorého názov bol odvodený od latinského slova „natura“, čo v preklade znamená príroda. Naturalizmus vznikol vo Francúzsku v 19. storočí. Hlavným predstaviteľom tohto literárneho smeru je francúzsky prozaik Émile Zola. Podľa predstaviteľov naturalizmu, literatúra má byť verným napodobnením skutočnosti. Autori sa venujú aj takým témam, ktoré boli predtým považované za spoločenské tabu. Často sú zobrazované nižšie spoločenské vrstvy (robotníci, zločinci a pod.) Je to literárny štýl, kde sa spisovateľ stáva pozorovateľom. [6]

Naturalizmus je postavený na evolučnej teórii Charlesa Darwina, teda na prežití a množení jedincov, ktorí sa dokázali lepšie prispôbiť podmienkam, v ktorých žijú. Postavy naturalistických románov sú silno ovplyvnené dedičnosťou a prostredím, ktoré určuje ich konanie. Autori častokrát zobrazujú neušlachtilé stránky ľudského života, ako je chudoba, rasizmus, násilie, predsudky, korupcia, alebo prostitúcia, a preto boli autori týchto diel často kritizovaní. [7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.library.upenn.edu/collections/rbm/dreiser/scpubhist.html
  2. a b c http://www.novelexplorer.com/sister-carrie/themes-23/
  3. a b c http://www.ukessays.com/essays/english-literature/use-of-symbolism-in-sister-carrie-english-literature-essay.php
  4. DREISER, Theodore. Sestra Carrie. Bratislava : Tatran, 1977. S. 34.
  5. http://www.kfilmu.net/filmy.php?sekce=informace&film=carrie-1952
  6. http://www.studentske.eu/2010/10/9-medzivojnova-literatura-naturalizmus.html
  7. http://en.wikipedia.org/wiki/Naturalism_(literature)