Severná Karolína

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Severná Karolína
Flag of North Carolina.svg North Carolina state seal.png
Vlajka Pečať
Map of USA highlighting North Carolina.png

Ostatné štáty USA
Prezývka štátu Tar Heel State, Old North State
Hlavné mesto Raleigh
Najväčšie mesto Charlotte
Guvernér Pat McCrory
Rozloha
Poradie 28. miesto
Celková 139 509 [1] km²
% vody 9,5 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie 10. miesto
Obyvateľov 9 535 483
Rok sčítania 2010
Hustota obyvateľov
Poradie 17. miesto
Hustota 68,35 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie 12. v poradí
Dátum 21. november 1789
Geografické údaje
Zemepisná šírka 33°50' s.š. až 36°35' s.š.
Zemepisná dĺžka 75°28' z.d. až 84°19' z.d.
Šírka 340 km
Dĺžka 900 km
Nadmorská výška
Najvyššia 2 038[2] m n. m.
Stredná 215 m n. m.
Najnižšia 0 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zóna Stredná: UTC/-5, -4
ISO 3166-2 US-NC

Severná Karolína (ang. North Carolina s výslovnosťou En-us-North Carolina.ogg ˌnɔrθ kærəˈlaɪnə ) je 12. štát USA na juhovýchode USA na pobreží Atlantického oceánu. K Únii sa pripojila 21. novembra 1789. Hlavným mestom je Raleigh, ale najväčším mestom Charlotte. Na juhu hraničí s Južnou Karolínou a Georgiou, na západe s Tennessee a na severe s Virgíniou. Štát leží vďaka svojej polohe v troch klimatických pásmach. V miernom regióne východného pobrežia, ďalšie chladnejšie klimatické pásmo tvorí plošina Piedmont a tretím pásmom sú horské oblasti Apalačských vrchov. Flóra a fauna je rozmanitá a siaha od močaristého pobrežia s výskytom aligátorov až po borovicové lesy na západe, v ktorých sa vyskytujú medvede a jelene.

Pôvod štátu siaha do čias anglickej korunnej kolónie, ktorá bola založená v roku 1663 a pomenovaná na počesť anglického kráľa Karla I. V roku 1776 bola Severná Karolína jednou z 13 kolónií, ktoré vystúpili v americkej deklarácii nezávislosti na britskej korune, a stala sa jedným zo zakladajúcich štátov USA. Od roku 1792 je hlavným mestom štátu Raleigh, ktoré získalo svoje meno na počesť objaviteľa pobrežia Severnej Karolíny, sira Waltera Raleigha. Počas americkej občianskej vojny v rokoch 1861 – 1865 bola Severná Karolína členom Konfederácie. Za povojnovej obnovy vstúpila v roku 1868 znovu do Únie a zmenila sa z prevažne poľnohospodárskej zeme, ktorou bola až do prvej polovice 20. storočia, v priemyselný štát. Po New Deali v tridsiatych rokoch 20. storočia sa Severná Karolína stala centrom amerického finančníctva. Majú tu sídlo spoločnosti zaoberajúce sa špičkovým vývojom a výskumom v rôznych oboroch priemyslu.

Severná Karolína je desiatym najľudnatejším štátom USA, počet jej obyvateľstva má vzrastajúcu tendenciu. V júli 2009 mala 9 380 884 obyvateľov.[3] Odhaduje sa, že asi pätina obyvateľov štátu je afroamerického pôvodu, ďalej tu žije osem kmeňov pôvodných obyvateľov Ameriky. Severná Karolína je súčasťou biblického pásu (ang. Bible Belts), obyvateľstvo je prevažne protestantského vyznania. Obyvatelia Severnej Karolíny boli do 1. polovice 20. storočia prevažne voličmi demokratov, v druhej polovici 20. storočia sa politická orientácia posunula v prospech konzervatívnych republikánov. V prezidentských voľbách v roku 2008 znovu zvíťazil demokratický kandidát.

Severná Karolína je súčasťou južanského kultúrneho okruhu, a to ako v regionálnej hudbe, tradičnej južanskej kuchyne a v tradičných prírodných divadlách s charakteristickými južanskymi znakmi, zatiaľ čo v architektúre sa tu premiesilo mnoho rôznych vplyvov. Je tu množstvo múzeí, prírodných a národných parkov a jednotlivých stavieb nadregionálneho významu. Magnetom pre návštevníkov Severnej Karolíny je Great Smoky Mountains National Park, najnavštevovanejší národný park v USA. Ďalšou atrakciou sú každoročné automobilové preteky NASCAR a športové súťaže usporadúvané univerzitami.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodní obyvatelia a osídlenie Angličanmi[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá strana kráľovskej listiny z roku 1663

Osídlenie indiánskou populáciou v Severnej Karolíne siaha až do paleoindiánskeho obdobia v 10. tisícročí pred naším letopočtom. Lovci a zberači žili najprv v Piedmonte. Z archaickej doby, asi 7500 až 1000 pred naším letopočtom so zachovali hroty šípov, ktoré sú pomenované podľa náleziska v Uwharrie Mountains, Hardaway. Ide o najdôležitejšie nálezisko na východnom pobreží Ameriky, pretože bolo osídlené nepretržite po tisíce rokov a archeologické nálezisko sa dochovalo neporušené. Tundru z doby ľadovej nahradili husté lesy, ľudia zmenili spôsob života v tom zmysle, že už nenasledovali stáda jeleňov karibu, ale zdržovali sa na primerane veľkom území. Orechy, zelenina a ryby predstavovali dôležitú časť stravy, počet obyvateľov narastal. Kamenné nádoby a drevené nástroje sa stali predmetom obchodu, obrovské množstvo ryolitu bolo ťažené v Morrow Mountains a obchodované na území 75 000 km², a nakoniec sa vytvoril akýsi druh záhradníctva, v ktorom hrali ústrednú rolu dyne, ďalej žalude a orechy z orechovcov. Medzi rokmi 6000 až 3000 pred naším letopočtom bolo veľmi teplé obdobie, ktoré umožnilo veľký populačný rast, územie jednotlivých kmeňov sa začalo dramaticky zmenšovať, stále viac a viac dedín bolo založených pozdĺž riek, ktoré stále viac prevádzkovali približne v roku 3000 pred naším letopočtom záhradníctvo. Lov sa prevádzkoval iba sezónne, obchod na veľké vzdialenosti priniesol mušle od Mexického zálivu, meď od Veľkých kanadských jazier v tejto oblasti a vznikla rozsiahla sieť ciest.

Táto kultúra sa vymenila približne okolo roku 1000 pred naším letopočtom kultúrou Woodland a Mississippi, ktoré mali kontinuitu približne až do roku 1000 nášho letopočtu. Zvlášť dôležitý bol nástup používania keramiky, tzv. Swannanoa ware, a nie je jasné či išlo o prisťahované skupiny či pôvodné skupiny prijali technológiu výroby keramiky. Tieto skupiny sú už predkami historických kmeňov, s ktorými sa stretli prvýkrát Európania. Perióda od roku 300 pred naším letopočtom do roku 200 nášho letopočtu sa nazýva Pigeon, po nej nasleduje Connestee.

Kultúra Mississippi mala značný vplyv. Rozsiahle oblasti boli pomenované ako Hopewell Interaction Sphere po kultúre Hopewell. Severná Karolína bola rozdelená do dvoch kultúrnych oblastí. Zatiaľ čo v pobrežnej oblasti a v severnom Piedmonte asi od roku 1000 dominovala kultúra s názvom Late Woodland, ktorá nadväzovala na predchádzajúce kultúry, a mala pravdepodobne rovnostársku politickú a sociálnu štruktúru, v horských oblastiach a v južnom Piedmonte bola spoločnosť výraznejšie rozvrstvená. Dedične vládnuca trieda používala diaľkové trasy na nákup luxusného tovaru, napríklad mušle a vzácne kamene, neskôr aj sľude, ktorá sa stala novou komoditou. Mounds Nununyi a Town Creek[4] ukazujú na vplyvy, ktoré zmenili vzťah ľudí k smrti. Pohrebisko Town Creek Indian Mound je najnavštevovanejším archeologických náleziskom v Severnej Karolíne. Skrýva Mound, posvätné a vrchnostenské budovy. Sú pozostatkom kultúry, ktorá rozkvitala v rokoch 950 do 1400, a je známa ako Pee Dee, je pomenovaná po miestnej rieke. Zmizla pred rokom 1600. Už okolo roku 900 začalo intenzívne pestovanie kukurice, po roku 1200 boli z malých sídiel väčšie dediny so 150 obyvateľmi a 15 až 20 domami postavenými okolo centrálneho priestoru, a ich počet a veľkosť okolo roku 1400 výrazne vzrástla.

Smerom od pobreží pozdĺž rieky Neuse River je kultúrna hranica medzi Severom a Juhom. Južne od rieky prevládajú už od roku 2000 pred naším letopočtom, pravdepodobne z Georgie prevzaté hlinené nádoby spevnené rastlinnými vláknami (Stallings ware), na severe sa presadila skutočná keramika. Väčšina Mounds sa nachádza na juh od Neuse River. Obyvatelia Severnej Karolíny z veľkej časti viedli usadlý spôsob života, žili vidieckym spôsobom života (Eastern Agricultural Complex), bez dlhodobej zmeny. Začalo prevládať pestovanie fazule, kukurice a dýň, zatiaľ čo význam orechov klesal. Tretím kultúrnym regiónom bola oblasť hôr na západe, ktorá bola neskôr obývaná Čerokiov (Pisgah, v rokoch 10001450, potom Qualla). Aj tam väčšie dediny postavili Mounds. Zo severu sa prisťahovalo približne 800 skupín Irokézov (Cashie, do roku 1750).

Keď v roku 1524 priplával prvý Európan Giovanni da Verrazano počas hľadania cesty do Tichého oceánu pri brehoch Severnej Karolíny, tá bola osídlená kmeňmi Čerokiov, Tuscarora, Muskogee, Cheraw, Tutelo, Catawba a ďalšími menšími, s Irokézy a Algonquian príbuznými kmeňmi.

Územný vývoj Karolín medzi rokmi 1663 až 1776

V roku prepožičala 1584 kráľovná Alžbeta I. sir Raleigtovi listinu k založeniu britskej kolónie. Prvý pokus o osídlenie zlyhal. Druhý pokus začal na jar v roku 1587. Skupina 110 osôb osídlila ostrov Roanoke. Na ňom sa narodila 18. augusta 1587 Virginia Dare, prvé dieťa anglicky hovoriacich osadníkov v Novom svete. Keď sa vodca osadníkov v roku 1590 znovu vrátil na ostrov, našiel tu len pozostatky z osídlenia. Nikdy nebolo vysvetlené, čo sa v osade odohralo. Táto druhá osada vstúpila do histórie ako „stratená kolónia“ (Lost kolonie). Zmiznutie jej obyvateľov je stále dôvodom k špekuláciám.

Po reštaurácii Stuartovcov v roku 1663 kráľ Karol II. udelil ôsmim verným listinu k založeniu novej kolónie, mali ju riadiť ako ich vlastníctvo. Na počesť svojho otca Karla I. (latinsky Carolus), ju pomenoval Carolina. V okolí Albemarle Sound dnešnej Severnej Karolíny sa už usadili v roku 1650 osadníci z Virgínie, ale ďalšie kolonizácie boli pomalé. Do roku 1700 bieli osadníci kolonizovali pobrežie na juh až k Pamlico River, v roku 1722 až k Bogue Sound, blízko dnešného Jacksonville. V druhom dôležitom mieste osídlenia v okolí prístavného mesta Charleston zostali osadníci dlho izolovaní, takže sa v Severnej a Južnej Karolíne od počiatku osídlení vytvorili dva úplne rozdielne vládne a správne systémy, ktoré boli v rokoch 16641691 riadené dvoma guvernérmi. Zákonodarcovia sa po prvýkrát zišli v roku 1664 v Albemarle. Až v roku 1701 majitelia uznali (Lord Proprietors) rozdelenie Severnej a Južnej Karolíny a od roku 1712 mal človek zodpovedný za severné osady pridelený titul guvernér Severnej Karolíny. V roku 1729 sa stali obe Karolíny korunnými kolóniami a ich rozdelenie bolo dokončené.[5]

Spoločensky a politicky sa Severná Karolína v koloniálnych dobách podobala viac severnému susedovi, Virgínii, než Južnej Karolíne. Zatiaľ čo Južná Karolína bola v 18. storočí vybudovaná predovšetkým otrokmi, nad nimi stála politicky a ekonomicky vládnuca vrstva plantážnikov ryže, väčšina populácie na severe žila na malých farmách, kde sa pestoval tabak, obilie a choval dobytok. Černosi predstavovali na juhu v roku 1710 asi 38 percent populácie, na severe iba 6 percent. V protiklade s juhom sa na severe v súvislosti so založením okresov vytvorila miestna správna štruktúra. Na rozdiel od juhu sa na severe zriadením okresov a v niektorých mestách vytvorila miestna riadiaca štruktúra. V roku 1705 bolo ako prvé mesto Severnej Karolíny založené Bath.[6]

Severná Karolína za americkej vojny za nezávislosť[upraviť | upraviť zdroj]

V neskorších šesťdesiatych rokoch 18. storočia vzniklo napätie medzi poľnohospodármi z pochádzajúcich z nižšej spoločenskej triedy z Piedmontu a plantážnikmi z pobrežnej oblasti. Zjavné plytvanie verejnými prostriedkami guvernérom Williamom Tryonom pri budovaní nového sídla vlády, Tryon PalaceNew Berne, priniesol výbuch nespokojnosti poľnohospodárov a prerástol v otvorené povstanie. Tryon vyhral 17. mája 1771 bitku pri Alamance, a tým ukončil sedem rokov trvajúci konflikt.[7] Niektorí historici vidia v tomto povstaní predisponujúce faktory pre vypuknutie – alebo už prvý vojenský akt Americkej vojny za nezávislosť.[8]

V Charlotte obyvatelia okresu Mecklenburg County dňa 20. mája 1775 údajne vydali prvé prehlásenie o nezávislosti počas americkej revolúcie, ale nedochoval sa žiadny dôkaz o tejto udalosti.[9] Dátum Mecklenburg Declaration of Independence je ale na pečati a vlajke štátu Severná Karolína.[10][11] Dňa 12. apríla 1776 v kongrese provincie Severná Karolína, uznesené vyhlásiť nezávislosť na britskej korune. Tím sa stala Severná Karolína prvou kolóniou, ktorá svojich zástupcov v druhom kontinentálnom kongrese zmocnila takzvaným Halifax Resolves odtrhnúť sa od Anglicka. Táto udalosť je tiež dátumom spomínaná na pečati a vlajke Severnej Karolíny.[10][11]

Severná Karolína zostala v prvých rokoch vojny do značnej miery ušetrená od vojnových udalostí, ale neskôr v rokoch 17801781 sa stala hlavným dejiskom vojny. Veľkého víťazstva dosiahli Američania 7. októbra 1780 v bitke pri Kings Mountain. Po víťazstve nad Britmi 17. januára 1781 v bitke pri Cowpens nalákal Nathanael Greene britských vojakov do vnútrozemia. Tím ich odrezal od skladov v Charlestone. Tento manéver vošiel v známosť ako „The Race to the Dan“.[12]

Vojska generálov Greeneho a Cornwallisa sa stretli dňa 15. marca 1781 v bitke pri Guilford Court House. Hoci britské sily zvíťazili, boli zdecimované stratami. To viedlo nakoniec k ich porážke v októbri v roku 1781 v bitke pri Yorktowne. Po víťazstve americko-francúzskej armády bola nezávislosť Ameriky od britskej koruny bezpečne zaistená. Vojnové strany podpísali v októbri 1783 Parížsky mier, v ktorom Británia uznala Ameriku ako suverénny štát.[13]

Medzi vojnami (1783-1861)[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1787 predložený návrh ústavy bol prijatý v Severnej Karolíne veľmi rozdielne. Až o rok neskôr sa delegáti zhodli na dohode v Fayetteville a Severná Karolína ratifikovala ako dvanásty a posledný štát ústavu. V roku 1790 Severná Karolína predala západnú časť zeme vláde. Oblasť bola označená v rokoch 1790 až 1796 ako Tennessee Territory. V roku 1796 na jeho území nakoniec vzniklo Tennessee, 16. spolkový štát Únie.

Prosperita a hospodársky rast v silne poľnohospodárskeho založeného štátu závisel na otrockej práci, v prvých rokoch po založení najmä na pestovanie tabaku. Po revolúcii sa kvakeri a mennoniti snažili majiteľov otrokov presvedčiť o prepustení otrokov na slobodu. Počet slobodných černochov v Severnej Karolíne napriek tomu v priebehu prvých desaťročiach po vojne za nezávislosť stúpal.[14] Hoci otroctvo bolo menej rozšírené než na hlbokom juhu, v roku 1860 pri sčítaní ľudu viac než 330 000 ľudí, t. j. 33 percent populácie boli Afroameričania žijúci v otroctve.[15]

V roku 1840 bola dokončená dodnes stojaca vládna budova v Raleighu. Na rozdiel od mnoho iných štátov na juhu sa nevyvinula v Severnej Karolíne žiadna dominantná „aristokracia plantážnikov“, ale štát a jeho vláda bola z veľkej časti kontrolovaná samostatne hospodáriacimi roľníkmi zo strednej triedy. V polovici 19. storočia boli vidiecke oblasti Severnej Karolíny spojené cez 208 km dlhou „železnicou farmárov“ (anglicky „farmer’s railroad“"). Viedla z Fayetteville na východe až do Bethanie severozápadne od Winston-Salemu, a bola postavená z drevených koľajníc.[12]

Americká občianska vojna a znovuzjednotenie[upraviť | upraviť zdroj]

Poškodené delo armády konfederácie vo Fischer Gun

V roku 1860 už bola v Severnej Karolíne dlhoročná tradícia otroctva. Napriek tomu sa z počiatku nechcela pripojiť ku Konfederácii, až výzva prezidenta Abrahama Lincolna k vstupu do susedného štátu Južná Karolína, bola impulzom k vstupu do konfederácie. Aj po vstupe niektorí farmári odmietali podporovať konfederáciu, predovšetkým ti, ktorí nevlastnili otrokov.[16] Napriek tomu boli muži zo všetkých častí Severnej Karolíny v rámci Armády severnej Virgínie jednou z najdôležitejších zložiek armády konfederácie a zúčastnili sa najdôležitejších bitiek vojny.

Najväčšia bitka v oblasti Severnej Karolíny bola bitka pri meste Bentonville na jar roku 1865. Bol to neúspešný pokus konfederačného generála Joseph E. Johnston zastaviť postup vojsk Únie pod vedením generálmajora William T. Sherman cez územie Karolín.[12] Tým sa vzdal posledný väčší bojový zväz Konfederácie a ukončil vojnový konflikt. Wilmington sa ako posledný prístav konfederácie vzdal na začiatku roka roku 1865.

Severná Karolína prijala novú ústavu, ktorá podporovala vzdelávanie, zakázala otroctvo, zaviedla všeobecné volebné právo a vytvorila sociálne inštitúcie[17] a 4. júla 1868 vstúpila znovu do Únie. 14. dodatok Ústavy Spojených štátov zaistil rovné zachádzanie s občanmi po občianskej vojne a bol tak ratifikovaný. Počas ťažkého obdobia rekonštrukcie bol Andrew Johnson, rodák zo Severnej Karolíny v rokoch 1865-1869 prezidentom Spojených štátov amerických.[18]

Vývoj Severnej Karolíny po občianskej vojne[upraviť | upraviť zdroj]

Na konci 19. storočia sa v Piedmonte rozvinul bavlnársky a textilný priemysel a rozvoj textilného priemyslu poskytol alternatívu k súčasnému prevládajúcemu poľnohospodárstvu.[19] Dňa 17. decembra 1903 Wrightovci uskutočnili prvý úspešný let v histórii lietadlom ťažším než vzduch, poháňaným motorom v Kitty Hawk v Severnej Karolíne.[20]

V reakciu na rasové rozdelenie, zbavených občianskych práv a problémy v poľnohospodárstve, desiatky tisíc Afroameričanov v rokoch 19101930 opustili Severnú Karolínu. Odišli v nádeji na lepšie životné podmienky a usadili sa najmä vo veľkých mestách na severe USA.[21]

Začiatkom 20. storočia sa v Severnej Karolíne vo veľkom meradle uskutočnila iniciatíva pre vzdelávanie a výstavbu ciest na podporu ekonomiky štátu. Štátna výstavba ciest začala v roku 1920, potom čo sa auta stali obľúbeným dopravným prostriedkom. Počas prvého desaťročia 20. storočia sa mnoho dôležitých inštitúcií ozbrojené sily Spojených štátov amerických usadili v Severnej Karolíne, napríklad vo Fort Braggu.[19]

Severná Karolína po New Deal[upraviť | upraviť zdroj]

Levine Science Research Center v Duke University

New Deal, program na oživenie domácej americkej ekonomiky prezidenta Franklin Delano Roosevelta, mal veľký vplyv na pokrok Severnej Karolíne v oblasti vzdelávania a v priemysle. Počas druhej svetovej vojny dodávala Severná Karolína ozbrojeným silám rad miestnych výrobkov. V Severnej Karolíne bol tiež kladený dôraz na výskum a univerzity.[22]

V roku 1931 bola v Raleighu založená Voters League Negro, ktorá viedla kampaň pre registráciu voličov z afroamerickej komunity.[23] Práca v oblasti desegregácie a obnovenie občianskych práv pre afroamerickú populáciu pokračovala na celom území Severnej Karolíny. Afroamerickí študenti North Carolina Agricultural and Technical State University uskutočnili Greensboro sit-ins, a táto forma odporu sa rozšírila po celom juhu USA.[24] Po schválení Civil Rights Act z roku 1964 a Voting Rights Act z roku 1965 sa začala afroamerická populácia plno podieľať na politickom živote.[25] V roku 1973 Clarence Lightner po úspešnej kandidatúre na funkciu starostu mesta Raleigh prepísal americkú históriu. Stal sa prvým zvoleným afroamerickým starostom na juhu Spojených štátov a navyše v meste s prevažne belošskou populáciou.[26]

V roku 1971 bola ratifikovaná tretiu Ústavu štátu Severnej Karolíny, a jej dodatok z roku 1997 dáva guvernérovi právo vety vo väčšine legislatívnych rozhodnutí. Zatiaľ čo demokrat Jim Hunt bol v roku 1996 po štvrtýkrát za sebou zvolený za guvernéra, a tým vytvoril rekord v tradične republikánskej Severnej Karolíne,[27] Elaine Marshall bola ako prvá žena zvolená do úradu štátneho tajomníka, významného úradu na federálnej úrovni.[28]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa Severnej Karolíny

Severná Karolína sa nachádza na juhovýchodnom pobreží Spojených štátov, hraničí s Južnou Karolínou a Georgiou na juhu, na západe s Tennessee a Virgíniou na severe. Na východe sa nachádza pobrežie Atlantického oceánu. Severnú hranicu štátu tvorí 34. rovnobežka, západná hranica štátu vedie na hrebeni Apalačského pohoria. Najjužnejší bod štátu sa nachádza na 33° 50' severnej šírky, vo smere zo severu na juh meria štát 240 kilometrov, z východu na západ medzi 75° 30' a 84° 15' západnej dĺžky meria približne 800 km. Štát má rozlohu 139 509 km²[29] čo je o niečo málo viac než rozloha bývalého Československa.

Regióny[upraviť | upraviť zdroj]

Geograficky a geologicky sa Severná Karolína od východu na západ delí na tri hlavné oblasti: pobrežné nížiny pri pobreží Atlantiku, plošinu Piedmont vo vnútrozemí a horské oblasti Appalačských vrchov.

Maják na Cape Hatteras National Seashore na Outer Banks pred pobrežím Severnej Karolíny

Približne dve tretiny štátu tvorí pobrežná nížina pri pobreží Atlantického oceánu. Pôdny pokryv je tu slabý, pôdy sú piesčité a sú pokryté hustými borovicovými lesmi s prímesou iných stálozelených drevín. Pôdy sú vhodné predovšetkým pre pestovanie tabaku, sójových bôbov, melónov a bavlny. Tento región, ktorý zahrňuje Inner Bank, tvorí vidiecku Severnú Karolínu. Nachádza sa tu len niekoľko väčších miest. Pred pobrežím sa nachádza Outer Banks, reťaz malých ostrovov a pohyblivých dún, ktoré tvoria bariéru medzi Atlantickým oceánom a vnútrozemskými vodami. Outer Banks obklopujú dve najväčšie lagúny v Spojených štátoch, Albemarle Sound na severe a Pamlico Sound na juhu, ich rozloha je väčšia než rozloha amerického štátu Connecticut. Na pobreží Severnej Karolíny je nedostatok vhodných prírodných prístavov, takže tu nikdy nebol založený žiadny významný prístav, ako je Charleston v Južnej Karolíne alebo Savannah v Georgii. Najdôležitejší prístav v štáte, Wilmington, sa nachádza asi 25 km vo vnútrozemí pri myse Cape Fear River. Pobrežná nížina je najväčšia a geologicky najmladšia časť štátu. Je zložená prevažne z usadených hornín, väčšinou z piesku a ílov, na južnom pobreží sa vyskytuje tiež vápenec. Hospodársky najvýznamnejším minerálom štátu je fosfát, ktorý sa tu ťaží a využíva sa v poľnohospodárstve ako hnojivo. Pobrežnú nížinu ohraničuje 90 metrové vertikálne rozhranie, vytvorené starou morskou terasou, 90 m nad súčasnou hladinou mora, ktorá vznikla pred troma miliónmi rokov[30]. Oblasť je známa ako Fall zone (t. j. ako oblasť vodopádov). Tu plošina Piedmont pomerne strmo spadá do pobrežnej oblasti a rieky tečúce z Appalačských hôr tu tvoria kaskádové vodopády.[31] Medzi oblasťou Piedmont a pobrežnou planinou sa miestami nachádzajú relikty triasov-jurských riftových paniev skupiny Newark. Sú to hlavne Wadesboro, Sanford, Durham basin a južná časť Dan River-Danville basin. Výplň týchto halfgrábenov tvoria hlavne pieskovce a bridlice.[32]

Región Piedmont v strede štátu je najviac urbanizovaný a najhustejšie osídlená časť Severnej Karolíny. Piedmont má kopcovitý ráz, krajina je tu občas prerušená výbežkami Appalačských vrchov a údoliami riek, ktoré sú zvyškami erodovaného pohoria. Geologická štruktúra krajiny vznikla Inner Piedmont Beltom, ktorý je stará 750 až 500 miliónov rokov, ktorý ovplyvnila Kings Mountain Belt, Milton Belt, Charlotte Belt, Carolina Slate Belt, Raleigh Belt a Eastern Slate Belt ktoré sú staré od 650 do 300 miliónov rokov. Omnoho mladšou súčasťou Piedmontu sú tiež Triassic Basins o starobe 200 až 190 miliónov. Sú to bývalé zníženiny priekop, ktoré boli vyplnené blatom a sedimentmi priľahlých vyšších oblastí. V Carolina State Beltu bol v roku 1799 dokumentovaný prvý nález zlata na území USA a na počiatku 19. storočia sa tu prevádzkovali bane na ťažbu zlata.[33] Teraz sa okrem lítia v tomto regióne ťaží hlavne žula, rula a ďalšie materiály pre stavebníctvo. Nadmorská výška regiónu Piedmont je 90 metrov nad morom na východe až 300 metrov nad morom na západe. Pôdy sa skladajú prevažne z tenkých hlinených vrstiev premiešaných kameňov, iba na východnom okraji náhornej plošiny sú piesčité kopce, čo je bývalá pobrežná línia s dunami a plážami. Sú tu na vlhkých pôdach pestované hlavne broskyne a melóny, ktorými je tento región známy. Od roku 1970 stúplo tempo urbanizácie krajiny a poľnohospodárstvo bolo do značnej miery potlačené, krajina získala predmestskú štruktúru.[31]

Blue Ridge Mountains na západe Severnej Karolíny

Appalačské vrchy tvoria západnú hranicu Severnej Karolíny. Pohorie možno v oblasti Severnej Karolíny rozdeliť do štyroch pásiem. Blue Ridge Mountains sú najväčším pohorím a prebiehajú cez západnú časť štátu, s občasnými vysokými výbežkami do okolitej krajiny. Najvyššou horou pohoria je s nadmorskou výškou 2037 metrov nad morom Mount Mitchell. Je zároveň najvyšším bodom štátu a tiež najvyššou horou v Spojených štátoch na východ od Skalistých hôr. Great Smoky Mountains, známe tiež ako Smokies, tvoria západnú hranicu štátu a sú druhým najvyšším pohorím Severnej Karolíny. Najstaršou z približne pol miliardy rokov starých hornín sa nachádza v západnej časti štátu. Blue Ridge Belt sa nazýva horské pásmo, ktoré zahrňuje tiež menšie pohoria Murphy Belt a Grandfather Mountain Window, ktoré sú zložené z vulkanických, sedimentárnych a metamorfovaných hornín, ako je živec, sľuda a kremeň. Brushy Mountains je zreteľne menším a nižším pohorím, jeho najvyšším vrcholom je Pores Knob. Nachádza sa 817 metrov nad morom. Uwharrie Mountains je najstaršie, najvýchodnejšie a najnižšie pohorie Severnej Karolíny. Najvyšší vrchol pohoria je High Rock Mountain, nachádzajúci sa vo výške 350 metrov nad morom. Medzi horami sú úrodné údolia, kde sa nachádza mnoho riek a potokov. Hory sú pokryté lesmi, len pár vrcholov je holých s prériovou vegetáciou. Aj keď poľnohospodárstvo v tomto regióne stále hrá dôležitú rolu, význam cestovného ruchu je na vzostupe a je najdôležitejším hospodárskym odvetvím horského regiónu.[31]

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Davidson River v Transylvania County na západe Severnej Karolíny

Riečne systémy v Severnej Karolíne možno rozdeliť do dvoch hlavných skupín. Východné hlavné rozvodie Severnej Ameriky vedie na hrebene Appalačských vrchov. Iba rieky v najzápadnejších častiach štátu sú odvodňované Mississippi do Mexického zálivu. Rieky, ktoré pramenia na východnom úbočí hôr tečú do Atlantického oceánu. Ďalej sú rozdelené podľa miesta ich ústí, ktoré sa nachádza buď na území Severnej alebo Južnej Karolíny. Rozdelenie riečnych systémov, ktoré ústia do Atlantiku, je spôsobené tým, že výbežky pohoria Blue Ridge sa vyskytujú až u prístavného mesta Wilmington pozdĺž hranice s Virgíniou.

Catawba River a Yadkin River so svojimi prítokmi pretekajú 30 okresmi Severnej Karolíny. Tečú ako vejár cez celú Severnú Karolínu a odvodňujú jej veľkú časť, než ich tok prekročí hranice do Južnej Karolíny a ústí do Atlantiku. Rieky Chowan, Roanoke, Tar, Neuse a Cape Fear River ústia do more v Severnej Karolíne a boli pred výstavbou železnice dôležitými obchodnými cestami. Iba jedna z riek ústí priamo do mora, ostatné meandrujú v pobrežnej nížine a ústia do lagún pri pobreží. Lagúny a rieky do nich ústiace vytvorili sieť vodných ciest dlhou 1800 kilometrov, ktoré sú vhodné pre parnú lodnú dopravu a pre plachetnice.

Fontana Lake tvorí časť juhovýchodnej hranice Great Smoky Mountains National Park, v pozadí Nantahala Mountains

Brehy riek sú lemované na hornom toku lužnými lesmi s topoľmi, vŕbami a jelšami, v plytkom dolnom toku sú lesy s tisovcom dvojradovým. V priebehu toku z náhornej plošiny do nížiny prekonávajú výškový rozdiel niekoľko sto metrov cez kaskádové vodopády. V koloniálnej minulosti mnoho píl a strojov na spriadanie bavlny využívalo vodnú energiu a pomohli tým k rozvoji mnoho miest a obcí. Lagúny a plochá pobrežná nížina sú bohaté na ryby a kolónie vodného vtáctva.[34]

V Severnej Karolíne možno všade nájsť mnoho menších prírodných jazier, je tu aj mnoho priehrad, ktoré postavili spoločnosti na výrobu elektrickej energie. Priehrady sa využívajú k reguláciu vodných tokov, ochrane pred povodňami, turistike, rybárstvu a k poľovníctva. Väčšia jazerná oblasť vznikla na rieke Yadkin River v podhorí Uwharrie Mountains,Uwharrie Lakes. Najväčšie z týchto jazier je High Rock Lake. Najväčšie z umelých jazier v Severnej Karolíne má rozlohu 129 km2Lake Norman,[35] na rieke Catawba, na jeho brehoch vznikol Lake Norman State Park.[34]

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

V najväčšej časti Severnej Karolíny prevažuje teplé mierne dažďové podnebie, s výnimkou vyšších oblastí Appalačských hôr, ktoré majú vlhkú boreálnu klímu. Hory slúžia ako štít regiónu, zachycujú nízke teploty a búrky z oblasti juhozápadu. Priemerná denná teplota vo väčšine oblastí Severnej Karolíny je v júli 32 °C. V januári sú priemerné teploty okolo 10 °C.[36]

Pobrežná nížina je ovplyvňovaná Atlantickým oceánom, zimy sú tu mierne a v lete sú mierne vyššie teploty. Denné maximálne teploty v lete na pobreží sú 31 °C, zatiaľ čo zimné teploty zriedka klesnú pod 4 °C. Priemerné denné maximálne teploty v zimných mesiacoch v pobrežnej nížine sú okolo 15 °C, teploty pod bodom mrazu sú vzácne. V pobrežnej nížine napadne ročne okolo dvoch centimetrov snehu, mnohé zimy sú úplne bez snehu a ľadu. V Piedmonte sú leta teplejšie a zimy chladnejšie než v pobrežnej oblasti. Priemerné denné maximálne teploty sú v lete okolo 32 °C, ale len zriedka sú vyššie než 37 °C. V zime sú v priemere okolo 10 °C v noci a často padajú pod bod mrazu. Celkové ročné množstvo snehu je tu od 7 do 20 centimetrov. Zimné počasie v regióne Piedmont je známe prehánkami s krúpami a mrznúcim dažďom, ktorý v niektorých búrkach môže dosiahnuť takú intenzitu, že stromy a elektrické vedenia sa zrútia pod jeho zaťažením. Ročné zrážky a vlhkosť Piedmontu sú nižšie než na pobreží alebo v horách každý rok a činí približne 100 litrov na meter štvorcový. Najchladnejšia oblasť Severnej Karolíny sú Appalačské vrchy, kde teplota v lete zriedka prekročí 26 °C. Priemerné denné teploty sú v zime medzi −1 °C až 5 °C, často poklesnú pod −9 °C. Ročne napadne v priemere 36 až 51 cm snehu, vo vyšších regiónoch potom viac.[37]

Vzhľadom na exponovanú polohu juhovýchodného pobrežia Atlantiku zasiahne Severnú Karolínu veľmi silný hurikán v priemeru raz za desaťročie, väčšia tropická búrka v priemere raz za každé tri až štyri roky. V niektorých rokoch môže byť Severná Karolína opakovane zasiahnutá hurikánom a ďalšími tropickými búrkami, alebo pociťovať výbežky hurikánov a tropických búrok. Iba štáty Florida, Texas a Louisiana sú postihnuté hurikánmi častejšie než Severná Karolína.[38] V priemere je 50 dní v roku s búrkami, z nich niektoré sú veľmi závažné, spôsobujú krupobitie a nárazy vetra o sile hurikánu. Hoci väčšina hurikánov spôsobia škodu v pobrežných oblastiach Severnej Karolíny, môžu tiež dosiahnuť do vnútrozemia a spôsobiť tam rovnakú skazu. Severnú Karolínu postihne ročne v priemere menej než 20 tornád,[39] väčšinu spôsobia hurikány alebo tropické búrky v pobrežnej nížine, zatiaľ čo západný Piedmont chránia pred búrkami hory. Ďalší meteorologický fenomén sa nazýva Cold Air Damming, zadržuje studený vzduch horami v západnej časti štátu, a je veľmi častým jevom. Oslabuje búrky, ale vedie tiež k masívnemu mrznúcemu dažďu v zime.[37]

Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Mäsožravá mucholapka podivná (Dionaea muscipula) sa vyskytuje v regióne okolo mesta Wilmington

Fauna a flóra Severnej Karolíny je vzhľadom na svoju zemepisnú polohu veľmi pestrá, od skromnej a plytko koreniacej vegetácie na východe, kde sa vyskytujú aligátory, až po borovicové lesy v Appalačských vrchoch, kde žije jelenec a medvede. V nížinách sa vyskytujú typické rastliny a živočíchy amerického juhovýchodu, zatiaľ čo vo vyšších nadmorských výškach sa vyskytujú bežné severské druhy zvierat a rastlín. Celkom tu bolo nájdených 300 druhov a poddruhov drevín a asi 3 000 druhov krytosemenných rastlín. Mnoho rastlinných a živočíšnych druhov je v Severnej Karolíne považovaných za ohrozené, ale sú také celoštátne ohrozené druhy, napr. pri pobreží rôzne druhy veľrýb, z rastlín sa tu vyskytuje napr. vzácny zlatobyľ (Solidago spithamaea) a mnohé ďalšie.[40][41]

V pobrežnej oblasti sa vyskytujú slaniská a močiare, v nich rastú najmä bahenné traviny Spartina patens a Distichlis spicata, na pobrežných dunách rastú vysoké trávy druhu Uniola paniculata. Zo stromov tu rastie napr. jalovec virginský (Juniperus virginiana) a rôzne borovice, v močiaroch čiernych vôd rastie tisovec (Taxodium), Magnolia tripetala a tupela (Nyssa), ktoré tu majú dobré podmienky k rastu. V rašeliniskách Pocosin u Wilmingtonu rastie veľmi hojne pozoruhodná rastlina mucholapka podivná.[42] Okrem mnoho druhov morských a sladkovodných rýb sa v mori vyskytujú ustrice a morské korytnačky a v riekach, jazerách a pozdĺž morského pobrežia tiaž chránený aligátory. Zvláštnosťou Outer Bank sú poníky, ktoré žijú na ostrovoch polodivoko.[43]

Medveď baribal žije v Great Smoky Mountains na západe Severnej Karolíny

V Piedmonte môžu stromy už hlbšie koreniť, v lesoch tu dominujú rôzne druhy dubov a orechovcov, skôr tu tiež hojne rástli americké gaštany.[42] Rastú tu druhy topoľov, briez, líp a červených javorov, z bylín tu rastie jedľovec (Tsuga caroliniana) a rôzne druhy orchideí. Zo živočíšnych druhov je bežný medvedík čistotný, jeleník bielochvostý, veverice a vačice, niektoré ohrozené druhy netopierov a bobrov. V riekach a jazerách sa vyskytuje ostriež, sumec a mnohé ďalšie druhy rýb, žijú tu tiež rôzne druhy vodných vtákov, najmä rôzne kačice a husi.

V horách s pribúdajúcou nadmorskou výškou začínajú prevažovať ihličnaté lesy, a čiastočne tu žijú odlišné druhy zvierat než v Piedmonte. Vlk dravý a pumy boli už vyhubení, ale v lesoch sa stále vyskytuje rys červený (Lynx rufus). V oblasti Great Smoky Mountains sa vyskytuje medveď baribal, ktorý je dnes turistickou atrakciou. V 19. storočí boli dovezené diviaky lesné, ktoré sú dnes veľmi hojné. V horských potokoch žijú pstruhy a ostrieže.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Hustota zaľudnenia[upraviť | upraviť zdroj]

Hustota zaľudnenia v Severnej Karolíne

Hustota obyvateľstva Severnej Karolíny je 63,8 obyvateľov na kilometer štvorcový. Veľké mesta v Severnej Karolíne sa nachádzajú takmer výhradne v troch metropolitných oblastiach, kde žije viac než polovica z celkového počtu obyvateľov štátu:

Najväčšími mestami Severnej Karolíny sú Charlotte s 671 588 obyvateľmi, Raleigh s 375 806 obyvateľmi a Greensboro s 247 183 obyvateľmi.[44]

Ostatné mestá Severnej Karolíny sú uvedené v Zozname miest v Severnej Karolíne.

Vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Socioekonomické regióny Severnej Karolíny

Počet obyvateľov Severnej Karolíny sa trvalo zvyšuje už po desiatky rokov, v rokoch 19902000 sa zvýšil počet obyvateľov z 6,6 miliónov na 8 miliónov obyvateľov. Podľa amerického U.S. Census Bureau žilo k 1. aprílu 2010 v Severnej Karolíne 9 535 483 obyvateľov, to je nárast o 18,5 percent za desaťročie a o 1 486 170 obyvateľov od roku 2000.[45] Táto hodnota je výrazne vyššia než priemerná miera rastu obyvateľov v USA, ktorý je asi 8 percent. Rast zahrňuje prirodzený prírastok obyvateľstva vo výške 412 906 ľudí, v desaťročí sa narodilo 1 015 065 detí a zomrelo 602 159 ľudí. V rovnakom období sa prisťahovalo 591 283 ľudí z iných štátov USA, a 192 099 imigrantov zo zahraničia.[45] V rokoch 2005 a 2006 predstihla Severná Karolína New Jersey v počte obyvateľov a v roku 2010 bola 10. najľudnatejším štátom USA.[45]

Obyvatelia Severnej Karolíny sa sami zaradili pri sčítaní ľudu do týchto skupín: 74 percent belosi, 21,7 percent Afroameričania, 7,0 percent pochádza zo strednej a Latinskej Ameriky, Aziati 1,9 percent, 1,2 percent Indiáni[29]. 6, 7 percent populácie je mladšia než 5 rokov, 24,4 percent je mladšia než 18 rokov, a 12 percent je staršia ako 65 rokov. Podiel žien v populácii sa odhaduje na 51,1 percent a mužom zvyšných 48,9 percent.

Afroameričania[upraviť | upraviť zdroj]

Niečo cez pätinu obyvateľstva Severnej Karolíny je afroamerického pôvodu, a od roku 1970 stúpa ich podiel na strednej triede z dôvodu zlepšeného prístupu k vzdelaniu.[46] Afroamerická populácia žije hlavne v pobrežnej nížine vo východnej polovici štátu a v niektorých častiach Piedmontu, v historickom regióne, kde mali prácu v poľnohospodárstve, a kde je stále vytvorených najviac pracovných miest. Afrikoamerické komunity existujú v stovkách vidieckych okresov centrálneho juhu a na severozápade štátu, černošské štvrte sú v mestách Charlotte, Raleigh, Durham, Greensboro, Fayetteville, Wilmington a Winston-Salem.

Pôvod osôb, ktoré boli uznané pri sčítaní ľudu 1790 – 1810 ako „ostatné slobodné osoby“ ukazuje, že väčšina slobodných černochov z 80 percent pochádzala zo susednej koloniálnej Virgínie. Veľké množstvo z nich vzišlo zo slobodných afroamerických rodín zo zväzku slobodné biele ženy alebo zmluvných nájomných pracovníčok alebo v pracovnej zmluve viazaných alebo zotročených afrických mužov. Indiáni, ktorí prijali anglické zvyky, sa stali súčasťou afroamerickej komunity a priženili sa do afroamerických rodín. Niektorí ich potomkovia vytvorili svoje vlastné komunity, oddelené od ostatných komunít a nazývali samých seba často „Indiánmi“ alebo „Portugalcami“, aby zabránili negatívnym dôsledkom černošského pôvodu.[47] V horských a vidieckych oblastiach Piedmontu žije málo Afroameričanov. V niektorých okresoch v Apalačských vrchoch nebol v minulosti počet čiernych obyvateľov vyšší než niekoľko desiatok občanov.

Američania ázijského pôvodu[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarším záznamom o ázijských imigráciách je nábor z Číny pochádzajucích pracovníkov pre prácu v poľnohospodárstve v polovici 18. storočia. Slávna čínsko-malajské siamské dvojičky Chang a Eng Bunkerovci sa v roku 1839 usadili vo Wilkesboro. Japonci, Filipínci a kórejskí Američania sa usídľovali od počiatku 20. storočia v Severnej Karolíne. Štát obsahuje jednu z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ázijsko-amerických populácií v USA, ktoré zastáva hlavne z Indoameričanov (Desi) a Američanov vietnamského pôvodu. Ich populácia vzrástla takmer štvornásobne v rokoch 1990 – 2002. Počet osôb pochádzajúcich z ľudu HmongLaosu sa v Severnej Karolíne zvýšil od roku 1980 na 12 000 osôb v roku 2000.[48]

Európania[upraviť | upraviť zdroj]

Ako prvý bol európskymi prisťahovalcami osídlený pobrežný región, išlo predovšetkým o osoby anglického pôvodu, ktorí boli zmluvne zaviazanými robotníkmi presťahovanými do kolónií, a potomkami prisťahovalcov do Virgínie. Boli medzi nimi tiež protestantský imigranti z kontinentálnej Európy, najmä Hugenoti[49] a nemeckí a švajčiarski prisťahovalci, ktorí sa usadili v New Berne. Waleskí prisťahovalci sa usadili v 18. storočí, spolu s ďalšími skupinami z britských ostrovov, východne od súčasného mesta Fayetteville.

Američania škótskeho, írskeho a anglického pôvodu žijú všade v Severnej Karolíne, pričom Piedmont bol osídlený predovšetkým prisťahovalcami zo Škótska, Írska a severu Anglicka. Išlo o poslednú a najväčšiu skupinu anglických prisťahovalcov, ktorí prijali pred vojnou o nezávislosť do tohoto štátu. Usadili sa v južnej časti horskej oblasti a boli schopní viesť svoj tradičný nezávislý životný štýl, predovšetkým ako samostatne hospodáriaci poľnohospodári.[50]

V regióne okolo Winston-Salemu tvoria značnú časť obyvateľstva potomkovia nemeckých prisťahovalcov z Čiech. Prijali v rámci imigračnej vlny protestantskej cirkvi v 18. storočí, a boli hlavne Jednota bratská. Na počiatku 20. storočia sa usadili pravoslávni prisťahovalci z UkrajinyPender County.[51]

Latinskoameričania a Hispánci[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1990 sa počet obyvateľov hispánskeho a latinskoamerického pôvodu v Severnej Karolíne rýchlo zvyšuje. Pôvodne to boli migrujúci pracovníci zamestnaní ako nekvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve. Ich prístup do USA bol zjednodušený a preto sa stále viac Hispáncov usadzuje v Severnej Karolíne. Najviac prichádzajú z Mexika, zo strednej Ameriky a z Dominikánskej republiky. Medzitým má mnoho miest hispánske štvrte, žije v nich predovšetkým väčšie množstvo Kubáncov a Portoričanov. Pew Hispanic Center odhadoval v roku 2005 na základe údajov z US Census Bureau, že približne 65 percent z latinskoameričanov v Severnej Karolíne, to jest 300 000 ľudí, má štatút nelegálneho prisťahovalca v zemi.[52] Španielsky hovoriaca populácia sa zvýšila z 77 726 osôb v roku 1990 na 517 617 osôb, čo je nárast o 13,5 percent ročne.[52]

Pôvodní obyvatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Iba v piatich štátoch USA, menovito v Kalifornii, Arizone, Oklahome, Novom Mexiku a Texase žije viac pôvodných obyvateľov Ameriky než v Severnej Karolíne.[53] Celkom 2 824 751 obyvateľov je v USA indiánskeho či eskimáckeho pôvodu, to je 0,95 percent z celkového počtu obyvateľov. V Severnej Karolíne v roku žilo 2007 111 853 pôvodných obyvateľov, Indiánov. Štát uznáva v rámci svojich hraníc osem kmeňov pôvodných obyvateľov.[54]

Vlajka indiánskeho kmeňa Eastern Band Cherokee
  • Kmeň Eastern Band of Cherokee Indians bol uznaný Spojenými štátmi v roku 1868 a v Severnej Karolíne v roku 1889. Má približne 13 400 členov, ktorí žijú hlavne vo východnej časti okresov Swain, Graham a Jackson. Najviac ich žije v rezerváciách Qualla Boundary, ktorá má 230 km². Hlavné mesto a administratívne sídlo Eastern Band of Cherokee Indians je Cherokee.
  • Kmeň Haliwa-Saponi bol uznaný štátom v roku 1965 a má viac než 3 800 členov, ktorí žijú v severovýchodnej časti okresov Halifax a Warren.
  • Takmer 2 000 členov kmeňa Waccamaw Sioux žije v okresoch Bladen a Columbus na pobreží Atlantického oceána. Kmeň bol uznaný Severnou Karolínou v roku 1971.
  • Kmeň Coharie žije na území okresov Sampson a Harnett. Spojenými štátmi bol kmeň uznaný v roku 1911. Uznanie kmeňa nebolo akceptované Severnou Karolínou, až roku 1971 bol kmeň uznaný.
  • Kmeň Saponi bol uznaný štátom v roku 1911 a má 850 členov.
  • Kmeň Saponi Nation Occaneechi s 800 členmi v žije v okresoch Orange a Alamance, v roku 2002 bol uznaný štátom.
  • Kmeň Meherrin pochádzajúci z národa Irokézov, žije prevažne vo vidieckych oblastiach okresov Hertford, Bertie a Gates a má 557 členov.

Zvláštnym prípadom sú Lumbee v juhovýchodnej časti štátu v okolí mesta Pembroke. Sú Severnou Karolínou uznaní ako indiánsky kmeň, ale nie federálnou vládou. Výskumní pracovníci identifikovali Lumbee ako tri-racial isolate, izolovanou populáciou, ktorá je potomkom troch etnických skupín, bielych tak čiernych Američanov a Indiánov. S viac než 50 000 členmi sú Lumbee ôsmym najväčším kmeňom v USA a najväčším v Severnej Karolíne.[47]

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Baptistický kostol vo Four Oaks

Severná Karolína je súčasťou tzv. biblického pásu (ang. Bible Belts), v ktorom je tradične drvivá väčšina veriacich protestanti a kde na konci 19. storočia prevládali južný baptisti. S prílivom občanov zo severných štátov Únie a imigrantov z Latinskej Ameriky sa zvyšuje podiel katolíkov a Židov. V roku 2007 bol podiel katolíkov 7 percent, Židov 1 percento. Početná prevaha baptistov začína klesať. Táto zmena je zvlášť viditeľná v mestských oblastiach štátu, kde sa usadzuje väčšina z prisťahovalcov a populácia pochádza z rôznych kultúrnych prostredí. V zemi zastávajú baptisti s 38 percentami prevládajúcu kresťanskú denomináciu, nasledovaná druhou najväčšou protestantskou cirkvou, metodisti s 9 percentami. Tieto cirkvi sú silno zastúpené v severnej časti Piedmontu, a to najmä v okrese Guilford. Tam a na severovýchode štátu je aj značný podiel kvakerov. Členovia presbyteriánskej cirkvi, so škótskymi a írskymi predkami tvoria percenta veriacich. Majú veľký podiel veriacich v okresoch Charlotte a Scotland. Ostatné cirkvi v štáte sú luteráni, kongregacionalisti, mormóni a vyznávači Church of God. Podiel osôb bez náboženského vyznania, ateisti a agnostici činia 10 percent.[55]

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Pat McCrory, guvernér Severnej Karolíny (republikán)

Rovnako ako v iných štátoch USA, aj v Severnej Karolíne sa moc delí medzi zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc.

senátor za Severnú Karolínu Richard Burr (republikán)
senátorka za Severnú Karolínu Kay Hagan (demokratka)

Zákonodarná moc je zverená dvojkomorovému Valnému zhromaždeniu (North Carolina General Assembly). Valné zhromaždenie sa skladá zo Snemovne reprezentantov so 120 členmi a z 50 členného Senátu. Členovia oboch komôr sú volený na obdobie dvoch rokov. Viceguvernér Severnej Karolíny je z titulu funkcie predsedom Senátu. Senát si zo svojich členov volí úradujúceho predsedu (President Pro Tempore). V súčasnosti je ním Phil Berger, člen Republikánskej strany. V čele Snemovne reprezentantov stojí predseda (Speaker of the North Carolina House of Representatives), teraz Thom Tillis, taktiež republikán.


V čele výkonnej moci stojí guvernér, volený na dobu štyroch rokov. Pre obdobie 20132017 je guvernérom republikán Pat McCrory. Výkonná moc je rozdelená medzi Štátnu radu (Council of State), tvorenú guvernérom, viceguvernérom (republikán Dan Forest) a ôsmimi ďalšími členmi, a Kabinet (Cabinet) zložený z guvernéra a ôsmich členov ("ministrov", anglicky secretaries). Zatiaľ čo všetci členovia Štátnej rady sú priamo volení občanmi, členov Kabinetu menuje guvernér. Guvernér predsedá ako Štátnej rade, tak aj Kabinetu.

Na čele súdnej moci stojí Najvyšší súd (Supreme Court) Severnej Karolíny, so sídlom v hlavnom meste, Raleighe. Je najvyšším odvolacím súdom v štáte, má sedem členov. Po Najvyššom súdu je jediným ďalším odvolacím súdom Apelačný súd Severnej Karolíny (North Carolina Court of Appeals). Je tvorený z 15 sudcov, ktorí vykonávajú právo rotačným systémom, rozhodujú v piatich trojčlenných senátoch. Tieto dva súdy tvoria odvolací súdny systém štátu. Spory sú vedené pred vrchnými súdmi (Superior Court) a im podriadenými obvodnými súdmi (District Court). Všetky hrdelná zločiny, občianskoprávne spory nad 10 000 dolárov a odvolania od obvodných súdov sú prerokované vrchnými súdmi, pričom o trestných veciach sa rokuje pred dvanásťčlennou porotou. Občianskoprávne veci, napríklad rozvod, opatrovníctvo a rozhodnutia o výživnom rozhodujú obvodné súdy, ktoré tiež súdia menej závažné trestné prípady, o týchto sa vždy rokuje bez poroty. Obvodné súdy rozhodujú aj vo veciach týkajúcich sa mladistvých do 16 rokov; a do 18 rokov, ak sú obete zanedbávania či zneužívania.

Zastúpenie v Kongrese Spojených štátov[upraviť | upraviť zdroj]

Severnú Karolínu v súčasnej dobe v Snemovni reprezentantov Spojených štátov amerických 13 poslancov a v Senáte Spojených štátov amerických dvaja senátori. V 113. Kongrese Spojených štátov (od roku 2013) zastupujú Severnú Karolínu traja z Demokratickej strany štyria členovia Snemovne reprezentantov a jeden senátor a z Republikánska strana (USA) deviati reprezentanti a jedna senátorka.

Politický vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V Severnej Karolíne mala, rovnako ako všade na juhu Spojených štátov, prevahu Demokratická strana. V roku 1968 sa prevaha presunula v prospech republikánov. Dnes prebieha v Severnej Karolíne zmena z poľnohospodárskej zemi k prevažne poskytovaniu služieb a priemyslu, demokrati majú stále prevahu vo vidieckych oblastiach s prevažne černošskou populáciou.[56] Po prvýkrát od víťazstva Jimmyho Cartera v prezidentských voľbách v roku 1976 v roku 2008 vyhral  prezidentských voľbách v Severnej Karolíne demokratický kandidát Barack Obama. V roku 2012 v Severnej Karolíne opäť vyhrali republikáni V roku 2004 vo voľbách vyhrali republikáni, a to aj napriek tomu, že kandidát demokratov na viceprezidenta John Edwards reprezentoval Severnú Karolínu. Priaznivé volebné rozdelenie okrskov umožňuje demokratom posielať neúmerný počet poslancov do Snemovne reprezentantov. Zbor voliteľov v Severnej Karolíne v posledných rokoch k rozšíreniu z dôvodu nárastu populácie. V roku 1988 mal 13 hlasov, v roku 1992 14 hlasov a v roku 2004 15 hlasov.[57]

Regionálna správa[upraviť | upraviť zdroj]

Severná Karolína je rozdelená do 100 okresov od roku 1911. V priemere má okres rozlohu 1 393,91 km², najmenším okresom s rozlohou 350 km² je Clay County, najväčším okresom rozlohou je Dare County s rozlohou 2 500 km². V najmenej ľudnatom okrese Tyrrell County žije 4149 obyvateľov, v najľudnatejšom okrese Mecklenburg County žije 695 454 ľudí. Mecklenburg County má súčasne s 510,22 s obyvateľmi na štvorcový kilometer ma najvyššiu hustotu zaľudnenia, najmenšiu hustotu zaľudnenia má Hyde County s 3,67 obyvateľmi na kilometer štvorcový.

Štátne symboly[upraviť | upraviť zdroj]

Tar Heel na pohľadnici z doby občianskej vojny

Okrem vlajky a pečate má Severná Karolína radu ďalších oficiálnych štátnych symbolov, ktoré slúžia ako symboly štátu. Štátnymi farbami sú červená a modrá. Symbolom štátu je tiež borovica bahenná, ktorá rastie v močiaroch Severnej Karolíny a je štátnym stromom Severnej Karolíny, drieň kvetnatý je štátnou kvetinou, cardinalis cardinalis je štátnym vtákom a veľmi rozšírená veverica sivá je štátnym zvieraťom. Tradičné sladké zemiaky a plody Vitis rotundifolia sú štátnymi potravinami.

Severná Karolína má prezývku „Starý severný štát“ či „Štát térových pat“, obyvatelia sú označovaný ako Tar Heels. Presný pôvod výrazu je nejasný, ale väčšina odborníkov sa domnieva, že pôvod je nutné hľadať v ťažbe dechtu, živice a terpentínu v rozsiahlych borovicových lesoch bývalej britskej kolónie.[58]

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Múzea a výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

North Carolina Museum of Art

Zásadný význam pre Severnú Karolínu má North Carolina Museum of Art v Raleighu, ktoré je budované od roku 1947, a je jediným múzeom Severnej Karolíny, ktoré je financované verejnými prostriedkami a má najväčšiu zbierku umenia v Severnej Karolíne. Na rozdiel od väčšiny ostatných múzeí umenia v štáte, sa tiež zaoberá neamerickým umením a dejinami umenia. Na mnohých miestach majú Arts Council, občianske spolky umenie, ktoré sa zaoberajú podporou regionálnych umelcov a organizácií výstav.

Väčšina múzeí Severnej Karolíny sa zaoberá predovšetkým históriou, prírodou a umelcami Severnej Karolíny, sú v súkromnom vlastníctve a väčšinou na miestach historického alebo vojenského významu, alebo sú v prírodných parkoch alebo na univerzitách.[59] Pre obecný prehľad o prírodnej histórií existuje North Carolina Museum of Natural Sciences, je najväčším múzeom o histórii prírody v juhovýchodnej časti USA má celoštátny význam.[60] K skupine múzeí o prírode tiež patrí University of North Carolina udržovaná North Carolina ArboretumPisgah National Forest s veľkou verejnou záhradou, ktorá sa zaoberá vplyvom znečistenia životného prostredia a ohrozenými druhmi rastlín v Severnej Karolíne.

Ďalej existujú menšie múzea, ako napríklad Graveyard of the Atlantic Museum v Hatterasu, ktoré sa zaoberá vrakmi lodí v Outer Banks, alebo múzeum Eastern Band of Cherokee Indians, ktoré sa zaoberá históriou indiánskeho kmene Čerokíjov. V mnoho prípadoch sú historické budovy, ako je Graves-Florance-Gatewood House z roku 1822, Buckner Hill Plantation z roku 1855 alebo z roku 1767 Old Mill of Guilford reštaurované a sprístupnené verejnosti a tiež sú využívané pre výstavy regionálneho významu.

Divadlo a hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Waterside Theatre, javisko pod šírym nebom v Fort Raleigh National Historic Site

Severná Karolína má radu profesionálnych divadiel, vrátane roku založeného 1952 Štátneho divadla v Flat Rock, Flat Rock Playhouse, v ktorom sa hrajú muzikály a hry.[61]North Carolina Theatre v Raleighu sa hrajú najmä v muzikály a hry z divadiel na Broadway,[62] zatiaľ čo North Carolina Shakespeare Festival v High Pointu sa od roku 1977 zameriava na diela Williama Shakespeara. Zvláštnu pozornosť v Severnej Karolíne zasluhujú divadla pod šírym nebom, v ktorých sa uvádzajú historické udalosti. Od roku 1937 v Waterside Theatre v Fort Raleighu sa uvádza najstaršia Outdoor Drama, dráma „The Lost Colony“, ktorá je považovaná za prvú a najstaršiu vidiecku drámu v Spojených štátoch. Od roku 1948 uvádza Mountainside Theatre históriu Čerokíjov v hre Unto These Hills,[63] v Boone ukazuje hra od roku 1952 hra Horn in the West históriu kolonizácie Blue Ridge Mountains.[64]University of North Carolina at Chapel Hill je Institute of Outdoor Drama, ktorý sa zaoberá vonkajšími predstaveniami v divadlách a je jediná svojho druhu v Spojených štátoch.

Severná Karolína je známa svojou tradíciou Old Time Music známych a vplyvných umelcov z počiatkov country hudby, North Carolina Ramblers z počiatkov 20. rokov 20. storočia. Rovnako ako v susedných štátoch Tennessee a Kentucky je rozšírené bluegrass, v Severnej Karolíne sa narodili známy umelci žánru Earl Scruggs, Doc Watson a Del McCoury. V Severnej a Južnej Karolíne vznikli rôzne štýly tradičnej vidieckej blues, vznikol v Piedmonte iný štýl, Piedmont blues, ktorý bol poznamenaný mimo iného Blind Boy Fullerom. Z okolia Chapel Hillu, Raleighu a Durhamu pochádzajú rôzne rockové, metalové a punkové kapely, napríklad Flat Duo Jets, Corrosion of Conformity, Superchunk, Safehouse, Sleeping Giant, The Popes, Queen Sarah Saturday, Purple Schoolbus a Barefoot Servant.[65]

Stavby a architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Orton Plantation, postavená v roku 1735 v Smithville Township, Brunswick County

V Severnej Karolíne je viac než 2600 historických budov, štvrtí a miest uvedených v National Register of Historic Places a sú pamiatkovo chránené.[66] V Severnej Karolíne sa nevyvinul vďaka polohe medzi Severom a Juhom a rade rôznych prisťahovalcov žiadny architektonický štýl, vyskytuje sa tu široké spektrum architektonických štýlov na východnom pobreží.[67] Sú tu neoklasicistické stavby z obdobia antebellum vo federálnom a georgiánskom štýle, napríklad James Iredell House1759 a John Wright Stanly House z roku 1779. V ostatných južanských štátoch je rovnako rozšírená architektúra z revolučného obdobia je reprezentovaná sídlami majiteľov plantáži ako Orton Plantation z roku 1735, ktoré sú postavené v gréckom obrazeneckom štýle. Počet pamiatkovo chránených objektov, hlavne kostolov, je postavených v neogotickom štýle, dva mimoriadne zachovalé objekty, Blandwood Mansion and Gardens v talianskom štýle a Biltmore Estate v Châteauesque štýle dokladajú vplyvy renesancie na juhu. Koncom 19. storočia sa rozšírili architektonické štýly Second Empire a Queen Anne, a v 20. storočí American Craftsman Style. Z moderny pochádzajú niektoré mrakodrapy a elipsovitá Dorson Arena. Vedľa jednotlivých budov sú aj architektonicky významné štvrte pod pamiatkovou ochranou, vrátane Old Salem National Historic Site, ktorý sa nachádza v obnovenej štvrti moravských bratov osídlenia v okrese Winston-Salem. Prehľad rôznych architektonických štýlov a rozvoja miest v rokoch 18701940 sa nachádza v Apex Historic District, ktorý zahrňuje historickú časť mesta Apex.

Národné parky[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma Grandfather Mountain, súkromnými iniciatívami založený prírodný park v Apalačských vrchoch, v súčasnej dobe vo vlastníctve Grandfather Mountain Stewardship Foundation

Severná Karolína má radu chránených oblastí, využívané sú turistami, ktoré majú rôzne stupne ochrany a financovania, a to ako na ochranu prírody, tak na zachovanie historických pamiatok a ich sprístupnenie pre návštevníkov. V Apalačských vrchoch čiastočne v Tennessee je National Park Service (NPS) spravovaný Great Smoky Mountains National Park. Je najnavštevovanejším národným parkom v Spojených štátoch, ročne ho navštívi viac než 9 miliónov ľudí.[68] Bol vyhlásený v roku 1934 a od roku 1983 patrí k svetovému dedičstvu UNESCO. Okrem jednej z najväčších súvislých lesných plôch vo východnej časti Spojených štátov, poskytuje viac než 90 historických miest a budov v rámci parku dôležitú pripomienku kolonizácie horskej oblasti.[69] V parku sú tiež National Park Service udržované cesty, Blue Ridge Parkway, 755 km dlhá National Scenic Byway [70] a Appalachian National Scenic Trail, 3 440 km dlhá diaľková cesta, ktorá je súčasťou National Trails System.[71] Súkromnými iniciatívami založená Overmountain Victory National Historic Trail, ktorá vedie pozdĺž cesty Overmountain Men na západnej strane Apalačských vrchov k Kings Mountain National Military Park.[72] V Severnej Karolíne začína National Park Service spravovaná Trail of Tears National Historic Trail, ktorá vedie deviatimi štátmi a pripomína vyhnanie Indiánov v 19. storočí.[73]

Na východnom pobreží sú dva úseky pobrežia chránené ako National Seashore, Cape Hatteras National Seashore a Cape Lookout National Seashore. V parkoch sa nachádzajú historické budovy, majáky a vzácne druhy zvierat. Významné pamiatky na území Severnej Karolíny, napríklad Carl Sandburg Home National Historic Site, ktorá pripomína básnika a historika Carla Sandburga, prvému letu bratov Wrigtovcov venovaný Wright Brothers National Memorial. Bývalé bojiska pripomínajú a s výletnými cieľmi sú Fort Raleigh National Historic Site, Guilford Courthouse National Military Park a Moores Creek National Battlefield.[74] Okrem chránených území národného významu, ktoré sú spravované National Park Service, sa stará o ďalšie prírodné a historické pamiatky State Park Service North Carolinas.[75]

Média[upraviť | upraviť zdroj]

V Severnej Karolíne existuje väčší počet malých televíznych staníc, regionálnych štúdií a tématických televíznych kanálov, ktoré ponúkajú zábavu, šport a regionálne programy. Väčšinu televíznych staníc vlastnia alebo spolupracujú s hlavnými národnými prevádzkovateľmi televízneho vysielania, ako je CBS Corporation alebo American Broadcasting Company. Televízne stanice sú väčšinou prevádzkované v metropolitných oblastiach.[76] Rozhlasové stanice pokrývajú širokú škálu zábavy a regionálnych programov, existujú aj veľmi malé stanice, ktoré sú prevádzkované napríklad vysokými školami či malými mestami.[77] Noviny vychádzajú vo väčších mestách denne, v menších mestách iba dvakrát alebo trikrát za týždeň. Najstaršími novinami Severnej Karolíny je Fayetteville Observer, ktorý je vydávaný nepretržite od roku 1816.[78] News and Observer, ktorý vychádza v Raleighu, je v Severnej Karolíne v roku 2008 denníkom s najvyšším nákladom a patrí medzi 100 denníkov s najvyššími nákladmi v Spojených štátoch.[79] Mnohé mestá tiež udržujú webové stránky, ktoré poskytujú obyvateľom miestne správy.

Kuchyňa[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na ulicu počas Lexington Barbecue Festivals 2008

Južanská kuchyňa je tradičnou kuchyňou štátu, z nich najdôležitejším spoločenským udalostiam patrí grilovanie barbecue. Pri ňom sa v Severnej Karolíne používa takmer výhradne bravčové mäso, obvykle v kuse vo východe, a na západe v celku. Otázka omáčok ku grilovaniu sa rozdeľuje zeme na priaznivca Eastern Style, založené na octe a horčici a Lexington Style, založené na omáčke z octu a korenie, ku ktorému sa pridáva kečup. Typickými prílohami sú zemiaky, ďalej sladké zemiaky alebo takzvané Hushpuppies. Regionálnym jedlom v Piedmonte je Livermush, ktorý sa skladá z bravčovej pečene, časti prasacej hlavy a z kukuričnej múky.[80] Moravské sušienky Moravian Cookies alebo broskyňový koláč slúži ako dezert.[81] V Severnej Karolíne je rozšírené hrozno z révy Scuppernong, zo ktorých sa vyrába ako víno, tak aj džem a mušt. Jedným z nápojov okrem tradične preferovanej pepsi, ktorá bola vyvinutá v roku 1898 v Severnej Karolíne, je Moonshine, čo podomácky a väčšinou načierno pálená whisky z horskej oblasti štátu.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Morehead Planetarium and Science Center, UNC-Chapel Hill

Na verejné inštitúcie základného a stredného vzdelávania, od základnej školy až po vysokú školu, dohliada v Severnej Karolíne North Carolina Department of Public Instruction a jeho nadriadený, North Carolina Superintendent of Public Instruction. Superindendant je tiež tajomníkom North Carolina State Board of Education, v ktorom sa rozhoduje o verejnom vzdelávaní.[82] Verejný školský systém štátu je rozdelený na 115 miestnych jednotiek,[83] z nich každá sleduje miestna školská rada, School Board. Celkom existuje v Severnej Karolíne 2338 verejných škol.[83]

V roku 1795 bola v Severnej Karolíne otvorená prvá štátna univerzita v Spojených štátoch, University of North Carolina at Chapel Hill, ktorá dnes patrí k najlepším verejným vysokým školám v zemi, patrí k prestížnej skupine vysokých škôl Public Ivy.[84] Viac než 200 rokov po založení prvej všeodborovej univerzity v terciárnom sektore vzdelávania je spolu s University of North Carolina je v Severnej Karolíne 16 štátnych univerzít, vrátane piatich najväčších v štáte: North Carolina State University, University of North Carolina at Chapel Hill, East Carolina University, University of North Carolina at Charlotte a Appalachian State University. K systému štátnych univerzít patria aj historické afroamerické vzdelávacie inštitúcie, ktoré sú označované ako Historically Black Colleges and Universities a vznikli počas segregácie. Príkladmi sú North Carolina Agricultural and Technical State University, North Carolina Central University a Fayetteville State University. Severná Karolína má 58 štátnych colleges, ktoré sú združené v North Carolina Community College System.

Najznámejšími súkromnými vysokými školami sú Wake Forest University a v roku 1924 založená Duke University, ktorá je jednou z popredných univerzít v zemi.[85] Duke University nepatrí do Ivy League, ale ako najjužnejšia z elitných amerických univerzít na východnom pobreží nesie označenie Harvard of the South. Univerzita je, rovnako ako University of North Carolina v Chapel Hill, členom Association of American Universities, od roku 1900 existujúceho združenia amerických univerzít orientovaných na vedecký výskum.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Vysokoškolský a profesionálny šport[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia Severnej Karolíny sa v športe tradične zaujímajú o univerzitný šport, rovnako ako automobilové preteky Stock-Car, čím sa vysvetľuje skorší nezáujem o profesionálny šport. Aj keď v Severnej Karolíne žije viac než 10 miliónov ľudí a metropolitné oblasti majú zodpovedajúce finančné prostriedky, nebol profesionálny šport v Severnej Karolíne na dlhú dobu témou. Prvá profesionálna liga bola začatá v Severnej Karolíne v roku 1974. Skutočný vývoj v oblasti profesionálneho športu nastal až po roku 1980. Cez intenzívnu snahu nehrá žiadny tím Major League Baseball v Severnej Karolíne, pokus presťahovať Major League baseballový tím Florida Marlins v roku 2006 skončil neúspechom. Ale sa uskutočňujú šampionáty medzi univerzitami v rámci Severnej Karolíny.

Severná Karolína má od februára roku 1963 športovú sieň slávy North Carolina Sports Hall of Fame, ktorú sponzoruje obchodná komora mesta Charlotte. Sports Hall of Fame so sídlom v Raleighu. Prvých päť športovcov bolo prijatých v decembri 1963.[86]

Profesionálny šport[upraviť | upraviť zdroj]

Futbalový zápas Carolina Panthers proti Tampa Bay Buccaneers

Prvý tím Major League, ktorý sa usadil v Severnej Karolíne v roku 1974, bol New York Stars, tím amerického futbalu, člen World Football League (International Federation of American Football). National Football League je zastúpená tímom Carolina Panthers, ktorí hrajú svoje domáce zápasy v Charlotte. Jediný profesionálny basketbalový tím v Severnej Karolíne je Charlotte Bobcats, ktorí hrá v National Basketball Association. Najúspešnejší klub Major League v Severnej Karolíne, Carolina Hurricanes je tím ľadového hokeja, ktorý hrá v National Hockey League a 19. júna 2006 vyhral Stanley Cup. To z neho robí prvý profesionálny športový klub v Severnej Karolíne, ktorý vyhral najvyššiu súťaž vo svojom športe.

V Severnej Karolíne majú sídlo profesionálne futbalové tímy. V druhej najvyššej americkej profesionálnej lige, USSF D2 Pro League, hrajú Carolina Railhawks z Cary. Charlotte Eagles hrajúci v USL Second Division. V amatérskej lige, v USL Premier Development League, hrá Carolina Dynamos z Greensboro.

Domáci zápas Bobcats v Bobcat Arena, Charlotte

Od tridsiatych rokov 20. storočia do 90. rokov 20. storočia mal Mid Atlantic Championship Wrestling, združenie pre profesionálny zápasnícky wrestling, sídlo v Charlotte. Mid Atlantic, je jedným z dlhoročných členov National Wrestling Alliance, a hviezdy wrestligu sú ich členmi, neskôr tiež World Championship Wrestling alebo World Wrestling Federation. Mnoho bývalých aj súčasných zápasníkov žije v regióne okolo mesta Charlotte a Lake Norman, vrátane Ric Flaira,[87] Ricky Steamboata,[88] Matta[89] a Jeffa Hardyho.[90]

Profesionálne jazdy na býkoch majú tiež v Severnej Karolíne tradíciu. Majster sveta z roku 1995 (PRCA World Champion Bull Rider), Jerome Davis, pochádza zo Severnej Karolíny a mnohí manažéri, organizátori, rovnako ako majitelia býkov tu majú tiež pôvod, napr. Thomas Teague z Teague Bucking Bulls. Sídlo Southern Extreme Bull Riding Association je v Archdale.

Dva motokrosové preteky Grand National Cross Country sa konajú v Severnej Karolíne, v mestách Morganton a v Yadkinville.

Vysokoškolský šport[upraviť | upraviť zdroj]

Carter-Finley-Stadion, domáci štadión tímu Wolfpack North Carolina State University

Severná Karolína je vysokoškolsky veľmi populárna v organizovaní v National Collegiate Athletic Association. Športové tímy z univerzít súťažia v 20 rôznych druhoch športu, z nich najdôležitejšia je liga amerického futbalu, usporadúvaná univerzitami. Každá univerzita má športový tím, jeho meno je rovnaké pre všetky druhy športu, napríklad, sa nazýva športový tím Appalachian State University, Mountaineers vo všetkých športoch. Tímy na Duke, Wake Forest, North Carolina at Chapel Hill a North Carolina State University sú súčasťou Atlantic Coast Conference, Appalachian State je súčasťou Southern Conference. Univerzity udržujú profesionálne vybavené športové areály, ktoré pojmú až 40 000 divákov a ich hry sú vysielané televíziou. Medzi univerzitami panuje značná rivalita. Zvláštna pozornosť má futbalový zápas medzi tímami z University of Virginia a University of North Carolina at Chapel Hill, známej ako South's Oldest Rivalry. Konajú sa zápasy medzi univerzitami v Severnej Karolíne v baseballe, futbale a v basketbale, pozornosť si zaslúžia univerzity medzi University of North Carolina at Chapel Hill a Duke University v basketbale.[91] Samotné univerzity, okolité mestá a regióny sa veľmi často identifikujú s tímami. Študentom sú udelené štipendiá podľa športových úspechov. Vzhľadom na to, univerzity majú povinnosť platiť, to je hlavne pre sociálne znevýhodnených študentov možnosť získať vysokoškolské vzdelanie z prestížnej univerzity.

Motoristický šport[upraviť | upraviť zdroj]

NASCAR Sprint Cup 2008, Talladega

Severná Karolína je centrom amerického motoristického športu, viac než 80 percent zo pretekárskych tímov NASCAR a príbuzných odvetví má svoje sídlo v regióne Piemont.[92] Automobilové preteky vozov stock car majú pôvod v pašovaní podomácky pálenej whisky počas prohibície, takzvanej Moonshine upravenými autami (muscle car) po cestách Severnej Karolíny.[93]

Najväčšia pretekárska dráha v Severnej Karolíne, Lowe Motor Speedway, sa nachádza v meste Concord, kde sú každoročne usporiadané tri hlavné preteky motoristického športu Sprint Cup. Sieň slávy NASCAR Hall of Fame bude otvorená v meste Charlotte, jej otvorenie sa plánuje na rok 2010. Okolo Charlotte žije mnoho rodín najslávnejších jazdcov NASCAR, napríklad rodiny Petty, Earnhardt, Allison, Jarrett a Waltrip.

Rekreačný šport[upraviť | upraviť zdroj]

Športová ponuka štátu pre voľný čas pokrýva značné množstvo športov. Jednou z priorít je kladená na outdoorové športy, ako je pešia turistika, horolezectvo, jazda na horskom bicykli, plávanie, golf a lyžovanie, ale tiež lov a rybolov tu majú dlhú tradíciu. Šport je v Severnej Karolíne financovaný predovšetkým z neziskovým združením North Carolina Amateur Sports(NCAS). Pre amatérov usporadúva každoročne NCAS organizované, multidisciplinárne súťaže v rámci State Games of North Carolina.[94] Existuje tiež niekoľko všeobecných fitness a cyklistických súťaží, napríklad Cycle North Carolina.[95] NCAS vedie fond a má zdroje na prevádzkovanie verejne prístupných športových zariadení, ako sú bazény alebo ľadové plochy, ktoré sú prístupné verejnosti.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodársky vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma mesta Charlotte, rýchlo sa rozvíjajúceho mesta Severnej Karolíny

Severná Karolína bola vo veľkej časti svojej histórie hospodársky zameraným štátom, na plantážach sa pestovala ryža, bavlna a tabak. Lesníctvo bolo významné výrobou dechtu a terpentínu. Rovnako ako vo väčšine južných štátov začala po občianskej vojne len veľmi pomalá reštrukturalizácia smerom k priemyselnej spoločnosti, dôležitým odvetvím ekonomiky je stále poľnohospodárstvo a spracovanie poľnohospodárskych a lesných produktov. Po strate mnoho pracovných miest v spracovateľskom priemysle v dôsledku globalizácie, Severná Karolína vyvinula úsilie, aby sa tu usadili spoločnosti zamerané na výskum a vývoj. Vedľa priaznivého vývoja vo finančnom sektore sú teraz technologicky zamerané spoločnosti najväčšími zamestnávateľmi v bývalých regiónoch s nízkymi mzdami. Reálny hrubý domáci produkt na obyvateľa bol v roku 2006 36 489 dolárov.

Severná Karolína je v hrubom domácom produkte na 20. mieste z päťdesiatich štátov USA. Celoštátny priemer je 37 714 dolárov.[96]

Poľnohospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Pole s tabakom, Severná Karolína je najväčší producent tabaku v USA

Pestovanie tabaku bolo po prvýkrát doložené v roku 1633. Piesčité, suché pôdy v pobrežnej oblasti sú obzvlášť vhodné pre pestovanie tabaku. V súčasnej dobe je Severnej Karolíne najväčšia tabaková výroba a výrobnej kapacity pre spracovania tabaku v USA. V roku 2005 bolo 15,5 percent z celkovej poľnohospodárskej pôdy obsiatej tabakom, obrat za rok 2006 bol 506,2 miliónov dolárov.[97] Veľké firmy na spracovanie tabaku, ako sú R.J. Reynolds Tobacco Company a Philip Morris majú svoje sídlo alebo dôležité prevádzky v štáte a patrí k významným zamestnávateľom.

Ďalšími dôležitými poľnohospodárskymi produktmi je kukurica, sójové boby, bavlna a arašidy. V živočíšnej výrobe je hlavne dôležitý chov kureniec a prasiat.[98] V súčasnej dobe patrí pestovanie vína medzi dôležité poľnohospodárske odvetvia. Severná Karolína patrí medzi 10 najdôležitejších oblastí pestovania vína v Spojených štátoch.

Technológie a výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Levine Science Research Center v Chapel Hill

Vytvorením vhodných podmienok pre výskumné a technologické spoločnosti sa podarilo Severnej Karolíne v rokoch po roku 2000, hlavne vo vysoko technologicky náročných odvetviach, ako sú biotechnológie a informačné technológie, dosiahnuť vysokého, až 15 percentného tempa rastu.[99] V roku 2009 existovalo v Severnej Karolíne 520 biotechnologických firiem, vrátane Glaxo Smith Kline, Merck a Bayer AG s 56 tisíc zamestnancami.[100] Faktory, ktoré umožnili rozvoj Research Triangle s mestami Raleigh, Durham a Chapel Hill, vytvorili jednu z popredných a technologicky najúspešnejších oblastí v Spojených štátoch, vrátane výuky kvalifikovaných odborníkov, podpory infraštruktúry a podielu vysokých škôl na výskume a vývoji nových technológií.[101]

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Predaj nábytku v Durhame

Hlavnými priemyslovými odvetviami štátu je výroba nábytku a textilu, tradičné odvetvia v Severnej Karolíne. Nábytok sa vyrába prevažne v Piedmont Triad, kde je zamestnaných v nábytkárskom priemysle viac než 60 percent v nábytkárskom priemysle zamestnaných osôb v Severnej Karolíne. V oboch odvetviach je zreteľný trend presunu výroby do zemí s nižšími mzdovými nákladmi. Od roku 1990 bolo 40 percent textilných závodov uzavretých, počet zamestnancov poklesol v textilnom priemysle z 233 tisíc zamestnaných osôb v roku 1990 o viac než 60 percent na 80 tisíc v roku 2006.[102] Vyrábajú sa tiež súčiastky pre automobily, v Greensboro je ústredie amerického výrobcu autobusov Setra, ktorá patrí k Daimler AG.[103]

Financie a banky[upraviť | upraviť zdroj]

Budova Bank of America v Charlotte (vpravo)

Finančný a bankový sektor sa so značnou mierou podieľal na ekonomickom raste v Severnej Karolíne v poslednej dekáde 20. storočia a v prvých rokoch 21. storočia. Od roku 1997 nepretržite rástol o 9 percent ročne a po roku 2002 boli zaznamenané prírastky vo výške viac než 25 percent ročne.[104] V roku 2007 bol finančný sektor po verejnej správe a odvetviach spracovateľského priemyslu tretím najdôležitejším ekonomickým odvetvím. Počet pracovných miest vzrástol zo 75 tisíc v roku 1998 na zhruba 104 tisíc miest, pričom sa mzdy viac než zdvojnásobili.[105] Na spolkovej úrovni Severná Karolína získala v bankovom sektore väčší vplyv, národnej a regionálnej banky ako Bank of America, Wachovia alebo vo Wilsonu založená Branch Banking & Trust, majú svoje sídlo v jednej z metropolitných oblastí štátu.[106]

Armáda[upraviť | upraviť zdroj]

Kasáreň 1st Brigade vo Fort Braggu, najväčšej vojenskej základne v Spojených štátov

Armáda je dôležitým hospodárskym faktorom v štáte. V Severnej Karolíne majú vojenské základne dlhú tradíciu, zem slúži ako dodávateľ zbrojného priemyslu, armády a ich zariadení, a armáda je vnímaná veľmi pozitívne.[107] V zemi sú najväčšie a najrozsiahlejšie vojenské základne v Spojených štátoch, v Fort Braggu kde je rovnako vrchné veliteľstvo U.S. XVIII. zbor, 82. výsadkovej divízie Spojených štátov amerických a United States Special Operations Command, ktoré sa nachádzajú neďaleko pobrežného mesta Fayetteville. Neďaleko mesta sa nachádza Pope Air Force Base, ktorá slúži ako letisko pre Fort Bragg. Letectvo Spojených štátov amerických udržuje 4th Fighter Wing a 916th Air Refueling Wing na Seymour Johnson Air Force Base v Goldsboro. Pobrežná stráž Spojených štátov amerických tu má jednu z väčších leteckých základní a výcvikový tábor, Coast Guard Air Station v Elizabeth City, kde sa nachádza tiež päť veliteľstiev pobrežnej stráže. Centrálnou základňou pre námorné jednotky v sektore Severnej Karolíny, ku ktorému patrí District Five US Coast Guard, je Fort Macon v Atlantic Beach. Ďalšie posádky sa nachádzajú v Southporte, Wilmingtone, Wrightsville Beach, Morehead City a Cape Hatteras.[108]

Najväčšia koncentrácia námorných vojenských prístavov na svete, námornej pechoty a vojakov sa nachádza v oblasti okolo mesta Jacksonville. Oblasti sú umiestnené námorné základne MCB Camp Lejeune, MCAS Cherry Point (v Havelocku), MCAS New River, MCB Camp Geiger a MCB Camp Johnson. MCAS Cherry Point je základňa II. Marine Expeditionary Force, ktorá je jedným z troch veľkých armádnych zborov americkej námornej pechoty.[109]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Cestná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Dopravná infraštruktúra Severnej Karolíny je navrhnutá ako na väčšine územia Spojených štátov k prevádzke motorových vozidiel. K dispozícii je dobre rozvinutá vnútroštátna cestná sieť, ktorá je veľmi dobre napojená na celoamerickú cestnú sieť. Štátom vedie niekoľko interstates, vrátane 26, 74, 85 a 95 a tiež niekoľko celoamerických diaľnic. Medzi nimi je jedna z hlavných ciest juhu na sever zeme, U.S. Highway 1, ktorá vedie z floridského Key West pozdĺž východného pobrežia Severnej Karolíny na kanadskú hranicu. Diaľničná sieť je celkom 126,5 tisíc kilometrov dlhá,[110] Severná Karolína má najväčšiu štátom financovanú diaľničnú sieť v Spojených štátoch.[111] Štát spravuje celkom 18 540 mostov o celkovej dĺžke niečo málo cez 606 km. Najdlhší most o dĺžke 8,4 km v Severnej Karolíne spája Roanoke IslandManns Harbor.[110]

Železnice[upraviť | upraviť zdroj]

Piedmont na trase medzi mestami Raleigh a Charlotte

Prvá železnica bola uvedená do prevádzky v roku 1833, o rok neskôr bola založená Wilmington and Raleigh Railroad ako prvá železničná spoločnosť v Severnej Karolíne. V roku 1848 bola založená štátom vlastnená North Carolina Railroad Charlotte s Atlantikom a mala veľký vplyv na hospodársky rozvoj zeme. V roku 2006 mala železničná sieť dĺžku 5 200 km, je prevádzkovaných 23 nákladných železničných tratí, vrátane CSX Transportation a Norfolk Southern.[112] Vzhľadom na polohu v Severnej Karolíne, sa železničné trate používajú predovšetkým k tranzitnej doprave; v smeru sever juh spojujú metropolitnú oblasť New Yorku, Philadelphie a Washingtonu, s New Orleansom a s Floridou, trasy z východu na západ vedú z Chicaga a z Detroitu do oblasti Atlantiku. V Severnej Karolíne sú ďalej v prevádzke železnice využívané turistami.[113]

Vo fázy projektu sa nachádza Southeast High Speed Rail Corridor, vysokorýchlostná linka medzi Washingtonom a Charlotte, ktorá má byť uvedená do prevádzky v roku 2020.[114] Osobnú dopravu zaisťuje štátna spoločnosť Amtrak. Raz za deň spojuje rýchlik Carolinian Charlotte s New York City. Ostatné nadregionálne vlaky zastavujú v Severnej Karolíne na trase na Floridu, do New Orleansu a Savannahu. Piedmont pomenované medzimestské spojenie jazdí denne medzi mestami Raleigh a Charlotte. Celková doba cestovania takmer 300 km dlhú vzdialenosť činí tri hodiny.

Verejná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Ľahká železnica Charlotte Area Transit Systems

Vo väčších mestách hlavne v metropolitných regiónoch získava stále väčšiu podporu verejná doprava, mestá si stále častejšie zakladajú verejné dopravné združenia, ktoré ponúkajú dopravné služby a verejnú dopravu. Patria medzi ne mestské dopravné systémy, ako napríklad Charlotte Area Transit System (CATS), ktorý prevádzkuje aj električky a moderné vlaky (Light Rail) do vzdialenejších predmestí.[115] Hlavné mesto Raleigh so svojou spoločnosťou Capital Area Transit má iba verejnú autobusovú dopravu, pokus o ľahké medzimestské železnice dopravy medzi Durhamom a Raleighom zlyhal.[116] Ďalším významným autobusovým dopravcom je štátny Triangle Transit Authority, ktorý spája mestá metropolitného regiónu Raleigh Durham Cary. Chapel Hill je jediné mesto v Severnej Karolíne, kde je mestská autobusová doprava zdarma a tiež pripojené tejto k medzimestskej sieti.[117]

Letecká doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Pristátie lietadla spoločnosti Southwest na dráhe 23R na letisku v Raleigh-Durhamu

Medzinárodné letecké spojenie do Severnej Karolíny prevádzkuje Douglas International Airport v Charlotte, ktoré slúži americkým leteckým spoločnostiam ako prestupné letisko a ponúka približne 580 letov denne a má nepretržitú prevádzku. Raleigh-Durham International Airport v Raleighu a Durhamu s 400 letmi denne je medzinárodným letiskom, ponúka aj lety do Kanady a Anglicka. Letiská s národným a regionálnym významom sú Piedmont Triad International Airport v Greensboro, v Winston-Salem a v High Pointu, Wilmington International Airport ve Wilmingtonu, Asheville Regional Airport v Asheville, Pitt-Greenville Airport v Greenville, Fayetteville Regional Airport v Fayetteville a der Craven County Regional Airport v New. Pre súkromné letectvo sú k dispozícii niektoré z menších letísk, vrátane Albert J. Ellis Airport v Jacksonville a pre golfových turistov je určené Moore County Airport v Pinehurstu.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

James Knox Polk, narodený 14. februára 1849, 11. prezident Spojených štátov. Fotografia Mathew B. Brady

V Severnej Karolíne sa narodilo mnoho ľudí, ktorých význam presiahol hranice štátu. Richard Dobbs Spaight (1758 – 1802) bol jedným zo signatárov americkej ústavy, James Knox Polk (1797 – 1849) bol 11. prezidentom Spojených štátov amerických. V roku 1936 narodená Elizabeth Dole bola senátorkou a ministerkou dopravy za vlády Ronalda Reagana. Zo Severnej Karolíny pochádza v roku narodený 1937 ekonóm Daniel McFadden získal v roku 2000 Nobelovú cenu za ekonómiu, a dvojnásobný nositeľ Pulitzerovej ceny a vydavateľ listu The Wall Street Journal, Vermont C. Royster (1914 – 1996). Herečka Ava Gardner (1922 – 1990), rovnako ako jej kolega a spevák gospelovej hudby Andy Griffith (1926) sa tiež narodili v Severnej Karolíne. Z štátu Severná Karolína tiež pochádzajú hip hopový producent 9th Wonder (1975), speváčka Tori Amos (1963) a džezový hudobník John Coltrane (1926 – 1967). Spisovateľ Charles Frazier (1950), ktorý sa zaoberá svojou vlasťou vo svojich dielach, a kazateľ Billy Graham (1918) sú rovnako rodáci zo Severnej Karolíny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. National and State Population Estimates - Annual Population Estimates 2000 to 2009 [online]. U.S. Census Bureau, [cit. 2010-05-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Mount Mitchell State Park  » History [online]. [Cit. 2010-11-07]. Dostupné online.
  3. United States -States; and Puerto Rico [online]. U.S. Census Bureau, [cit. 2010-05-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. The Prehistory of North Carolina: A Basic Cultural Sequence [online]. North Carolina Office of State Archaeology, [cit. 2010-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. SIMMONS, Richard C.. The American Colonies. From Settlement to Independence.. New York : Norton, 1981. Ďalej len Simmons. ISBN 0393009998. S. 56 až 60. (po anglicky)
  6. Simmons, str. 124 až 130.
  7. READY, Milton. The Tar Heel State: A History of North Carolina. Columbia, S.C : University of South Carolina Press, 2005. Ďalej iba Ready. ISBN 1570035911. S. 89 až 101. (anglicky)
  8. KARS, Marjoleine. Breaking loose together : the Regulator Rebellion in pre-revolutionary North Carolina. Chapel Hill : University of North Carolina Press, 2002. ISBN 0807826723. S. 20. (po anglicky)
  9. HOYT, William Henry. The Mecklenburg Declaration of Independence. Chapel Hill : G.P. Putnam's Sons, 1907. (po anglicky)
  10. a b State Library of N.C. The State Flag of North Carolina [online]. Encyclopedia Home, [cit. 2010-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. a b North Carolina General Assembly: State Seal and Motto [online]. North Carolina General Assembly, [cit. 2010-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. a b c LEFLER, Hugh Talmage; NEWSOME, Albert Ray. North Carolina: The history of a Southern State. [s.l.] : University of North Carolina Press, 1963. (po anglicky)
  13. Ready, str. 133 až 142.
  14. FRANKLIN, John Hope. Free Negroes of North Carolina, 1789–1860. [s.l.] : University of North Carolina Press, 1941. (po anglicky)
  15. Census Data for Year 1860 [online]. University of Virginia Library, [cit. 2010-06-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. GALLAGHER, Gary W.. The American Civil War: The War in the East 1861 - May 1863. [s.l.] : Osprey Publishing, 2001. ISBN 1841762393. S. 21 až 22. (po anglicky)
  17. DU BOIS, W.E.B.. Black Reconstruction in America, 1860–1880. [s.l.] : Harcourt Brace, 1935. S. 529 až 531. (po anglicky)
  18. Ready, str. 245 až 265.
  19. a b Ready, str.266.
  20. Telegram from Orville Wright in Kitty Hawk, North Carolina, to His Father Announcing Four Successful Flights, 1903 December 17. (1903-12-17). prístup: 2013-07-22.
  21. ARNESEN, Eric. Black Protest and the Great Migration: A Brief History with Documents. Boston : Bedford/St. Martin’s, 2003. ISBN 0312391293. (po anglicky)
  22. Ready, str.323.
  23. Garner NC, Cary NC, Knightdale, Zebulon, Clayton NC, Apex NC [online]. 2010, by Theravive, [cit. 2010-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. First Southern Sit-in, Greensboro NC (Feb) [online]. The Civil Rights Movement Veterans, [cit. 2010-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. Ready, str.342 až 349.
  26. Democratic Delegation: North Carolina [online]. The Washington Post Company, [cit. 2010-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. CHRISTENSEN, Rob. The paradox of Tar Heel politics: the personalities, elections, and events that shaped modern North Carolina. Chapel Hill : University of North Carolina Press, 2008. Ďalej iba Christensen. ISBN 0807831891. S. 235 až 260. (po anglicky)
  28. Biography of Elaine F. Marshall [online]. The NC Secretary of State, [cit. 2010-06-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. a b , State & County QuickFacts, North Carolina [online]. U.S. Census Bureau, [cit. 2010-05-25]. Dostupné online. (anglicky)
  30. A Tapestry of Time and Terrain: The Union of Two Maps - Geology and Topography [online]. U.S. Geological Survey, [cit. 2010-05-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  31. a b c BORAAS, Tracey. North Carolina. Mankato, Minn. : Capstone Press, 2004. [ďalej iba Borras]. ISBN 0736821902. S. 9 až 13.
  32. Lutrell, G.W., 1989, Stratigraphic Nomenclature of the Newark Supergroup of Eastern North America. U. S. Geological Survey Bulletin 1572.
  33. HAIR, John; POWELL, Joey. Gold mines in North Carolina. Charleston, SC : Arcadia Publishing, 2004. ISBN 0738517364. S. 9 až 26.
  34. a b BENKE, Arthur C.; CUSHING, Colbert E.. Rivers of North America. Amsterdam; Boston : Academic Press, 2005. ISBN 0120882531. S. 9 až 26. (po anglicky)
  35. Boraas, str. 15.
  36. North Carolina Weather And Climate [online]. US Travel Weather .com, [cit. 2010-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  37. a b Aspects of NC Climate [online]. American Association of State Climatologists, [cit. 2010-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. KISLOW, Paul V.. Hurricanes: Background, History and Bibliography. New York : Nova Publishers, 2008. ISBN 1594547270. S. 71 až 73.
  39. Annual Average Numberof Tornadoes, 1953 - 2004 [online]. NOAA National Climatic Data Center, [cit. 2010-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  40. North Carolina - Flora and Fauna [online]. Pan America Corporation 2008, [cit. 2010-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  41. The Way-Too-Long List of Rare, Endangered and Threatened Vascular Flora of North Carolina [online]. 1995-2002 NCNatural, [cit. 2010-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  42. a b KNAPP, Rüdiger. Die Vegetation von Nord- und Mittelamerika. [s.l.] : Gustav Fischer, 1965. (po nemecky)
  43. HENDRICKS, Bonnie L.; DENT, Anthony A.. International Encyclopedia of Horse Breeds. [s.l.] : University of Oklahoma Press, 2007. ISBN 0806127538. S. 63 až 65. (po anglicky)
  44. United States and Puerto Rico -- Metropolitan Area, in Central City, Not in Central City, County, and (in selected states) County Subdivision [online]. U.S. Census Bureau, [cit. 2010-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  45. a b c esident Population Data - 2010 Census [online]. U.S. Census Bureau, [cit. 2010-12-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  46. LACY, Bridgette A.; WHIGHAM-DÉSIR, Marjorie. North Carolina's Recipe for Growth. Black Enterprise. 26, jún 1996, čís. 11, s. 232 až 242. ISSN 0006-4165. (po anglicky)
  47. a b Paul Heinegg: Free African Americans of Virginia, North Carolina, South Carolina, Maryland and Delaware [online]. The American Society of Genealogists and The North Carolina Genealogical Society, [cit. 2010-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  48. Ethnic Groups in North Carolina [online]. The Center for New North Carolinians, [cit. 2010-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  49. North Carolina [online]. USGenNet, [cit. 2010-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  50. FISCHER, David Hackett. Albion's Seed: Four British Folkways in America. [s.l.] : Oxford University Press, 1989. S. 232 až 239. (po anglicky)
  51. GREENE, Amanda. Small Group Fights to Save Historic Church. Greensboro News and Record, 17. december 2007. (po anglicky)
  52. a b Immigration Hits ‘Critical Mass’ in NC [online]. Carolina Journal, [cit. 2010-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  53. State Rankings U.S. Census Bureau:Statistical Abstract of the United States [online]. U.S. Census Bureau, [cit. 2010-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  54. North Carolina Department of Administration: Tribes and Organizations [online]. North Carolina Department of Administration, [cit. 2010-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  55. American Religious Identification Survey [online]. The Graduate Center, The City University of New York, [cit. 2010-05-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  56. Christensen, str. 235 až 236.
  57. 2008 Election Simulator (Obama vs. McCain) [online]. 2004-2010 270towin.com, [cit. 2010-06-10]. Dostupné online. (anglicky)
  58. POWELL, William S.. What's in a Name?: Why We're All Called Tar Heels [online]. 2010 UNC General Alumni Association, [cit. 2010-06-10]. Dostupné online. (anglicky)
  59. North Carolina Museums Council [online]. North Carolina Museums Council, [cit. 2010-06-10]. Dostupné online. (anglicky)
  60. North Carolina Museum of Natural Sciences [online]. North Carolina Museum of Natural Sciences, [cit. 2010-06-10]. Dostupné online. (anglicky)
  61. History of the Flat Rock Playhouse [online]. Flat Rock Playhouse, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  62. History of the NC Theatre [online]. North Carolina Theatre, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  63. Unto these hills [online]. Cherokee, North Carolina, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  64. Horn in the West [online]. Visit Boone NC, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  65. UNTERBERGER, Richie. Music USA: The Rough Guide. [s.l.] : The Rough Guide, 1999. ISBN 185828421X. (anglicky)
  66. National Register of Historic Places [online]. National Park Service, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  67. MORRISON, Hugh. Early American architecture: from the first colonial settlements to the national period. [s.l.] : Courier Dover Publications, 1987. ISBN 0486254925. S. 420 až 425. (anglicky)
  68. Great Smoky Mountains had 5% increase in visitors in 2009 [online]. USA Today. Gannett Co. Inc., [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  69. Great Smoky Mountains National Park [online]. National Park Service. Department of Interior, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  70. Blue Ridge Parkway [online]. National Park Service. Department of Interior, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  71. Appalachian National Scenic Trail [online]. National Park Service. Department of Interior, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  72. Overmountain Victory Trail [online]. National Park Service. Department of Interior, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  73. Trail of Tears National Historic Trail [online]. National Park Service. Department of Interior, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  74. National Park Services [online]. National Park Service. Department of Interior, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  75. Welcome to North Carolina State Parks [online]. North Carolina State Parks. N.C. Division of Parks & Recreation, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  76. North Carolina TV Stations [online]. Mondo Code LLC, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  77. North Carolina News Radio Stations [online]. Mondo Code LLC, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  78. Fayetteville Observer: About us [online]. The Fayetteville Observer, Fayetteville, N.C., [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  79. BurellesLuce: Top Newspapers, Blogs & Consumer Magazines 2008 [online]. BurrellesLuce, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  80. North Carolina goes hog wild over livermush [online]. The Christian Science Monitor, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  81. Traditional state foods & recipes, North Carolina, Sweet Moravian traditions [online]. Lynne Olver 2000, [cit. 2010-06-12]. Dostupné online. (anglicky)
  82. North Carolina Department of Public Instruction [online]. State of North Carolina, [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (anglicky)
  83. a b North Carolina Public Schools Quick Facts [online]. State of North Carolina, [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (anglicky)
  84. MOLL, Richard. The Public Ivies: A Guide to America's Best Public Undergraduate Colleges and Universities. New York : Viking, 1985. ISBN 0670582050. (anglicky)
  85. Times Higher Education-QS World University Rankings 2009 [online]. TSL Education Ltd., 2009, [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (anglicky)
  86. North Carolina Sports Hall of Fame [online]. North Carolina Sports Hall of Fame, [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (anglicky)
  87. Ric Flair [online]. WWE Hall of Fame. World Wrestling Entertainment, [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (anglicky)
  88. Ricky Steamboat [online]. obsessewithwrestling.com, [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (anglicky)
  89. Matt Hardy [online]. Superstars. World Wrestling Entertainment, [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (anglicky)
  90. Jeff Hardy [online]. 2006-2010 TNA Entertainment, LLC., [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (anglicky)
  91. PAMELA, Grundy. Learning to Win: Sports, Education, and Social Change in Twentieth-Century North Carolina. Chapel Hill : University of North Carolina Press, 2000. ISBN 0807849340. S. 10 až 34. (anglicky)
  92. NASCAR's popularity thrives in North Carolina [online]. Vancouver Sun, [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (anglicky)
  93. JIM, Francis. The History of NASCAR. New York : Crabtree Publishing Company, 2008. ISBN 0778731863. S. 6 až 10. (anglicky)
  94. States Games of NC [online]. North Carolina Amateur Sports, [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (anglicky)
  95. Cycle North Carolina [online]. North Carolina Amateur Sports, [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (anglicky)
  96. Regional Economic Accounts [online]. U.S.Bureau of Economic Analysis, [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (anglicky)
  97. North Carolina in the Global Economy: Tobacco [online]. Duke University, [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (anglicky)
  98. North Carolina in the Global Economy: Hog Farming [online]. Duke University, [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (anglicky)
  99. North Carolina: 6 % of US Biotech Sales [online]. Duke University, [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (anglicky)
  100. Profiles of Industry [online]. NC Department of Commerce, [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (anglicky)
  101. Research Triangle Park [online]. Bundesministerium für Bildung und Forschung, [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (nemecky)
  102. North Carolina in the Global Economy [online]. Duke University, [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (anglicky)
  103. 25 Jahre erfolgreich mit Setra Reisebussen in Nordamerika [online]. Daimler AG, [cit. 2010-06-13]. Dostupné online. (nemecky)
  104. Regional Economic Accounts [online]. Bureau of Economic Analysis is an agency of the U.S. Department of Commerce, [cit. 2010-06-15]. Dostupné online. (anglicky)
  105. Employment Security Commission of North Carolina:Employment and Wages by North American Industry Classification System (NAICS) [online]. Employment Security Commission of North Carolina, [cit. 2010-06-15]. Dostupné online. (anglicky)
  106. Leading Financial Center [online]. Charlotte Chamber of Commerce, [cit. 2010-06-15]. Dostupné online. (anglicky)
  107. Base Realignment and Closure (BRAC) Update: Easley vows to keep NC most military friendly state in the nationr [online]. Eastern Carolina Workforce Developement Board, [cit. 2010-06-15]. Dostupné online. (anglicky)
  108. STEFAN, Terzibaschitsch. Seemacht USA, Band 1. Koblenz : Bernard&Graefe, 1982. Ďalej len Terzibaschitsch. ISBN 3803303273. S. 264 až 266. (nemecky)
  109. Terzibaschitsch, str. 108 až 109.
  110. a b Division of Highways [online]. NCDOT, [cit. 2010-06-15]. Dostupné online. (anglicky)
  111. 16th Annual Report on the Performance of State Highway Systems (1984-2005) [online]. The Reason Foundation, [cit. 2010-06-15]. Dostupné online. (anglicky)
  112. Railroad Service in North Carolina [online]. Association of American Railroads, [cit. 2010-06-15]. Dostupné online. (anglicky)
  113. Ride this train! 2008 Edition. Trains, máj 2008, s. R13. ISSN 0041-0934.
  114. Southeast High Speed Rail Corridor [online]. SEHSR, [cit. 2010-06-15]. Dostupné online. (anglicky)
  115. Charlotte Area Transit System [online]. City of Charlotte & Mecklenburg County Government, [cit. 2010-06-15]. v Dostupné online. (anglicky)
  116. Capital Area Transit [online]. City of Raleigh, [cit. 2010-06-15]. Dostupné online. (anglicky)
  117. Triangle Transit [online]. Triangle Transit, [cit. 2010-06-15]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Dokumentárne filmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Otto Deppe, Kerstin Woldt, Martin Brinkmann: North Carolina – Vom Atlantik zu den Great Smoky Mountains, Real-Film Medien-Vertriebs GmbH, premiéra 12. januára 1997, ASIN: 3791906771

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecný prehľad
  • BOORAS, Tracey. North Carolina. Mankato, Minn. : Capstone Press, 2003. ISBN 0736821902.
  • POWELL, William S.. Encyclopedia of North Carolina. Chapel Hill : The University of North Carolina Press, 2006. ISBN 0807830712.
  • DOUGLAS, Orr; STUART, Alfred W.. The North Carolina Atlas: Portrait for a New Century. Chapel Hill : The University of North Carolina Press, 2000. ISBN 0807825077.
  • RAFLE, Sarah. North Carolina: The Tar Heel State. Strongsville OH : Gareth Stevens Publishing, 2002. ISBN 0836851196.
Dejiny, hospodárstvo a politika
  • ATKINSON, Val. Southern Racial Politics & North Carolina's Black Vote. Trafford : Trafford Publishing, 2007. ISBN 1412093244.
  • CHRISTENSEN, Rob. The Paradox of Tar Heel Politics: The Personalities, Elections, and Events That Shaped Modern North Carolina. Chapel Hill : The University of North Carolina Press, 2008. ISBN 0807831891.
  • READY, Milton. The Tar Heel State: A History of North Carolina. Columbia, S.C. : University of South Carolina Press, 2005. ISBN 1570035911.
  • SIMMONS, Richard C.. The American Colonies. From Settlement to Independence. New York : Norton, 1980. ISBN 0393009998.
  • WALDEN, Michael L.. North Carolina in the Connected Age: Challenges and Opportunities in a Globalizing Econom. Chapel Hill : The University of North Carolina Press, 2008. ISBN 0807832219.
  • W. BUCK, Yearns. North Carolina Civil War Documentary. Chapel Hill : The University of North Carolina Press, 2001. ISBN 0807853585.
  • WARD, H. Trawick; DAVIS JR., R. P. Stephen. Time Before History: The Archaeology of North Carolina. Chapel Hill : The University of North Carolina Press, 1999. ISBN 0807847801.
Šport, vzdelanie a kultúra
  • GRUNDY, Pamela. Learning to Win: Sports, Education, and Social Change in Twentieth-Century North Carolina. Chapel Hill : The University of North Carolina Press, 2000. ISBN 0807826197.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Severní Karolína na českej Wikipédii.