Severná slovinčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Severná slovinčina alebo pomoranská slovinčina je mŕtvy jazyk z vetvy západoslovanských jazykov. Rozprávali ňou pomoranskí Slovinci. Považuje sa veľmi často za nárečie kašubčiny (severnej kašubčiny) alebo pomorančiny alebo poľštiny. Vymrel s presunmi obyvateľstva po skončení druhej svetovej vojny.

Pomoranskí Slovinci v polovici 19. storočia žili v niekoľkých dedinách pri Gardne a Lebe. Štúdiu severnej slovinčiny sa významne venoval ruský vedec A. Hilferding, ktorý do tejto oblasti v roku 1856 podnikol expedíciu a v roku 1862 o Pomoranských Slovincoch napísal významnú knihu. Podľa jeho údajov boli vtedy severoslovinské územia priamo spojené s kašubskými územiami.