Severná vojna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bitka o Poltavu, rok 1709

Severná vojna alebo Veľká severná vojna bol ozbrojený konflikt, ktorý v rokoch 17001721 prebiehal medzi severnou alianciou, tvorenou Ruským impériom, Dánskom, Nórskom a Saskom a ďalšími krajinami, proti Švédsku, ktorého cieľom bolo vybojovanie nadvlády v Baltskom mori. Vojna sa skončila porážkou Švédska v roku 1721 a nárastom moci Ruska v oblasti. Bola fakticky začiatkom zásahov Ruska do politickej situácie v Európe.

Rusko, pod vedením Petra I., sa snažilo obmedziť moc Švédska, ktoré v tej dobe bolo najväčšou severskou veľmocou. Na stranu Ruska sa pridalo i Poľsko, Sasko a Dánsko a vytvorili tzv. severný spolok. Švédsko však vstúpilo do vojny skôr ako Rusko, očakávalo a porazilo ruskú armádu v bitke pri Narve v roku 1700.

Švédsko následne pokračovalo v bojoch proti Poľsku a Dánsku. Peter I. začal v tomto období v Rusku uskutočňovať ďalekosiahle reformy armády, no i spoločenského života. V roku 1708 švédske vojská vpadli do Ruska. Ich ťaženie sa však nevyvíjalo celkom podľa ich predstáv a v bitke pri Poltave boli Švédi porazení. Švédsky kráľ Karol XII. bol nútený na utiecť do Turecka. Následne sa do vojny zapojila i Osmanská ríša. Karol sa do Švédska vrátil až o päť rokov neskôr. Významnou námornou bitkou bola bitka pri myse Hangö (dnes: Hanko vo Fínsku), známa viac ako bitka o Gangut roku 1714, kde zvíťazilo ruské námorníctvo.

Severná vojna sa skončila v roku 1721 tzv. Nyštadtským mierom(= mier z Uusikaupunki), ktorý zo švédskej strany dojednala Karolova sestra Ulrika Leonora, a vyhralo ju Rusko. Vďaka mierovej zmluve získalo Livónsko, Estónsko, Ingriu, Kexhol a časť Fínska. Taktiež získalo prístup k Baltickému moru a získalo tak podstatne väčšie možnosti styku s Európou.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]