Severný ľadový oceán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Päť oceánov Zeme
Tichý oceán
Atlantický oceán
Severný ľadový oceán
Indický oceán
Južný oceán
z  d  u
Severný ľadový oceán

Severný ľadový oceán (zastarano Severné ľadové more/Severné Ľadové more), ktorého väčšina sa nachádza za severným polárnym kruhom, je najmenším aj najplytším z piatich oceánov Zeme.

Severný ľadový oceán má viac-menej okrúhly tvar s rozlohou približne 14 090 000 km² (o niečo menšou ako 1,5 násobok veľkosti USA). Dĺžka pobrežia je 45 389 km. Oceán je skoro úplne obklopený pevninou - pobrežím Eurázie, Severnej Ameriky, Grónska a početnými ostrovmi.

Severný ľadový oceán zahŕňa aj Baffinovo more, Barentsovo more, Beaufortovo more, Čukotské more, Východosibírske more, Grónske more, Hudsonov záliv, Hudsonov prieliv, Karské more, More Laptevovcov, Biele more a ďalšie priľahlé vodné plochy.

Je prepojený s Tichým oceánom Beringovou úžinou a s Atlantickým oceánom cez Grónske more a Barentsovo more a Baffinov záliv.

Lomonosovov stredooceánsky chrbát rozdeľuje oceán na dve panvy: Eurázijskú (alebo Nensenovu) s hĺbkou medzi 4 000 až 4 500 m a Severoamerickú, ktorá má hĺbku okolo 4 000 m. Priemerná hĺbka oceánu je 1 038 m, čiastočne pre veľkú rozlohu pevninového šelfu na eurázijskej strane (siaha približne do 1/3 oceánu).

Najväčší prílev vody pochádza z Atlantického oceánu cestou Nórskeho prúdu, ktorý prúdi okolo eurázijského kontinentu. Voda taktiež prúdi z Tichého oceánu Beringovou úžinou. Východogrónskym prúdom naopak najviac vody z oceánu odteká.

Teplota a soľnatosť vody sa mení podľa sezóny spolu s topením ľadu alebo mrznutím vody. Ľad pokrýva väčšinu plochy oceánu po celý rok (v zime až 90 % plochy). Maximum zaľadnenia býva dosahované v mesiacoch február a marec, minimum v septembri[1]. Arktída je hlavný zdroj studeného vzduchu, ktorý sa nevyhnutne pohybuje smerom k rovníku. V stredných zemepisných šírkach sa stretáva s teplým vzduchom, pričom spôsobuje dažde a sneženie.

Prírodné bohatstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Náleziská ropy a plynu, ryby, cicavce (tulene, veľryby, sezónne polárne medvede).

Dôležité prístavy a mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Významní polárni bádatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Data of Sea Ice Extent IARC-JAXA Information System (IJIS)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]