Severoamerická dohoda o voľnom obchode

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Krajiny NAFTA
NAFTA - úvodná ceremónia, október 1992

Severoamerická dohoda o voľnom obchode (ang. North American Free Trade Agreement, skrátene NAFTA) je obchodná dohoda spájajúca Kanadu, Spojené štáty americké a Mexiko do zóny voľného obchodu.

Dohoda o NAFTA bola podpísaná 17. decembra 1992 v hlavných mestách členských štátov - USA, Kanady a Mexika prezidentmi týchto krajín. Následne na to dohodu ratifikovali národné parlamenty a dohoda o NAFTA nadobudla účinnosť 1. januára 1994.

Podpísaním a ratifikáciou dohody o NAFTA došlo k hospodárskemu zjednoteniu územia s rozlohou vyše 21 mil. km2 s približe 400 mil. obyvateľov. Najdominantnejšou krajinou v rámci NAFTA sú USA, ktoré vytvárajú približne 90% celkovej produkcie troch členských krajín.

Objemom HDP (11,4 bil. USD) je NAFTA najväčším hospodárskym združením sveta. Jej ekonomiky predstavujú tretinu svetového HDP, 19% svetového vývozu a 25% dovozu.

Dohoda o vytvorení pásma voľného obchodu medzi týmito tromi krajinami bola prvou dohodou o voľnom obchode, ktorú medzi sebou uzatvorili priemyselne vyspelé krajiny (USA a Kanada) a rozvojová krajina (Mexiko).

Vzniku NAFTA predchádzala dohoda o voľnom obchode medzi USA a Kanadou, tzv. CUSFTA, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 1989. CUSFTA sa v podstate stala základom pre vznik NAFTA. NAFTA je však rozšírenou a zdokonalenou podobou CUSFTA, NAFTA zahŕňa z veľkej časti záväzky Mexika zaviesť taký stupeň liberalizácie obchodu a investícií, aký bol dohodnutý medzi USA a Kanadou pred rokom 1998.

Hlavné zvláštnosti NAFTA spočívajú v skutočnosti, že:

  • nezahŕňa trilaterálne pravidlá pre sektor poľnohospodárstva - namiesto toho boli dohodnuté popri CUFTA dve samostatné bilaterálne dohody medzi USA a Mexikom. Na základe týchto dohôd by sa mal vytvoriť voľný obchod s poľnohospodárskymi produktmi v priebehu 15 rokov;
  • okrem voľného tovaru dohoda predpokladá aj voňý pohyb služieb a kapitálu, čím sa odlišuje od klasickej dohody o voľnom obchode, a keďže neobsahuje voľný pohyb pracovných síl, je niekedy považovaná za tzv. obmedzený spoločný trh.

Najvýznamnejšie ustanovenia NAFTA sa týkajú šiestich hlavných oblastí:

  1. obchod s tovarom,
  2. pravidlá o pôvode tovarov,
  3. investície,
  4. obchod so službami,
  5. ochrana duševného vlastníctva,
  6. riešenie sporov.

Hlavné ciele NAFTA sú uvedené v článku 102 Dohody:

  • odstránenie bariér voľného obchodu a uľahčenie cezhraničného pohybu tovarov a služieb medzi členskými štátmi,
  • podpora podmienok vhodných na rozvoj konkurencie v pásme voľného obchodu
  • podstatné zvýšenie investičných príležitostí na území členských štátov,
  • zabezpečenie adekvátnej a efektívnej ochrany práv duševného vlastníctva,
  • vytvorenie procedúr a efektívnych postupov pri implementácii dohody a pri riešení sporov,
  • vytvorenie rámca na ďalšiu trilaterálnu, regionálnu a multilaterálnu spoluprácu, ktorý prispeje k ďalšiemu rozšíreniu dohody a k nasledovnému zvýšeniu výhod pre členské krajiny.

Hlavné orgány NAFTA: Na rozdiel od Európskej únie NAFTA na svoju činnosť nevytvorila celý rad nadnárodných orgánov ani žiaden právny orgán, ktorého právo by bolo nadriadené právu jednotlivých členských štátov.

  • Hlavným orgánom, ktorý si NAFTA vytvorila, je Komisia pre voľný obchod. Komisia zahŕňa predstaviteľov vlád všetkých zúčastnených krajín. Je ústredným orgánom NAFTA, ale nie je orgánom v skutočnom zmysle slova. Predstavitelia sa schádzajú iba v prípade potreby, resp. na pravidelných výročných zasadnutiach. Komisia dohliada na implementáciu a ďalšie rozširovanie dohody. Okrem toho je zodpovedná aj za urovnávanie obchodných sporov, tzn. že funguje ako rozhodcovský súd. Komisia taktiež dohliada na činnosť výborov, pracovných skupín a ďalších orgánov, ktoré si NAFTA môže vytvoriť.
  • Za každodenný chod organizácie a za implementáciu dohody do praxe sú v každej krajine zodpovedný tzv. koordinátori NAFTA - predstavitelia obchodných oddelení v každej krajine. NAFTA neustále napreduje pri dosahovaní tohto cieľa, ktorým je vytvorenie pásma voľného obchodu medzi členskými krajinami do roku 2008. Na dosiahnutie tohto cieľa si NAFTA vytvorila 30 pracovných skupín, výborov a ďalších orgánov, ktoré podporujú obchod a investície a zabezpečujú efektívnu implementáciu a administratívu NAFTA. Všetky tieto orgány pracujú najmä na dosiahnutí cieľa v oblastiach ako obchodovanie s tovarmi, colnice, obchod s poľnohospodárskymi produktmi a subvencie, vládne obstarávanie, investície a služby, cezhraničný pohyb obchodníkov, riešenie sporov.
  • Všetky orgány NAFTA okrem toho pomáhajú pri ďalšej implementácii dohody a vytvárajú fóra pre predstaviteľov členských krajín, prostredníctvom ktorých dochádza k ďalšej liberalizácii obchodu medzi členmi.
  • Administratívnym centrom NAFTA je Sekretariát, ktorý pozostáva z kanadskej, americkej a mexickej sekcie. Každý členský štát si ustanovuje svoju národnú sekciu a menuje jej tajomníka. Národné sekcie majú sídlo v jednotlivých členských štátoch. Sekretariát je zodpovedný za administratívu týkajúcu sa riešenia sporov. Okrem toho, na základe mandátu, ktorý mu bol udelený, Sekretariát poskytuje pomoc Komisii a ďalším výborom a pracovným skupinám.
  • NAFTA má zriadený aj Arbitrážny panel, zložený z tridsiatich členov menovaných Komisiou pre voľný obchod na obdobie 3 rokov s možnosťou opätovného menovania.

Už od svojich začiatkov bola NAFTA terčom rôznych kritikov, pretože dochádzalo už pred jej vznikom k mnohým kontroverziám. Transnacionálne korporácie podporovali vznik a fungovanie NAFTA, pretože dúfali, že nižšie colné tarify a postupné odstraňovanie prekážok voľného obchodu zvýšia v časovom horizonte niekoľkých rokov ich zisky. Na druhej strane pracovné zväzky, najmä v USA a Kanade, nesúhlasili so vznikom tohto zoskupenia, pretože predpokladali, že dôjde k výraznému zníženiu nezamestnanosti pre posun výroby do Mexika, kde je nižšia cena pracovnej sily ako v dvoch severných štátoch. Problémy neobišli ani Mexiko, kde mexickí farmári boli tiež proti vzniku NAFTA pre značné subvencie do poľnohospodárstva v USA. Báli sa, že americké subvencie vyvolajú tlak na ceny mexických poľnohospodárskych produktov. Nižšie ceny poľnohospodárskej produkcie by znamenali zánik veľkého množstva mexických farmárov, ktorí by neboli schopní konkurovať "lacnejšej" americkej produkcii. Ďalšie kritické hlasy zneli aj z mnohých mimovládnych organizácii pre ochranu životného prostredia, sociálnu spravodlivosť a iných, ktoré tvrdili, že NAFTA bude mať nepriaznivé mimoekonomické vplyvy na zdravie, životné prostredie, a atď.

V súčasnej dobe sa NAFTA veľmi často spomína v súvislosti s pojmom maquiladoras.

Všeobecným cieľom tohto zoskupenia bolo odstránenie prekážok (clá a obmedzenia) v obchode s tovarom do 10 rokov medzi USA a Kanadou a do 15 rokov medzi nimi a Mexikom.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]