Severopanónska kultúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Severopanónska kultúra alebo severopanónska kultúra s inkrustovanou keramikou alebo vesprémska kultúra bola kultúra z druhej polovice staršej bronzovej doby (v slovenskom chápaní; v maďarskom chápaní v strednej bronzovej dobe), teda veľmi zhruba buď okolo 1600 pred Kr. (novšie datovanie) alebo okolo 1500 pred Kr. (konvenčné datovanie) v západnom Maďarsku a na juhozápadnom Slovensku. Je to jedna z vetiev inkrustovanej keramiky.

Rozlišujú sa dve geografické skupiny:

  • ostrihomská skupina – pozdĺž dunajského toku; sem patria aj slovenské nálezy
  • vesprémska skupina – vo Vesprémskej kotline a v okolí Balatonu.

...a dve časové fázy:

  • staršia (napr. pohrebisko v Patinciach)
  • mladšia (napr. hroby z Chľaby)

Jej "náprotivkom" v južnej Panónii je juhopanónska kultúra (szekszárdska kultúra), spolu s ktorou sa v minulosti sa označovali ako panónska inkrustovaná keramika.

Sídliská sú málo známe. Pohrebiská sú žiarové, hroby jamové a urnové. Z keramiky vynikajú veľké amfory s vajcovitým a dvojkónickým telom, krčahy s lievikovitým zaobleným hrdlom, misy, závesné nádoby a pokrývky. Výzdoba, zvýraznená bielou inkrustáciou, je pomerne jednoduchá. Kovová industria je chudobná (ihlice, ozdôbky, dýka).

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Prenikla na Slovensko z juhu. Poznávame ju najmä zo žiarových pohrebísk na severnom brehu Dunaja a pri dolnom Ipli. Náleziská: Malé Kosihy, Iža, Patince, Chľaba. Mladšia fáza tejto kultúry už tvorí domáci podklad karpatskej mohylovej kultúry.