Seymouria
| Seymouria | |
 Seymouria | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Seymouria Broili, 1904 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Seymouria bol podivuhodný stavovec, o ktorého systematickom postavení sa vedci dohadovali viac než sto rokov. Nemohli sa totiž zhodnúť, či ide o obojživelníka alebo plaza. Väčšina prikladala väčší význam jeho plazím znakom, a považovala ho preto za primitívneho plaza. Spor bol ukončený až nálezom pozostatkov fosílnych lariev tohoto živočícha so zachovanými žiabrami. Po tomto zistení bolo jasné, že seymouria je vysoko organizovaný obojživelník.
Poznávacie znaky[upraviť | upraviť zdroj]
Bol to dravec s jašterovitým, približne 60 cm dlhým telom, ktorý žil na suchej zemi. Jeho fosílne kostry boli nájdené v Texase v uloženinách permu. Tieto živočíchy žili pred 270 miliónmi rokmi. Seymouria patrí do skupiny živočíchov, o ktorých dlho panovalo presvedčenie, že tvoria prechod medzi obojživelníkmi a plazmi. Až neskôr sa ukázalo, že sú potomkami starej karbónskej skupiny, ktorá síce stála pri zrode prvých plazov, ale sa skoro od tej hlavnej vývojovej línie odklonila. Vývojový proces premeny obojživelníka na plaza bol ovplyvnený meniacou sa klímou. Ku koncu karbónu sa z vlhkého menilo na suchšie a v perme už prevládalo suché. Niektoré rody krytolebcov sa včas s týmito zmenami dokázali vysporiadať a nedostatok vody im nevadil. Pokožka ich tela zrohovatela, až vytvorila pancier chrániaci telo pred vyparovaním vody. Vajíčka už neznášali do vody, ale zahrabávali ich do vlhkého piesku alebo pod lístie. Jednoducho, život sa sťahoval trvalo na súš.