Chuang Sien-fan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Sien-fan Chuang)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chuang Sien-fan
Chuang Sien-fan
čínsky historik

Narodenie 13. november 1899
Fu-suej China Qing Dynasty Flag 1889.svg
Úmrtie 18. január 1982 (82 rokov)
Kuej-lin Flag of the People's Republic of China.svg

Chunag Sien-fan (čín. 黄现璠 pchin-jin Huáng Xiànfán, * 13. november 1899 – † 18. január 1982)bol čínsky historik, etnograf a antropológ čuangského pôvodu. Zakladateľ čuangských štúdií, jedna z vedúcich osobností čuangského národného obrodenia a predstaviteľ osvietenstva. Bol najvýznamnejším zástancom a propagátorom antropologických štúdií v Číne 20. storočia.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v pomerne chudobnej rodine v provincii Kuang-si. Jeho predkovia pochádzali z domorodých obyvateľov v Kuang-si. Mal dvoch súrodencov. Už v detstve prejavoval záujem o čítanie a históriu. Podľa prameňov sa naučil skoro čítať, už ako sedemročný mal vraj trikrát prečítanú Kroniku Číny z doby dynastie Šang, ktorú si veľmi obľúbil. V rokoch 1911–1921 navštevoval základnú a strednú školu vo Fu-suej. V rokoch 1922–1926 navštevoval školu v Kuang-si, kde študoval literatúru, históriu, zemepis a angličtinu. Po skončení pokračoval v štúdiu na Pekingskej univerzite, kde sa venoval dejinám antickej literatúry a hieroglyfom. Štúdium ukončil v roku 1932 získaním titulu bakalár histórie. V rokoch 1932 až 1935 nasledovalo štúdium v Historickom ústave Pekinskej univerzity. Štúdium ukončil v roku 1935 získaním titulu a odišiel do Japonska na Tokijskú univerzitu, kde sa venoval dejinám Orientu, kde sa jeho záujem sústredil na čínsky pravek.

Po návrate do Číny učil na katedre histórie Univerzity v Kuang-si, kde pôsobil najprv ako docent, od roku 1941 ako profesor, neskôr tu pôsobil ako prepošt a v tejto pozícii zostal až do roku 1952. V rokoch 1953 – 1982 prednášal na Vysokej škole pedagogickej v Kuang-si.

V roku 1957 stal sa jednou z obetí politických procesov, bol označený za pravičiara a dostal zákaz publikovať. V roku 1979 bol rehabilitovaný. V tomto období písal lektorské posudky pre rôzne nakladateľstvá a venoval sa problematike národnostných menšín. Medzi jeho záujmy patrila aj historiografia, etnografia, etnológia, antropológia a národnostné menšiny v Číne. Chuang Sien-fan je autorom mnohých odborných článkov a publikácií, ktoré sa týkajú predovšetkým čínskych dejín. Bol odborníkom na čínske dejiny a štúdium národa Čuang. Napísal 10 kníh a viac než 100 článkov v rôznych periodikách. Jeho vedecký záujem sa sústredil na oblasť dejín čínskych národnostných menšín, sleduje najmä problematiku nápisov na veštebných kostiach v dynastii Šang, čuangských dejín a nacionalizmu, národnej kultúry, dejín a náboženstva národnostných menšín, historickej demografie, antropologických skúmaní a na tradície rôznych pôvodných dejín. Cieľom Sien-fan Chuanga ako historika však bolo vypra­covanie veľ­kej rozpravy o čuangovéckých dejinách. V tom videl svoje životné poslanie. Ako prvý napísal stručné dejiny Čuangov. V roku 1988 mu vyšla ďalšia kniha, tentoraz sa vzťahujúca k všeobecným dejinám Čuangov, v ktorej sa prejavuje jeho osobitná koncepcia dejín: dejiny čuangského národa vidí ako neustály boj čuangského živlu s Chanmi.

Popri národopise a historiografia sa orientoval aj na širší folklórny výskum. Je spoluautorom vlastivedných monografií, pričom jeho práce z tejto oblasti majú populárno-náučný charakter v intenciách literatúry faktu. Sien-fan bol priekopníkom národnej pedagogiky v Číne a zakladateľ Li-ťiang Univerzity v Kuang-si.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Všeobecné dejiny Číny. (1932 – 1934)
  • Životy poľnohospodárov za dynastie Jüan. (1934)
  • Spoločenstva v období dynastie Tchang. (1936)
  • Stručná dejinách v čuangového národa. (1957)[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Najvýznamnejším zástancom a propagátorom antropologických štúdií v Číne: Sien-fan Chuang
  2. Najvýznamnejším zástancom a propagátorom antropologických štúdií v Číne: Sien-fan Chuang

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]