Sikulská oblasť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Flag of Szekely Land.svg
Typická sikulská dedina s Južnými Karpatmi v pozadí
Poloha - historické sídla

Sikulská oblasť (iné názvy: Zem Sikulov, Krajina Sikulov, Sikulsko[pozn 1]; maď. Székelyföld alebo Székely határvidék, rum. Ţinutul Secuiesc, lat. Terra Siculorum, nem. Szeklerland) je územie v strednom Rumunsku (v Sedmohradsku), ktoré obýva maďarská etnická menšina Sikulov (približne 670 000 osôb).

Do roku 1920 bolo súčasťou Uhorska, najprv ako autonómna oblasť, zrušená roku 1876 v rámci modernizácie uhorského župného systému. Trianonská zmluva pričlenila Sikulskú oblasť spolu s celým Sedmohradskom Rumunsku. V roku 1940 bolo Rumunsko donútené druhou viedenskou arbitrážou vydať časť Sedmohradska vrátane Sikulskej oblasti Maďarsku. Po skončení druhej svetovej vojny sa obnovila predvojnová hranica a oblasť pripadla znovu Rumunsku.

V rokoch 19521968 v Sikulskej oblasti existovala Maďarská autonómna oblasť. Dnes požadujú maďarské organizácie v Sedmohradsku jej obnovenie. 2. februára však rumunský prezident Traian Băsescu po rokovaní so svojim maďarským kolegom v Budapešti vyhlásil, že Sikulská oblasť nikdy nebude mať územnú autonómiu, pretože Rumunsko je jednotný národný štát.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovo Sikulsko je novotvar, ktorý sa vyskytol najmä ako spätné označenie Sikulskej oblasti v súvislosti s plánovanou federalizáciu Rakúsko-Uhorska pred 1. sv. vojnou a potom znova koncom prvého desaťročia 21. stor.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sikulsko na českej Wikipédii.