Silverstone Circuit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Silverstone Circuit
"Home of British Motor Racing"
Miesto Northamptonshire a Buckinghamshire, Anglicko
Silverstone circuit.svg
Časové pásmo GMT
Hlavné podujatia F1, MotoGP, GP2, FIA GT1, Le Mans Series, SBK
Dĺžka okruhu 5,901 kilometra (3,667 míľ)
Počet zákrut 18
Rekord kola 1:30,874 (Fernando Alonso, Ferrari, 2010)

Silverstone Circuit je pretekársky okruh rozprestierajúci sa na rozhraní grófstiev Northamptonshire a Buckinghamshire. Trať je známa ako domov Britskej Grand Prix, ktorá sa tu konala už v roku 1948 a od sezóny 1987 je každoročnou pevnou súčasťou kalendáru Formule 1.

Okrem Veľkej ceny okruh Silverstone hostí i ďalšie vrcholné podujatia britského a svetového motoristického športu ako napríklad preteky šampionátu MotoGP, Superbike World Championship, FIA GT1 či Le Mans Series. Je tiež domovom prestížnych pretekov BRDC International Trophy, ktoré sa síce jazdili pod hlavičkou Formule 1, no do šampionátu sa nezapočítavali. Dnes sa na okruhu koná každoročné stretnutie historických monopostov F1 Silverstone Classic a trofej BRDC získava víťaz týchto pretekov.

Charakteristika trate[upraviť | upraviť zdroj]

Lewis Hamilton testujúci monopost McLaren MP4-23
Rovinka Hangar Straight
Vidiecky kraj v okolí okruhu

Silverstone sa nachádza asi 115 km severne od Londýna. Okruh stojí na základoch bývalého vojenského letiska pre bombardéry Kráľovského letectva. Tri pristávacie dráhy usporiadané v typickom trojuholníku postavené v roku 1943 v súčasnosti ležia v strede pretekárskej trate. V roku 1949 dostal okruh podobu, ktorá tvorí základ dnešnej trate. O dva roky neskôr získala okruh do prenájmu Britská asociácia pretekárov (BRDC) a prišlo k mnohým zmenám. Okrem iného boli boxy presunuté z rovinky Farm na rovinku medzi Woodcote a Copse. V roku 1971 BRDC kúpila všetky pozemky na ktorých sa okruh nachádza a znovu došlo na úpravy. Postavili nové boxy, vo Woodcote bola postavená nová zákruta a celá trať bola upravená tak, aby sa na nej dalo lepšie predbiehať. Tieto stavebné úpravy však neboli zďaleka posledné. Trať sa upravovala aj v nasledujúcich rokoch. Cieľom bolo znížiť rýchlosti, ktoré sa na naj dosahovali. V roku 1991 bol spomalený a predĺžený výstavbou dodatočných zákrut. Napriek tomu sa priemerná rýchlosť stále pohybuje na hodnote 235 km/h. Veľa sa investovalo aj do vybavenosti okruhu, pričom tu bola založená i pretekárska škola.

Dnešný Silverstone aj naďalej patrí k najbezpečnejším okruhom. Má kvalitný a rovný asfaltový povrch so strednou náročnosťou na pneumatiky a ešte o niečo ohľaduplnejší je voči brzdám. Tvorí ho sedem ľavotočivých a desať pravotočivých zákrut.

Pokojný vidiecky kraj sa počas víkendových pretekov mení na rušné turistické centrum a kvôli nedostatočnej cestnej infraštruktúre miestna doprava kolabuje a tvoria sa dopravné zápchy. Tento problém sa však z väčšej časti podarilo odstrániť výstavbou obchvatu A43 Silverstone. Veľká cena Veľkej Británie sa koná zvyčajne v lete, no v roku 2000 sa presunula na apríl. Toto riešenie sa však ukázalo ako veľmi nešťastné, keď sa kvôli silným dažďom zmenili polia, na ktorých diváci zaparkovali svoje autá, na obrovské močariská. Mnohí návštevníci sa na okruh dopravujú prostredníctvom helikoptér, a preto sa Silverstonský heliport v tento deň stáva najvyťaženejším letiskom v Británii.

Konfigurácie trate[upraviť | upraviť zdroj]

Fakty a údaje[upraviť | upraviť zdroj]

V blízkosti okruhu ležia továrne väčšiny súčasných tímov Formule 1.
  • Dĺžka trate: 5 901 m
  • Počet kôl pretekov: 52
  • Dĺžka pretekov: 306,747 km
  • Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou: 105 m
  • Počet zákrut: 18 (10 vpravo a 8 vľavo)
  • Šírka trate: 15 m
  • Dĺžka najdlhšej roviny: 770 m
  • Traťový rekord: 1:30,874 (233,373 km/h) - Fernando Alonso/Ferrari (2010)
  • Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:29,615 (236,652 km/h) - Sebastian Vettel/Red Bull-Renault (2010)
  • Maximálna rýchlosť: 305 km/h
  • Prvá GP: 1948 (víťaz Luigi Villoresi (ITA) - Maserati 4CLT/48)
  • Počet GP: 46
  • Priemerná spotreba paliva: 2,36 kg / kolo
  • Jazda na plný plyn: 68 %
  • Sekcia trate s jazdou na plný plyn: 890 m
  • Spomalenie množstvom paliva: 0,36 s / 10 kg
  • Počet preradení rýchlostných stupňov: 44 / kolo
  • Opotrebenie pneumatík: stredné až vysoké
  • Opotrebenie bŕzd: nízke
  • Úroveň priľnavosti: vysoká
  • Stratégia
    • 1 zastávka: 32. - 35. kolo
    • 2 zastávky: 21. - 30. a 40. - 45.
    • 3 zastávky: 16. - 22. a 32. - 37. a 46. - 50.
  • Kapacita tribún: 150 000

História[upraviť | upraviť zdroj]

Nigel Mansell po víťazstve vo svojej domácej Veľkej cene vyzdvihol svojho súpera Ayrtona Sennu, ktorého McLaren nebol schopný dokončiť preteky a odviezol ho do boxov na bočnici svojho monopostu.

Priestory letiska Silverstone za druhej svetovej vojny slúžili na výcvik pilotov bombardérov. Do tej doby najznámejší anglický okruh Brooklands s vyhlásenou klopenou dráhou bol počas náletov zničený a absencia pretekania prinútila riaditeľstvo spoločnosti Brooklands (Weybridge) Ltd., aby celý areál predalo za 330 tisíc libier leteckej továrni Vickers-Armstrong. Kráľovský automobilový klub (RAC) potom získal ako náhradu od ministerstva letectva vojenské letisko neďaleko dedinky Silverstone v grófstve Northamptonshire. Silverstone onedlho predstavoval pre Britov novú automobilovú legendu. Veľká cena sa tu konala už v roku 1948 a práve tu sa začala 13. mája 1950 písať história seriálu majstrovstiev sveta Formule 1.

Prvá zmienka o pretekoch v Silverstone pochádza zo septembra 1947. Jednalo sa o veľmi neformálne a dokonca ilegálne preteky známe ako Mutton Grand Prix. O rok neskôr sa na Silverstonské letisko preteky znovu vrátili, no tento raz v podobe Veľkej ceny Veľkej Británie, ktorú zorganizoval Kráľovský automobilový klub. Tá sa jazdila na pristávacích dráhach, pričom dlhé rovinky ukončovali úzke vlásenky a trať ohraničovali balíky slamy. Aj v roku 1949 sa pretekalo na tejto trati, no pre preteky International Trophy sa organizátori rozhodli jazdiť na okružnej dráhe. Tá slúžila i Veľkým cenám v rokoch 1950 a 1951. Od roku 1952 sa štartová čiara presunula z Farm Straight na dnešnú cieľovú rovinku a táto konfigurácia zostala ďalších 35 rokov prakticky nezmenená.

Silverstone zaznamenal významné úspechy britských jazdcov a tímov, no skvelé spomienky naň majú aj ostatné hviezdy Formule 1. Taliansky tím Ferrari na tomto okruhu v roku 1951 oslavoval vďaka Froilainovi Gonzalesovi svoje prvé víťazstvo vo Veľkej cene. V roku 1979 si tu Clay Regazzoni prišiel po premiérové víťazstvo tímu Franka Williamsa a tento tím v Silverstone v roku 1997 zaznamenal s Jacquesom Villeneuvom svoj 100. triumf. Jacquesov otec Gilles na tomto tradičnom okruhu v roku 1977 debutoval vo Formuli 1. Silverstone spoločne s Monzou, bývalým rakúskym Österreichringom a okruhom v Spa-Francorchamps dodnes patrí k najrýchlejším tratiam.

Britská Veľká cena sa v priebehu svojej histórie zo Silverstone presunula do Aintree či Brands Hatch, ale v roku 1987 sa na dlhú dobu vrátila späť. Motoristický šport má v tejto krajine obrovskú tradíciu a nikto si nedokáže kalendár Formule 1 predstaviť bez miestnej Veľkej ceny. Unavujúce sú však dlhotrvajúce spory o jej budúcnosť. Bernie Ecclestone každoročne tlačí organizátorov k zdokonaleniu nedostatočnej infraštruktúry. V roku 2009 dokonca hrozilo, že Silverstone zmizne z kalendáru a preteky sa presťahujú do Doningtonu. Ten ale nedokázal včas zahájiť potrebnú rekonštrukciu a Silverstone sa znovu dostal do hry. Rokovania však boli zložité a Ecclestone dlho tvrdil, že radšej zruší Britskú Veľkú cenu. Nakoniec sa ale dohodli na radikálnej prestavbe a uzavreli 17 ročný kontrakt, ktorý mal pôvodne patriť Donington Parku. Súčasťou dohody bola výstavba novej boxovej uličky, boxov a paddoku. Rekonštrukcia tiež zahŕňa nové tribúny a infraštruktúru okruhu.

Premena trate trvala päť mesiacov a stála päť miliónov libier. Úpravy sa dotkli šiestich zákrut a okruh sa predĺžil z pôvodných 5 141 na 5 901 metrov. Z Abbey Corner už jazdci nepôjdu do Farm Straight, Bridge a Priory, ale zatočia doprava a potom ich bude čakať päť nových zákrut a na pôvodnú trať sa znovu vrátia až v Luffield.

Historické konfigurácie[upraviť | upraviť zdroj]

Monopost Lotus 33 opúšťa priestory garáže.
- stretnutie Silverstone Classic, júl 2007
Peter Dunn s monopostom March 761 na ceste k víťazstvu.
- stretnutie Silverstone Classic, júl 2007

Jedno kolo na modernom okruhu[upraviť | upraviť zdroj]

Jazda v Silverstone sa začína prejazdom prvej veľmi rýchlej zákruty Copse, kde musia jazdci jemne pribrzdiť a naslepo nasmerovať auto do správnej jazdnej stopy. Jediným orientačným bodom je tu značka 50 metrov na ľavej strane trate. Ďalej nasleduje veľmi rýchla a obľúbená kombinácia zákrut Maggotts a Becketts. Pri prejazde ľavo-pravou dvojkombináciou musí pilot zostať maximálne sústredený a musí sa pokúsiť nepribrzdiť, aby udržal ideálnu stopu. Aj malá chyba môže stáť veľa času a prípadný zlý nájazd na rovinku Hangar Straight zas znamená nedostatok maximálnej rýchlosti na jej konci. Práve tam autá brzdia do zákruty Stowe. Je to veľmi rýchla a hrboľatá zákruta s dlhým a neprehľadným vrcholom. Brzdí sa tu relatívne neskoro a piloti si na výjazde často pomáhajú prejazdom cez obrubníky. Krátka rovinka s miernym klesaním privádza monoposty do úzkej šikany Vale, kde je kvôli zradným obrubníkom veľmi jednoduché stratiť kontrolu nad autom. Po tejto šikane jazdci pokračujú tiahlou pravotočivou zákrutou Club, ktorej profil bol pri rekonštrukcii v roku 2010 upravený. Na vrchole má opačný náklon ako predtým a vo výjazde sa klesá. V minulosti v Clube veľmi záležalo na pneumatikách. Ďalšia rovinka je pomerne dlhá. Naberá sa tu vysoká rýchlosť a toto tempo je veľmi dôležité pre nájazd do zákruty Abbey. Tá je v konfigurácii Arena, používanej od roku 2010, pravotočivá a jazdí sa v nej na šiestom rýchlostnom stupni rýchlosťou približne 250 km/h. Prvá časť zákruty sa zdá byť vcelku ostrá a navyše je tam hrboľ, ktorý auto rozhodí. Následne sa potom rozširuje a piloti akcelerujú do ďalšej ľavotočivej zákruty Farm, kde sa autá vrátia na ľavú stranu trate a tým vzniká príležitosť na predbiehanie. Nasleduje mierne stúpanie a pomalý úsek náročný na brzdy. V minulosti k týmto problémom nedochádzalo, no tento raz budú trpieť aj zadné pneumatiky. Trinásta zákruta Village aj The Loop, ktorá je pre zmenu na ľavú ruku, sa jazdí na dvojku. Vrchol je tu vcelku neskoro a následne príde rýchla zákruta Aintree. Autá sa držia na vonkajšej strane a potom sa pred nasledujúcou rovinkou zatočí dovnútra zákruty. Tá ústi na dlhej rovinke Wellington Straight. Za ňou sa brzdí do záverečnej sekcie okruhu – do zákrut Brooklands a Luffield. Brooklands je veľmi náročná zákruta, pretože jej vrchol prichádza relatívne neskoro a existuje tu niekoľko možných ideálnych stôp. Ponúka i výborné možnosti na predbiehanie. Dôležitý je takisto prejazd zákrutou Luffield. Dvojitá pravotočivá sa jazdí na druhý, prípadne tretí rýchlostný stupeň a nakoniec sa akceleruje do Woodcote na cieľovú rovinku.

Víťazi Veľkej ceny Veľkej Británie[upraviť | upraviť zdroj]

Johnny Herbert s monopostom Benetton B195 pri GP Veľkej Británie 1995
Juan Pablo Montoya s monopostom McLaren MP4-20 pri GP Veľkej Británie 2005
Kimi Räikkönen s monopostom Ferrari F2007 pri GP Veľkej Británie 2007
Lewis Hamilton zvíťazil v GP Veľkej Británie 2008, pričom prišiel do cieľa s viac ako minútovým náskokom pred svojim súperom Nickom Heidfeldom.
Sebastian Vettel s monopostom Red Bull RB5 pri GP Veľkej Británie 2009

Britská Grand Prix patrí medzi tie dve, ktoré v histórii svetového šampionátu Formule 1 nemali absenciu.

Ružová farba znamená, že Veľká cena nebola súčasťou svetového šampionátu Formule 1.

Rok Jazdec Konštruktér Okruh
2010 Australia Mark Webber Red Bull-Renault Silverstone
2009 Germany Sebastian Vettel Red Bull-Renault Silverstone
2008 UK Lewis Hamilton McLaren-Mercedes Silverstone
2007 Finland Kimi Räikkönen Ferrari Silverstone
2006 Spain Fernando Alonso Renault Silverstone
2005 Colombia Juan Pablo Montoya McLaren-Mercedes Silverstone
2004 Germany Michael Schumacher Ferrari Silverstone
2003 Brazil Rubens Barrichello Ferrari Silverstone
2002 Germany Michael Schumacher Ferrari Silverstone
2001 Finland Mika Häkkinen McLaren-Mercedes Silverstone
2000 UK David Coulthard McLaren-Mercedes Silverstone
1999 UK David Coulthard McLaren-Mercedes Silverstone
1998 Germany Michael Schumacher Ferrari Silverstone
1997 Canada Jacques Villeneuve Williams-Renault Silverstone
1996 Canada Jacques Villeneuve Williams-Renault Silverstone
1995 UK Johnny Herbert Benetton-Renault Silverstone
1994 UK Damon Hill Williams-Renault Silverstone
1993 France Alain Prost Williams-Renault Silverstone
1992 UK Nigel Mansell Williams-Renault Silverstone
1991 UK Nigel Mansell Williams-Renault Silverstone
1990 France Alain Prost Ferrari Silverstone
1989 France Alain Prost McLaren-Honda Silverstone
1988 Brazil Ayrton Senna McLaren-Honda Silverstone
1987 UK Nigel Mansell Williams-Honda Silverstone
1986 UK Nigel Mansell Williams-Honda Brands Hatch
1985 France Alain Prost McLaren-TAG Silverstone
1984 Austria Niki Lauda McLaren-TAG Brands Hatch
1983 France Alain Prost Renault Silverstone
1982 Austria Niki Lauda McLaren-Ford Brands Hatch
1981 UK John Watson McLaren-Ford Silverstone
1980 Australia Alan Jones Williams-Ford Brands Hatch
1979 Switzerland Clay Regazzoni Williams-Ford Silverstone
1978 Argentina Carlos Reutemann Ferrari Brands Hatch
1977 UK James Hunt McLaren-Ford Silverstone
1976 Austria Niki Lauda Ferrari Brands Hatch
1975 Brazil Emerson Fittipaldi McLaren-Ford Silverstone
1974 South Africa Jody Scheckter Tyrrell-Ford Brands Hatch
1973 US Peter Revson McLaren-Ford Silverstone
1972 Brazil Emerson Fittipaldi Lotus-Ford Brands Hatch
1971 UK Jackie Stewart Tyrrell-Ford Silverstone
1970 Austria Jochen Rindt Lotus-Ford Brands Hatch
1969 UK Jackie Stewart Matra-Ford Silverstone
1968 Switzerland Jo Siffert Lotus-Ford Brands Hatch
1967 UK Jim Clark Lotus-Ford Silverstone
1966 Australia Jack Brabham Brabham-Repco Brands Hatch
1965 UK Jim Clark Lotus-Climax Silverstone
1964 UK Jim Clark Lotus-Climax Brands Hatch
1963 UK Jim Clark Lotus-Climax Silverstone
1962 UK Jim Clark Lotus-Climax Aintree
1961 Germany Wolfgang von Trips Ferrari Aintree
1960 Australia Jack Brabham Cooper-Climax Silverstone
1959 Australia Jack Brabham Cooper-Climax Aintree
1958 UK Peter Collins Ferrari Silverstone
1957 UK Stirling Moss
UK Tony Brooks
Vanwall Aintree
1956 Argentina Juan-Manuel Fangio Lancia-Ferrari Silverstone
1955 UK Stirling Moss Mercedes-Benz Aintree
1954 Argentina José Froilán González Ferrari Silverstone
1953 Italy Alberto Ascari Ferrari Silverstone
1952 Italy Alberto Ascari Ferrari Silverstone
1951 Argentina José Froilán González Ferrari Silverstone
1950 Italy Giuseppe Farina Alfa Romeo Silverstone
1949 Switzerland Emmanuel de Graffenried Maserati Silverstone
1948 Italy Luigi Villoresi Maserati Silverstone
1947
-
1928
Nekonala sa
1927 France Robert Benoist Delage Brooklands
1926 France Louis Wagner
France Robert Sénéchal
Delage Brooklands

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]