Alex Ferguson

Sir Alex Ferguson
Osobné údaje
Celé meno	Alexander Chapman Ferguson
Dátum narodenia	31.12.194131. december 1941 (82 rokov)
Miesto narodenia	, Škótsko, Spojené kráľovstvo
Pozícia	útočník
Seniorské kluby1
Roky	Kluby		Zps (Gly)
1957 – 1960 1960 – 1964 1964 – 1967 1967 – 1969 1969 – 1973 1973 – 1974	Queen's Park St. Johnstone Dunfermline Athletic Rangers Falkirk Ayr United		0310(15) 0370(19) 0890(66) 0410(25) 0950(36) 0240(9)
Tréner mužstiev
1974 1974 – 1978 1978 – 1986 1985 – 1986 1986 – 2013	East Stirlingshire St. Mirren Aberdeen Škótsko Manchester United
1 Zápasy a góly za profesionálny klub .  Futbalový portál

Sir Alexander Chapman Ferguson známy aj ako Sir Alex alebo Fergie (* 31. december 1941, Glasgow, Škótsko, Spojené kráľovstvo) je škótsky futbalový tréner a bývalý hráč. Od novembra 1986 do mája 2013 trénoval anglický klub Manchester United.

Ferguson pred úspešnou kariérou v Aberdeene najprv trénoval kluby East Stirlingshire a St. Mirren FC. Po smrti Jocka Steina bol nakrátko manažérom škótskej reprezentácie. V novembri 1986 bol menovaný novým manažérom Manchestru United.

V kresle manažéra Manchestru sedel 27 rokov, čo z neho spravilo najdlhšie slúžiaceho manažéra v histórii klubu pred legendárnym Mattovi Busbym. Počas tohto obdobia získal Ferguson množstvo trofejí a ocenení, vrátane ocenenia pre manažéra roka, ktoré získal najviackrát v britskej histórii. V roku 2008 sa stal tretím britským manažérom, ktorý vyhral Ligu majstrov viac ako raz.

Bol uvedený do Anglickej futbalovej siene slávy za jeho podporu a rozvoj anglického futbalu. V roku 1999 bol kráľovnou Alžbetou II. povýšený do rytierskeho rádu a v súčasnosti je tiež čestným občanom mesta Aberdeen za služby mestu, keď ako manažér miestneho klubu vyhral v 80. rokoch s klubom niekoľko pohárov.

Detstvo

Narodil sa 31. decembra 1941 rodičom Alexandrovi Beaton Fergusonovi, ktorý pracoval ako pomocník v lodiarenskom priemysle a matke Elizabeth v dome jeho starej mamy na ulici Shieldhall Road v meste Govan. Vyrastal v byte na 667 Govan Road, kde žil spolu s rodičmi a mladším bratom Martinom.

Vychodil miestnu základnú a strednú školu a bol fanúšikom klubu Rangers.

Hráčska kariéra

Fergusonova kariéra začala v klube Queen's Park, kde hrával ako amatér a debutoval v šestnástich rokoch na pozícii útočníka. Svoj prvý zápas popísal ako nočnú moru, keď aj napriek jeho gólu prehral Queen's Park 1:2 proti Stranraeru. Keďže bol Queen's Park amatérskym klubom, tak Ferguson popri hraní pracoval v lodenici ako pomocný pracovník, kde sa stal odborovým predákom. Azda jeho najnezabudnuteľnejší zápas za Queen's Park bola porážka 1:7 na ihrisku klubu Queen of the South na Boxing day v roku 1959. V tomto zápase strelil bývalý anglický reprezentant Ivor Broadis 4 góly a o jediný zásah Queen's Parku sa postaral práve Ferguson.

Aj napriek tomu, že strelil 20 gólov v 31 zápasoch, nemal isté miesto v zostave a v roku 1960 odišiel do klubu St. Johnstone. Hoci stále pravidelne skóroval, ani tu nemal isté miesto v zostave a pravidelne žiadal prestup. Ferguson bol v nemilosti klubu a dokonca uvažoval o emigrácii do Kanady. Našťastie sa klubu nepodarilo získať útočníka a manažér postavil Fergusona do útoku v zápase proti Rangers. Ferguson strelil hetrik a zabezpečil tak prekvapujúcu výhru svojho klubu. Nasledujúce leto roku 1964 prestúpil do klubu Dunfermline Athletic a stal sa profesionálnym futbalistom.

V nasledujúcej sezóne 1964 – 65 bojoval Dunfermline o škótsky titul a dostal sa aj do finále Škótskeho pohára. Ferguson bol vynechaný z finálovej zostavy kvôli nepresvedčivému výkonu v predchádzajúcom ligovom zápase proti St. Johnstone. Dunfermline prehral vo finále 2:3 s Celticom a v lige prišiel o titul o jediný bod. V sezóne 1965 – 66 strelil Ferguson za Dunfermline 45 gólov v 51 zápasoch. Spolu s útočníkom Celticu Joe McBridom sa stal s 31 gólmi najlepším strelcom škótskej ligy.

Potom prestúpil za 65 tisíc libier do Rangers. Táto suma bola rekordnou sumou za prestup medzi dvoma škótskymi klubmi. V roku 1969 bol obvinený, že zapríčinil gól vo finále Škótskeho pohára, v zápase v ktorom mal na starosti kapitána Celticu Billyho McNeilla. Po tomto incidente bol okamžite preradený do rezervného tímu. Podľa jeho brata bol Ferguson tak sklamaný z tohto okamihu, že zahodil svoju medailu pre porazeného. Po svadbe s manželkou Cathie, ktorá bola katolíčka, nastala v klube údajne diskriminácia jeho osoby. Neskôr Ferguson uviedol vo svojej autobiografii, že Rangers vedeli pred podpisom zmluvy o vierovyznaní jeho ženy a že klub opustil veľmi nerád kvôli obvineniam práve po prehratom finálovom zápase.

V októbri mal o Fergusona záujem Nottingham Forest, no jeho manželka sa nechcela sťahovať do Anglicka a tak namiesto toho zakotvil vo Falkirku. Bol zvolený za hrajúceho trénera, no po prevzatí manažérskej pozície Johnom Prenticom, boli jeho trénerské úlohy zrušené. Ferguson odpovedal požiadavkou na prestup a odišiel do klubu Ayr United, kde v roku 1974 ukončil aktívnu kariéru.

Manažérske začiatky

East Stirlingshire

V júni 1974 bol Ferguson menovaný za manažéra klubu East Stirlingshire, v pomerne mladom veku, 32 rokov. Bola to práca na polovičný úväzok, za ktorú dostával 40 libier týždenne a klub v tej dobe dokonca nemal ani jedného čistokrvného brankára. Ihneď si získal povesť puntičkára a útočník Bobby McCulley o ňom neskôr povedal, že sa nikdy nikoho neobával, no Ferguson bol zo začiatku desivý bastard. Jeho hráči obdivovali jeho taktické znalosti a výsledky klubu sa tiež zlepšovali.

Nasledujúci október bol Ferguson vábený na pozíciu manažéra klubu St. Mirren. Zatiaľ čo East Stirlingshire bol klub z nižšej ligy, tak St. Mirren bol podstatne väčší a aj keď Ferguson cítil lojalitu k East Stirlingshire, rozhodol sa po rade od Jocka Steina prijať ponuku zo St. Mirrenu.

St. Mirren

Ferguson bol manažérom St. Mirrenu od roku 1974 do roku 1978 a za ten čas dokázal St. Mirren premeniť z klubu zo spodnej časti starej Druhej divízie, na ktorého zápasy sa chodila pozerať tisícka fanúšikov na klub, ktorý sa stal v roku 1977 víťazom Prvej divízie. Objavil talentovaných hráčov ako Billy Stark, Tony Fitzpatrick, Lex Richardson, Frank McGarvey, Bobby Reid alebo Peter Weir, ktorý hrali nádherný útočný futbal. Priemerný vek tímu, ktorý vyhral Prvú divíziu, bol 19 rokov a kapitán Fitzpatrick mal len 20.

St. Mirren je jediným klubom ktorý kedy prepustil Fergusona. Ten sa obrátil na súd so sťažnosťou kvôli neoprávnenému prepusteniu, no prehral a ďalej sa neodvolal. Podľa článku Billyho Adamsa z týždenníka Sunday Herald zverejneného 30. mája 1999, boli oficiálnou príčinou Fergusonovej výpovede viaceré porušenia zmluvy, vrátane nepovolených platieb hráčom. Ferguson odpovedal, že jeho sekretárka bola zastrašovaná, pretože chcel pre hráčov bonusové odmeny. Nemohol s ňou hovoriť šesť týždňov, zhabali jej kľúče a komunikovali spolu len cez 17 ročného asistenta. Počas súdu vyhlásil prezident St. Mirrenu Willie Todd, že Ferguson nemá manažérske vlohy.

Vedenie Aberdeenu

Úvodné sklamanie

Ferguson sa stal manažérom Aberdeenu v júni 1978, keď nahradil Billyho McNeilla, ktorý bol manažérom len rok a dostal ponuku viesť Celtic. Aj keď bol Aberdeen jedným z najväčších škótskych klubov, ligu nevyhral od roku 1955. Tím hral dobre a v lige neprehral od minulého decembra, v lige sa v minulej sezóne umiestnil na druhom mieste. Hoci bol Ferguson manažérom už štyri roky, stále nebol oveľa starší ako niektorí jeho hráči a preto mal problém získať si rešpekt starších hráčov ako napríklad Joe Harper. Sezóne sa nevyvíjala príliš dobre, Aberdeen dosiahol semifinále v Škótskom FA Cupe a finále v Ligovom pohári, no obidva zápasy prehral a v lige skončil na štvrtom mieste.

V decembri 1979 opäť prehrali vo finále Ligového pohára, tentoraz proti Dundee United po opakovanom zápase. Ferguson zobral porážku na seba, keď povedal že mohol urobiť pred opakovaným zápasom v tíme nejaké zmeny.

Konečne úspech

Aberdeen začal sezónu zle, no na nový rok sa ich forma rapídne zlepšila a výhrou 5:0 v poslednom kole získali škótsky titul. Bolo to prvýkrát po pätnástich rokoch, čo titul nezískal niekto z dvojice Rangers, Celtic. Ferguson konečne cítil, že má od svojich hráčov rešpekt a neskôr povedal: "To bol ten úspech ktorý nás spojil. Hráči mi konečne začali veriť.

Stále bol prísnym puntičkárom a jeho hráči mu dali prezývku Zúrivý Fergie. Pokutoval svojho hráča Johna Hewitta za to, že ho predbiehal na verejnej ceste a počas prestávky kopol kanvicu na čaj do svojich hráčov po slabom prvom polčase. Nebol spokojný s atmosférou na zápasoch Aberdeenu a tak zámerne vytvoril bojovú náladu, keď v škótskych médiách prezentoval svoju zaujatosť voči Glasgowským klubom, len aby motivoval svoj tím. Tím pokračoval v úspechoch, keď v roku 1982 vyhral Škótsky pohár. Ferguson dostal ponuku viesť Wolverhampton Wanderers, no zamietol ju, pretože cítil že Wolves sú v kríze a jeho ambície s Aberdeenom ešte neboli naplnené.

Európsky úspech

Ferguson doviedol Aberdeen v nasledujúcej sezóne 1982 – 83 k fantastickému úspechu. Vďaka víťazstvu v Škótskom pohári z minulej sezóny sa klub kvalifikoval do Pohára víťazov pohárov, kde impozantne vyradil Bayern Mníchov, ktorý si v predchádzajúcom kole poradil s Tottenhamom 4:1. Podľa Willieho Millera práve toto víťazstvo dalo hráčom sebadôveru, že môžu túto súťaž nakoniec vyhrať. 11. mája 1983 po výhre 2:1 nad Realom Madrid sa tak skutočne stalo. Aberdeen sa stal iba tretím škótskym klubom ktorý uspel na európskej scéne a Ferguson konečne cítil že vo svojom živote niečo dosiahol. Aberdeen si v tejto sezóne úspešne počínal aj v lige a obhájil tiež Škótsky pohár po výhre 1:0 nad Rangers. Fergusonovi sa však výkon svojich zverencov vo finále nepozdával a po zápase ho označil za hanebný. Toto vyjadrenie neskôr odvolal.

Po slabšom začiatku do sezóny 1983 – 84 sa forma Aberdeenu postupne zlepšila, klub vyhral ligu a znovu obhájil pohár. Ferguson dostal v roku 1984 rad britského impéria (OBE) a počas sezóny aj ponuky od klubov ako Rangers, Arsenal či Tottenham Hotspur. Aberdeen v sezóne 1984 – 85 obhájil titul, zatiaľ čo v ďalšej sezóne skončil až na štvrtom mieste. Okrem toho získal v roku 1986 obidve domáce poháre. Ferguson bol na začiatku roka 1986 menovaný do správnej rady klubu, no v apríli oznámil prezidentovi klubu Dickovi Donaldovi, že v lete plánuje odísť.

Ferguson bol v trénerskom tíme Škótskej reprezentácie počas kvalifikácia na MS 1986, no po tragickej smrti reprezentačného manažéra Jocka Steina 10. septembra 1985 pred barážovým zápasom proti Austrálii, po ktorom sa Škótsko kvalifikovalo na záverečný turnaj, Ferguson ihneď prijal pozíciu manažéra. Škótsko viedol v úspešnej baráži a tiež na MS 1986 v Mexiku. Aby sa mohol venovať práci pri reprezentácii, menoval Archieho Knoxa svojím asistentom v Aberdeene.

V tom čase dostal ponuku s Tottenhamu Hotspur aby nahradil na manažérskej pozícii Petera Shreevesa, no odmietol a miesto neho prijal túto ponuku manažér Lutonu Town David Pleat. Takisto dostal ponuku nahradiť na pozícii manažéra Arsenalu Dona Howa, no tiež odmietol a Arsenal nakoniec prebral ďalší škót George Graham.

V lete sa objavili špekulácie, že by mohol nahradiť Rona Atkinsona na lavičke Manchestru United, ktorý klesol s klubom po skvelom štarte do sezóny na konečné štvrté miesto. Aj keď Ferguson zostal v klube počas leta, po tom čo bol Atkinson v novembri prepustený, napokon odišiel do Manchestru.

Manchester United

Príchod a prvé roky

Ferguson bol menovaný za manažéra Manchestru United 6. novembra 1986. Spočiatku bol ustarostený tým, že jeho hráči Norman Whiteside, Paul McGrath a Bryan Robson priveľmi popíjali alkohol a bol deprimovaný ich kondičnou pripravenosťou, no po tom čo zlepšil hráčsku disciplínu, sa klub vyšplhal v tabuľke na 11. miesto. Ich jedinou výhrou na ihriskách súperov bola výhra 1:0 nad Liverpoolom na Anfield Road. To bola tiež jediná domáce prehra Liverpoolu. Fergusona postihla rodinná tragédia 3 týždne po nástupe do funkcie, keď vo veku 64 rokov zomrela na rakovinu pľúc jeho matka Elizabeth.

Ferguson menoval za svojho asistenta Archieho Knoxa, s ktorým spolupracoval aj v Aberdeene.

V sezóne 1987 – 88 priviedol Ferguson do tímu viaceré posily ako Steve Bruce, Viv Anderson, Brian McClair alebo Jim Leighton. Nový hráči boli prínosom a klub skončil na druhom mieste o deväť bodov za Liverpoolom. United očakávali po návrate Marka Hughesa z Barcelony úspešnú sezónu, no sezóna 1988 – 89 sa skončila sklamaním, keď sa v lige umiestnili na jedenástom mieste a vypadli v šiestom kole FA Cupu po prehre 0:1 s Nottinghamom Forest. Počas sezóny hral Manchester prípravné zápasy proti reprezentácii Bermúd a proti kriketovému klubu Somerset County v rámci turné bermudského tímu po Anglicku. V zápase proti Somersetu nastúpil na trávniku v drese United Ferguson aj jeho asistent Knox, ktorý sa dokonca zapísal do streleckej listiny. Tento zápas bol jediným v ktorom nastúpil Ferguson za prvý tím Manchestru United.

Pre sezónu 1989 – 90 Ferguson opäť posilnil káder, keď za veľké sumy priviedol záložníkov Neila Webba a Paula Inca a obrancu Garyho Pallistera (národný rekord 2,3 milióna libier z Middlesbrough FC). Sezóna začala skvelým víťazstvom 4:1 nad Arsenalom, no forma United postupne upadala. V septembri utrpeli United potupnú prehru 1:5 na ihrisku mestského rivala City. Po tejto prehre a po série šiestich prehier a dvoch remíz z úvodu sezóny sa na Old Trafforde objavil transparent s nápisom “Tri roky výhovoriek a stále sú to kecy. Dovi Fergie.” Okrem toho žiadalo jeho výpoveď množstvo novinárov a fanúšikov. Ferguson neskôr opísal december 1989 ako najtemnejšie obdobie aké vo svojej kariére zažil.

Po sérii siedmich zápasoch bez výhry remízoval Manchester na ihrisku Nottinghamu Forest v treťom kole FA Cupu. Forest si viedli v sezóne dobre a tak sa predpokladalo, že vyradia United a Ferguson dostane výpoveď. United však vďaka gólu Marka Robinsa vyhrali 1:0 a stále mohli pomýšľať na finále. Toto pohárové víťazstvo je tiež označované ako zápas, ktorý zachránil Fergusonovi miesto manažéra. United nakoniec vyhrali FA Cup keď v opakovanom finále porazili Crystal Palace 1:0 po tom, čo prvý zápas skončil remízou 3:3. Bola to prvá trofej Fergusona na lavičke United. Chyby v obrane v prvom zápase pripísal Ferguson brankárovi Jimovi Leightonovi a preto bol nútený do odvety postaviť do brány Lesa Sealeyho.

Cantona a prvý ligový titul

Aj keď v sezóne 1990 – 91 stúpala forma United, stále to stačilo len na šieste miesto. Aj napriek víťazstvu v FA Cupe v minulej sezóne boli stále pochybnosti o Fergusonovej schopnosti dosiahnuť to, čo sa nikomu od čias Busbyho nepodarilo – získať titul. Vo finále Ligového pohára neuspeli vo finále ktoré prehrali 0:1 so Sheffieldom Wednesday. Takisto postúpili do finále Pohára víťazov pohárov, v ktorom porazili čerstvého španielskeho majstra FC Barcelona 2:1. Po tomto zápase Ferguson sľúbil, že v budúcej sezóne získa ligový titul.

Pred záverom sezóny 1991 odišiel asistent Archie Knox do Rangers, kde prijal ponuku na pozíciu asistenta Waltera Smitha. Ferguson tak za nového asistenta zvolil Briana Kidda, ktorý dovtedy trénoval mládež.

Sezóna 1991 – 92 sa neskončila podľa Fergusonových želaní. United síce prvýkrát vyhrali Ligový pohár a Európsky superpohár, no stratili titul aj napriek tomu, že viedli väčšiu časť sezóny. Titul nakoniec získali rivali z Leedsu. Ferguson cítil, že rozhodujúcim momentom s pohľadu straty titulu bola neschopnosť priviesť do klubu Micka Harforda z Lutonu, a že ak chce získať titul v budúcej sezóne, potrebuje do tímu priviesť nejakého velikána.

Koncom sezóny 1992 začal Ferguson lov na nového útočníka. Prvým pokusom bolo získanie Alana Shearera zo Southamptonu, ktorý nakoniec odišiel do Blackburnu. Nakoniec zaplatil milión libier za 23 ročného útočníka klubu Cambridge United Diona Dublina. Bol to jeho hlavný letný prestup.

Po slabšom začiatku sezóny 1992 – 93 (10. miesto začiatkom novembra), to vyzeralo, že Manchester znova stratí titul. No po kúpe útočníka Erica Cantonu z Leedsu za 1,2 milióna libier vyzerala budúcnosť Manchestru a manažéra Fergusona opäť žiarivo. Cantona utvoril na ihrisku silné partnerstvo s Markom Hughesom a vystrelil Manchester na čelo tabuľky. Ukončil tak 26 ročné čakanie na ligový titul. Manchester sa stal vôbec prvým víťazom novo vytvorenej Premier League. United ukončili sezónu na čele s 10 bodovým náskokom pred Aston Villou, ktorá prehrala 2. mája 1993 0:1 s Oldhamom a darovala tak titul Manchestru. Alex Ferguson bol zvolený za manažéra roku.

Dva double

Sezóna 1993 – 94 priniesla ďalšie úspechy. Ferguson priviedol z Nottinghamu Forest 22 ročného záložníka Roya Keane za rekordnú sumu v Británii 3,75 milióna libier aby z dlhodobého hľadiska nahradil Bryana Robsona, ktorého kariéra sa blížila ku koncu.

United viedli ligovú tabuľku prakticky od začiatku do konca. Cantona bol najlepším strelcom s 25 gólmi vo všetkých súťažiach napriek tomu, že bol v priebehu piatich dní v marci 1994 dvakrát vylúčený. United tiež dosiahli finále Ligového pohára, v ktorom však prehrali s Aston Villou 1:3. Manažérom Villans bol Fergusonov predchodca Ron Atkinson. Vo finále FA Cupu si impozantne poradili s Chelsea, keď vyhrali 4:0. Bolo to Fergieho druhé double, po škótskom zo sezóny 1984 – 84 s Aberdeenom. Po sezóne priviedol Ferguson len jedinú posilu, keď za 1,2 milióna kúpil z Blackburnu Davida Maya.

Sezóna 1994 – 95 bola pre Fergusona podstatne ťažšia. Cantona zaútočil na fanúšika Crystal Palace v Selhurst Parku a vyzeralo to, že opustí anglickú ligu. Kvôli 8 mesačnému dištancu zmeškal Cantona posledné 4 mesiace sezóny. Dostal tiež 14 dní vo väzení za napadnutie, no rozsudok bol po odvolaní zrušený a zmenený na 120 hodín verejno-prospešných prác. Namiesto toho prišiel na Old Trafford z Newcastlu útočník Andy Cole, ktorý stal rekordných 7 miliónov libier a na výmenu sa na severovýchod Anglicka tiež sťahoval mladý krídelník Keith Gillespie.

United prišli o titul v poslednom kole po remíze 1:1 s West Hamom. Titul by im zaručilo len víťazstvo. United takisto podľahli vo finále FA Cupu Evertonu 0:1.

Ferguson bol v lete roku 1995 silno kritizovaný, pretože nechal odísť troch hviezdnych hráčov a nekúpil na ich miesta adekvátne náhrady. Ako prvý odišiel Paul Ince do Interu Miláno za 7,5 milióna, dlho slúžiaci Mark Hughes odišiel za 1,5 milióna do Chelsea a Andrei Kanchelskis bol predaný do Evertonu. Bolo známe, že Ferguson ma v tíme veľa mladých hráčov, ktorý boli pripravený nastupovať v prvom tíme. Medzi mladíkov, prezývaných “Fergieho zelenáči” patrili Gary Neville, Phil Neville, David Beckham, Paul Scholes a Nicky Butt. Všetci títo hráči sa stali dôležitými členmi mužstva.

Po tom, čo United prehrali prvý zápas sezóny 1995 – 96 1:3 s Aston Villou sa na Fergusona vyrútili novinári so skutočným smiechom. Odpísali United, pretože Fergusonov tím obsahoval veľa mladíkov. Reportér Alan Hansen vyslovil neslávne známu vetu: “s deťmi nemôžete vyhrať nič”. No mladíci sa dostali do formy a United vyhrali nasledujúcich päť zápasov. Cantonov návrat po suspendácii bol vzpruhou, no aj napriek tomu sa Manchester nachádzal 14 bodov za Newcastlom. No sériou dobrých výsledkov na začiatku roku 1996 sa Manchestru podarilo zmazať náskok a začiatkom marca bol Manchester už na čele. Rivali z Newcastlu mali v januári náskok 12 bodov. Manažér Newcastlu Kevin Keegan povedal v televíznom rozhovore známu vetu: “Zbožňujem keď ich porážame. Zbožňujem to!”. Tento moment je považovaný za zlomový, keď Ferguson získal navrch oproti svojmu konkurentovi. O titule pre United sa rozhodlo až v poslednom kole. Vo finále FA Cupu porazili Liverpool 1:0 gólom Cantonu zo záveru zápasu.

V sezóne 1996 – 97 získal Manchester pod Fergusonom štvrtý titul za posledných päť rokov. Začiatkom októbra utrpel Manchester 3 porážky v rade a inkasoval dokopy 13 gólov za sebou. Takisto stratili svoju 40 ročnú domácu neporaziteľnosť v európskych pohároch, keď podľahli tureckému Fenerbahce. No dosiahli semifinále Ligy majstrov, v ktorom vypadli s Borussiou Dortmund. Po skončení sezóny ukončil prekvapujúco kariéru Eric Cantona.

Treble

Ferguson priviedol pred sezónou 1997 – 98 dve nové posily. 31 ročného anglického útočníka Teddyho Sheringhama a obrancu Henninga Berga. Napriek tomu sa sezóna skončila bez zisku akejkoľvek trofeje. Titul získal Arsenal pod vedením Francúza Arséna Wengera, a tím sa začala dlhotrvajúca rivalita medzi oboma manažérmi. V lete roku 1998 sa k Manchestru pripojil útočník Dwight Yorke, holandský obranca Jaap Stam a švédsky krídelník Jesper Blomqvist.

V decembri 1998 prijal Fergusonov asistent Brian Kidd ponuku z Blackburnu Rovers. Na jeho pozícii ho nahradil Steve McClaren z Derby County. Zhodou okolností sa Kiddov Blackburn porúčal z najvyššej súťaže po remíze 0:0 s United v predposlednom ligovom kole.

V sezóne 1998 – 99 získal Manchester dosiaľ nedosiahnuteľný triumf, keď vyhral Premier League, FA Cup aj Ligu majstrov. Sezóna bola charakteristická viacerými vysoko dramatickými zápasmi. V odvetnom semifinálovom zápase Ligy majstrov proti Juventusu inkasoval Manchester 2 rýchle góly, no vďaka kapitánovi Royovi Keanovi otočil zápas na 3:2 a dosiahol tak prvé finále od roku 1968. Keane nakoniec vo finále nemohol nastúpiť kvôli kartovému trestu. V semifinále FA Cupu sa Manchester stretol s rivalom z Arsenalu a bol blízko k vyradeniu po tom, čo bol vylúčený Keane a Arsenal kopal pred koncom zápasu penaltu. Peter Schmeichel chytil penaltu a v predĺžení strelil po sólovej akcii pamätný gól Ryan Giggs. Vo finále FA Cupu porazil Manchester Newcastle 2:0 po góloch Sheringhama a Scholesa. Víťazstvo v Lige majstrov bolo najneuveriteľnejšie zo všetkých. V 90. minúte ešte Manchester prehrával na barcelonskom Nou Campe 0:1 nad Bayernom Mníchov po presnom priamom kope Maria Baslera. Rozhodca Pierluigi Collina nadstavil 3 minúty a potom sa začali diať veci. Po rohovom kope Davida Beckhama vyrovnal striedajúci Teddy Sheringham na 1:1. Niekoľko sekúnd pred uplynutím nadstaveného času sa k ďalšiemu rohu postavil opäť Beckham a ďalší striedajúci hráč Ole Gunnar Solskjaer rozhodol zápas.

12. júna 1999 získal Alex Ferguson rytiersky titul za prínos futbalu.

Hetrik titulov

Sezónu 1999 – 2000 ukončil Manchester ako šampión iba s tromi prehrami a 18 bodovým náskokom pred druhým Arsenalom. Obrovský rozdiel medzi Manchestrom a zvyškom ligy spôsoboval problémy v anglickom futbale.

V apríli 2000 bol oznámený príchod holandského útočníka klubu PSV Eindhoven Ruuda van Nistelrooya za vtedy v Británii rekordných 18 miliónov libier. Dohoda stroskotala pri lekárskej prehliadke, po ktorej sa van Nistelrooy musel vrátiť do svojho rodiska doliečiť zranené koleno.

United posilnil 28 ročný francúzsky brankár Fabien Barthez, ktorý prišiel z Monaca za 7,8 milióna libier a stal sa najdrahším brankárom v Británii. Manchester opäť obhájil titul. Na konci sezóny 2001 sa ku klubu konečne pripojil Ruud van Nistelrooy. Krátko nato zlomil Manchester opäť britský prestupový rekord, keď za 28,1 milióna prišiel z Lazia Rím argentínsky záložník Juan Sebastián Verón. Verón však nenaplnil vysoké očakávania a po dvoch rokoch odišiel za 15 miliónov do Chelsea.

Prestavba tímu

Po dvoch zápasoch sezóny 2001 – 02 bol holandský obranca Jaap Stam predaný do Lazia za 16 miliónov. Dôvodom jeho odchodu bolo zverejnenie informácií ohľadom prestupu vo svojej biografii, keď povedal, že PSV o dohode s United nebol vopred informovaný. Ferguson nahradil Stama 36 ročným veteránom Laurentom Blancom z Interu Miláno.

Pred začiatkom sezóny stratil Ferguson tiež svojho asistenta McClarena, ktorý odišiel do Middlesbrough. Dočasne túto pozíciu dostal Jim Ryan.

8. decembra 2001 bol Manchester na deviatom mieste v lige, 11 bodov za Liverpoolom, ktorý mal ešte zápas k dobru. Potom prišlo rapídne zlepšenie formy a 8 výhier v rade. Nakoniec skončil Manchester na treťom mieste a s titulu sa po výhre 1:0 na Old Trafforde v predposlednom kole radoval Arsenal.

United sa tiež nedarilo v Lige majstrov, keď vypadli v semifinále s Bayerom Leverkusen.

Sezóna 2001 – 02 mala byť poslednou pod Fergusonovým vedením a práve oznámenie konca kariéry, bolo označované za dôvod poklesu formy klubu. Ferguson sám pripustil, že oznámenie konca malo na hráčov negatívny dopad. No nakoniec vo februári 2002 súhlasil, že zotrvá v klube minimálne ďalšie 3 roky.

Po sezóne United opäť zlomili britský prestupový rekord, keď prišiel za 30 miliónov 24 ročný obranca Rio Ferdinand z Leedsu United.

V lete si Ferguson zvolil za svojho asistenta Portugalca Carlosa Queiroza.

United získali svoj ôsmy titul v Premier League aj napriek tomu, že 2 mesiace pred koncom súťaže boli 8 bodov za vedúcim Arsenalom. Zlepšujúca forma United a naopak zhoršujúca Arsenalu nakoniec prisúdila titul na Old Trafford. Podľa Fergusona ho titul zo sezóny 2002 – 03 uspokojil najviac zo všetkých práve vďake mimoriadnemu zmŕtvychvstaniu United. Ferguson sa opäť ukázal ako majster v predzápasových vojnách so súpermi, keď úspešne narušil pokoj Arsenalu a jeho inak pokojného manažéra Arséna Wengera.

Ferguson doviedol Manchester k jedenástemu triumfu v FA Cupe v sezóne 2003 – 04. Táto sezóna však nebola príliš úspešná, keďže Manchester skončil v lige na treťom mieste a v Lige majstrov vypadol s neskorším víťazom FC Porto. Rio Ferdinand vynechal posledné 4 mesiace sezóny ako súčasť 8 mesačného dištancu za zmeškané dopingové testy. Nové posily ako Eric Djemba-Djemba alebo José Kléberson boli sklamaním. Jedinou vynikajúcou posilou bol 18 ročný portugalský mladík Cristiano Ronaldo.

Pred sezónou 2004 – 05 prišli Wayne Rooney a argentínsky obranca Gabriel Heinze. Cristiano Ronaldo zatiaľ pokračoval tam, kde skončil v minulej sezóne, keď nastupoval stále častejšie. No kvôli chýbajúcemu strelcovi, po tom čo van Nistelrooy vynechal kvôli zraneniu väčšinu sezóny, skončili United na treťom mieste v lige po tretíkrát v posledných štyroch rokoch. Vo finále FA Cupu podľahli po penaltovom rozstrele Arsenalu.

Fergusonové prípravy na novú sezónu boli narušené po veľkom konflikte s hlavným akcionárom Johnom Magnierom o vlastníctvo dostihového koňa menom Rock of Gibraltar. Potom čo Magnier a jeho obchodný partner J.P. McManus súhlasili s odpredajom svojich akcií americkému magnátovi Malcolmovi Glazerovi, už Američanovi nič nebránilo aby prebral nad klubom plnú kontrolu. To vyvolalo ostré protesty fanúšikov United a narušilo Fergieho plány posilniť mužstvo. Aj napriek tomu United vyriešili svoje problémy v zálohe a na brankárskom poste. Do klubu prišiel z Fulhamu holandský brankár Edwin van der Sar a kórejský záložník Park Ji-Sung z PSV Eindhoven.

Sezóna bola jednou s prechodných. 18. novembra oficiálne opustil klub Roy Keane po tom, čo po vzájomnej dohode s klubom rozviazal zmluvu. Manchester nepostúpil do vyraďovacej časti Ligy majstrov. V januárovom prestupovom termíne prišli do mužstva srbský stopér Nemanja Vidič a francúzsky krajný obranca Patrice Evra. United ukončili sezónu na druhom mieste, za majstrovskou Chelsea. Cenou útechy bolo víťazstvo v Ligovom pohári. Budúcnosť Ruuda van Nistelrooya vyzerala po finále Carling Cupu, v ktorom nenastúpil, veľmi neisto a Holanďan sa napokon po sezóne z klubu porúčal.

Druhá výhra v Lige majstrov

Ferguson s bývalým asistentom Carlosom Queirozom

Michael Carrick prišiel ako náhrada za Roya Keana za 14 miliónov libier, no táto suma sa v budúcnosti v závislosti od výsledkov môže vyšplhať až na 18,6 miliónov. United začali sezónu skvele a vôbec po prvýkrát vyhrali prvé štyri zápasy sezóny. Januárové posily z minulej sezóny mali na hru United obrovský dopad, Patrice Evra aj Nemanja Vidič sa stali základnými piliermi obrany spoločne s Riom Ferdinandom a Garym Nevillom. Michael Carrick, ktorý bol kritizovaný médiami, priniesol stabilitu a kreativitu do stredu poľa a vytvoril partnerstvo s Paulom Scholesom, Park Ji-Sungom a Ryanom Giggsom. V útoku hrali Wayne Rooney a Cristiano Ronaldo.

Ferguson oslávil 6. novembra 2006 20. výročie nástupu na lavičku United. Pocty sa mu dostalo od jeho terajších i bývalých hráčov, od jeho dávneho rivala Arséna Wengera a tiež bývalého kapitána United Roya Keana. Oslava bola pokazená ihneď nasledujúci deň, keď United vypadli v 4. kole Ligového pohára, po prehre 0:1 so Southendom. 1. decembra 2006 prišiel na hosťovania 35 ročný švédsky útočník Henrik Larsson. Tohto hráča obdivoval Ferguson už mnoho rokov a niekoľkokrát predtým, sa ho už pokúšal získať. 23. decembra 2006 v zápase s Aston Villou vsietil Cristiano Ronaldo 2000. gól Manchestru pod vedením Fergusona.

Manchester následne vyhral svoj deviaty titul v Premier League. Pokus o získanie double zastavila Chelsea, keď vo finále FA Cupu vo Wembley strelil víťazný gól Londýnčanov Didier Drogba. Keby United vyhrali tento zápas, mohli sa stať prvým anglickým klubom, ktorý získal double dvakrát. V Lige majstrov sa klub prebojoval po štvrťfinálovej výhre 7:1 s AS Rím do semifinále, v ktorom vypadol s AC Miláno po výsledkoch 3:2 a 0:3.

Pred sezónou 2007 – 08 urobil Ferguson dôležité prestupy na posilnenie kádru. Po roku vyjednávaní sa ku klubu pripojil z Bayernu Mníchov Owen Hargreaves. Ferguson ďalej vystužil zálohu mladým portugalským krídlom Nanim a brazílskym tvorivým záložníkom Andersonom. Posledným letným prestupom bol argentínsky útočník West Hamu Carlos Tévez.

United mali najhorší vstup do sezóny pod Fergusonovým vedením. Najprv remizovali prvé dva zápasy sezóny a potom utrpeli porážku 0:1 v zápase s mestským rivalom Manchestrom City. Napriek tomu sa United dostali do formy a začali zvádzať tuhý boj o titul s Arsenalom. V tej dobe prezradil Ferguson, že tento káder je najlepší aký kedy viedol z lavičky United.

16. februára 2008 porazil Manchester v 5. kole FA Cupu Arsenal na Old Trafforde 4:0, no už v ďalšom kole vypadol s Portsmouthom po domácej prehre 0:1. United prehrali po odpískanej penalte a Ferguson po zápase obvinil Keitha Hacketta, generálneho manažéra únie profesionálnych rozhodcov, že si nerobí svoju prácu správne. Ferguson bol následne obvinený FA z nevhodného správania, čo následne poprel. To bolo už druhé obvinenie v sezóne. Prvé prišlo potom, čo sa sťažoval na rozhodcov po prehre 0:1 nad Boltonom.

11. mája 2008 doviedol Ferguson United k desiatemu titulu v Premier League a to na deň presne po 25 rokoch po tom, čo doviedol Aberdeen k víťazstvu v PVP nad Realom Madrid. Najbližší prenasledovateľ Chelsea skončil po domácej remíze 1:1 s Boltonom na druhom mieste s dvojbodovou stratou na United.

Ferguson v roku 2009.

21. mája 2008 Ferguson vyhral svoj druhý titul v Lige majstrov. Vo finále na moskovskom štadióne Luzhniki sa zápas s Chelsea skončil v riadnom hracom čase aj predĺžení 1:1 a nasledovať museli pokutové kopy. Po zaváhaní Cristiana Ronalda mohol o triumfe Chelsea rozhodnúť John Terry, no takisto zaváhal, a po tom čo zneškodnil Anelkovi poslednú penaltu Edwin van der Sar, sa United radovali s penaltovej výhry 6:5. Tento zápas bol prvým čisto anglickým finále Ligy majstrov.

Po výhre v Lige majstrov Ferguson oficiálne oznámil svoj zámer opustiť klub v najbližších troch rokoch. Predseda exekutívy David Gill následne rýchlo vyvrátil správy o blížiacom sa konci Fergusona na lavičke United.

Aj keď mal tím slabší vstup do sezóny 2008 – 09, nakoniec sa stal víťazom Premier League, čo spravilo s Fergusona prvého manažéra, ktorý vyhral dvojnásobne trikrát v rade Premier League. Ferguson získal celkovo 11 titulov v Premier League a Manchester vyrovnal rekord Liverpoolu, keďže to bol pre klub 18. titul. 27. mája 2009 dosiahli opäť finále Ligy majstrov, no podľahli Barcelone 0:2.

Po ceremoniáli Ferguson pripustil, že zostane na lavičke dovtedy, pokiaľ mu to zdravie dovolí a rád by vyhral ešte jeden titul, aby predstihol Liverpool a získal tak rekordný 19. titul.

11. októbra 1999 sa uskutočnil špeciálny exhibičný zápas na počesť Fergusonovho prínosu pre klub. Manchester United v ňom nastúpil proti Výberu sveta, v ktorom nastúpili rôzny hráči z celého sveta.

Kontroverzie

Ferguson zažil počas pôsobenia na lavičke United viacero kontroverzných incidentov.

Gordon Strachan

V roku 1999 v svojej autobiografii "My Life in Football" Ferguson povedal o Strachanovi : “Som presvedčený, že tento chlap nie je ani trochu dôveryhodný – Nechcel som sa mu otočiť chrbtom ani na sekundu”. Strachan bol po tomto útoku prekvapený a sklamaný, no nežaloval ho za urážku.

David Beckham a dohodnutá remíza

V roku 2003 bol Ferguson spájaný s potýčkou v šatni Manchestru ktorá viedla k zraneniu Davida Beckhama. K zraneniu prišlo po tom, čo Ferguson v zlosti kopol do kopačky, ktorá zasiahla Davidovu tvár. 5. apríla 2003 sa Ferguson sťažoval, že remíza v Lige majstrov bola dohodnutá. 1. mája musel v prospech španielskeho a talianskeho tímu zaplatiť pokutu 10 tisíc švajčiarskych frankov.

Rock of Gibraltar

V roku 2003 podal Ferguson súdnu žalobu proti vlastníkovi United Johnovi Magnierovi ohľadom vlastníckych práv na pretekárskeho koňa Rock of Gibraltar. Magnier kontroval nech Ferguson dokáže svoje nároky na polovicu vlastníckych práv na koňa. Právne otázky pokračovali žiadosťou o odpoveď na 99 otázok týkajúcich sa prestupov hráčov ako napríklad Jaap Stam, Juan Sebastián Verón, Tim Howard, David Bellion, Cristiano Ronaldo a José Kléberson. Prípad bol napokon zo súdu stiahnutý.

BBC

Ferguson odmietol podávať rozhovory stanici BBC po odvysielaní dokumentu v roku 2004 zvaného Otec a syn. Podľa článku v novinách The Independent, dokument zobrazoval jeho syna Jasona, ktorý bol agent, ako niekoho kto využíva vplyv svojho otca na postavenie na prestupovom trhu. V tom istom článku bolo ujasnené, že Ferguson mladší nebol nikdy usvedčený vinným z nejakých nekalých praktík, načo Ferguson reagoval: Vytvorili príbeh o mojom synovi, ktorý bol celý hotový nezmysel. Bol to hrozný útok na česť môjho syna, ktorý by z tohto nemal byť nikdy obvinený. Všetky rozhovory na BBC vrátane Match of the day boli robené jeho asistentmi (v súčasnosti Mike Phelan). Ale podľa nových pravidiel plánovaných na sezónu 2010 – 11, bude Ferguson nútený ukončiť svoj bojkot stanice BBC.

Predzápasové hry a vzťahy s ostatnými manažérmi

Ferguson je známi svojimi predzápasovými hrami s ostatnými manažérmi v Premier League. V minulosti to viedlo k viacerým ťahaniciam z manažérmi ako Kevin Keegan, Arséne Wenger, Rafael Benítez alebo Mark Hughes.

Rozhodcovia

Ferguson dostal viacero trestov za urážky a verejné kritizovanie rozhodcov:

20. október 2003 – 2 zápasy dištanc a pokuta 10 tisíc libier za použitie hanlivých a urážlivých slov na štvrtého rozhodcu Jeffa Wintera.

14. december 2007 – 2 zápasy dištanc a pokuta 5 tisíc libier za použitie hanlivých a urážlivých slov na rozhodcu Marka Clattenburga

18. november 2008 – 2 zápasy dištanc a pokuta 10 tisíc libier za konfrontáciu Mike Deana po zápase.

12. november 2009 – 4 zápasy dištanc a pokuta 20 tisíc libier za kritizovanie fyzickej pripravenosti rozhodcu Alana Wileyho.

Takisto sa hovorí že Fergusonov nátlak na rozhodcov vedie k tzv. Fergie Time, čo je extra nadstavený čas v zápasoch keď Manchester United prehráva. Táto fráza je známa minimálne od roku 2004.

Odkaz

Hlavná myšlienka Fergusonovho manažovania je, že žiadny hráč nie je väčší ako celý klub. Tento jeho prístup slávi úspech, no niekoľko hráčov sa cez to nedokázalo preniesť, čo znamenalo, že museli klub opustiť. Počas rokov hráči ako Gordon Strachan, Paul McGrath, Paul Ince, Jaap Stam, Dwight Yorke, David Beckham, Ruud van Nistelrooy a Gabriel Heinze opustili klub po rozličných konfliktoch s Fergusonom. Takisto je známe, že jeden z najimpulzívnejších hráčov v klubovej histórii Roy Keane, bol obeťou Fergusonovho hnevu po tom, čo kritizoval spoluhráčov v klubovej televízii MUTV. Vysoká disciplína na ktorej si zakladá, je považovaná za dôvod pretrvávajúceho úspechu Manchestru United.

Osobný život

Ferguson býva so svojou ženou Cathy v meste Wilmslow v okrese Cheshire. Zosobášili sa v roku 1966 a majú spolu troch synov: Marka (1968) a dvojčatá Darrena a Jasona (1972). Darren je v súčasnosti manažérom klubu Preston North End a Jason pracuje v eventovej agentúre.

V roku 1998 sa Ferguson ocitol na zozname piatich najväčších súkromných darcov Robotníckej strany.

Trofeje

Hráč

St. Johnstone

• Škótska Prvá divízia (1): 1962 – 63

Falkirk

• Škótska Prvá divízia (1): 1969 – 70

Manažér

Ferguson bol uvedený v roku 2002 do Anglickej futbalovej siene slávy. V roku 2003 získal diplom udeľovaný Futbalovou asociáciou manažérom s 10 a viac ročnými skúsenosťami s vedením mužstva.

Je viceprezidentom Národného futbalového múzea v Prestone a členom výkonného výboru Asociácie ligových manažérov. Je tiež jediným manažérom ktorý vyhral najvyššie súťaže a double v Škótsku aj Anglicku.

St. Mirren

• Škótska Prvá divízia (1): 1976 – 77

Aberdeen

• Škótska Premier League (3): 1979 – 80, 1983 – 84, 1984 – 85
• Škótsky pohár (4): 1981 – 82, 1982 – 83, 1983 – 84, 1985 – 86
• Škótsky Ligový pohár (1): 1985 – 86
• PVP (1): 1983
• Európsky superpohár (1): 1983

Manchester United

• Premier League (11): 1992 – 93, 1993 – 94, 1995 – 96, 1996 – 97, 1998 – 99, 1999 – 2000, 2000 – 01, 2002 – 03, 2006 – 07, 2007 – 08, 2008 – 09
• FA Cup (5): 1990, 1994, 1996, 1999, 2004
• Ligový pohár (4): 1992, 2006, 2009, 2010
• Community Shield (8): 1990*, 1993, 1994, 1996, 1997, 2003, 2007, 2008 (* delený)
• Liga majstrov (2): 1998 – 99, 2007 – 08
• PVP (1): 1990 – 91
• Európsky superpohár (1): 1991
• Interkontinentálny pohár (1): 1999
• MS klubov (1): 2008

Individuálne

• Football Writers' Association Tribute Award: 1996
• Mussabini Medal: 1999
• Manažér roka Ligy majstrov: 1998 – 99
• BBC Sports Personality of the Year Coach Award: 1999
• BBC Sports Personality of the Year Team Award: 1999
• IFFHS Club Coach of the Year: 1999
• LMA Manager of the Decade: 1990s
• Laureus World Sports Award for Team of the Year: 2000
• BBC Sports Personality of the Year Lifetime Achievement Award: 2001
• Anglická futbalová sieň slávy: 2002
• Onze d'Or Coach of the Year (2): 1999, 2007
• Professional Footballers' Association Merit Award: 2007
• UEFA Team of the Year (2): 2007, 2008
• Premier League 10 Seasons Awards (1992/3 – 2001/2)
  • Manager of the Decade
  • Most Coaching Appearances (392 games)
• Manažér roka v Premier League (9): 1993 – 94, 1995 – 96, 1996 – 97, 1998 – 99, 1999 – 2000, 2002 – 03, 2006 – 07, 2007 – 08, 2008 – 09
• Manažér mesiaca v Premier League (24): August 1993, October 1994, February 1996, March 1996, February 1997, October 1997, January 1999, April 1999, August 1999, March 2000, April 2000, February 2001, April 2003, December 2003, February 2005, March 2006, August 2006, October 2006, February 2007, January 2008, March 2008, January 2009, April 2009, September 2009
• LMA Manager of the Year (2): 1998 – 99, 2007 – 08
• World Soccer Magazine World Manager of the Year (4): 1993, 1999, 2007, 2008

Špeciálne

• Order of the British Empire|Officer of the Order of the British Empire (OBE): 1983
• Order of the British Empire|Commander of the Order of the British Empire (CBE): 1995
• Knight Bachelor: 1999

Štatistiky

Ako manažér

Tím	Kraj	Od	Do
East Stirlingshire		1. júna 1974	20. október 1974
St. Mirren		21. október 1974	31. máj 1978
Aberdeen		1. august 1978	5. november 1986
Škótska reprezentácia		10. september 1985	13. júna 1986
Manchester United		6. november 1986	2013

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alex Ferguson na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).