Situácia LGBT osôb na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 01:57, 9. september 2013, ktorú vytvoril Ruwolf (diskusia | príspevky) (zabudnutá pomôcka)

Toto je článok o situácii LGBT osôb (teda lesbičiek, gayov, bisexuálov a transgender osôb) na Slovensku.

Situácia LGBT osôb je z právneho a spoločenského hľadiska odlišná od situácie ostatných osôb. Partnerstvá osôb rovnakého pohlavia nie sú na Slovensku povolené, LGBT ľudia sú diskriminovaní vo viacerých sférach života[chýba zdroj]. Existujú však podporné organizácie a činnosti.

Slovensko je podľa správy Agentúry Európskej únie pre základné práva jednou zo 14 krajín Európskej únie, ktorá nemá žiadny právny štatút pre partnerstvá osôb rovnakého pohlavia. Správa pripomenula, že tri členské krajiny Belgicko, Holandsko a Španielsko umožňujú týmto osobám manželstvo. Od času vydania správy sa počet krajín rozšíril na Dánsko, Francúzsko, Portugalsko a Švédsko. [1] Nedostatkom štatútu nemajú osoby rovnakého pohlavia prístup k právam a možnostiam heterosexuálných párov.[2]

Podpora

Podpora zo strany štátu

V auguste 2012 bolo avizované vytvorenie Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb v Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Predseda Rady a podpredseda vlády Miroslav Lajčák na funkciu predsedu výboru navrhol ministra spravodlivosti, ministerstvo by malo plniť úlohu sekretariátu Výboru.[3] Návrh nadväzuje na uznesenie Rady z 30. júla 2012, ktoré zavedenie Výboru podporilo. Členka Rady Adriana Mesochoritisová pritom uviedla:„Vieme, že tá situácia v ochrane LGBTI ľudí je veľmi nízka, SR nemá žiadne zákony, ktoré by ochraňovali LGBTI ľudí, takisto nemáme žiaden výbor, ktorý by ich záležitosti začal riešiť,“[3] Členovia Výboru budú nominovaní štátnou správou aj mimovládnymi organizáciami.[3] Organizácie a združenia, ktoré za Výbor lobovali poukázali na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z februára 2012, v ktorom súd zdôraznil, že „diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je rovnako závažná ako diskriminácia na základe rasy, pôvodu alebo farby pleti“.[3] V Českej republike Výbor pro sexuální menšiny existuje už od roku 2007.[3][4]

Podpora zo strany mimovládnych organizácií

Na Slovensku existuje viacero organizácií zaoberajúcich sa podporou LGBT osôb a zlepšeniu ich situácie. Medzi ne patrí Queer Leaders Forum, Hnutie za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov GANYMEDES a iné. V Bratislave sa nachádza Q-centrum, ktoré poskytuje právne, sociálne a psychologické poradenstvo. Poradenstvo je možné aj telefonicky a prostredníctvom internetu.[5]

Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb pri Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť bol schválený 3. októbra 2012.[5]

Diskriminácia

Správa upozornila aj na nedostatočné identifikovanie kriminálnych činov ako činov proti LGBT komunite v celej EÚ. Dôvodom je nevedomosť polície ako pristupovať k prípadom a neochota obetí činov na svoj stav upozorňovať.[2] Podľa správy výskumy (aj na Slovensku) potvrdzujú, že homosexuáli s obavou pred diskrimináciou svoju orientáciu pred svojimi príbuznými často taja. Na druhej strane väčšina z tých, ktorí ju netaja sú rodinou akceptovaní.[2] Podľa ďalšej štúdie robenej na Slovensku citovanej Agentúrou bolo 20 % respondentov z domu vyhodených po prezradení svojej orientácie.[2]

LGBT osoby sú diskriminované aj v práci. Aj keď mnohí utajujú svoju orientáciu v práci, až 25% bolo rôznymi spôsobmi prenasledovaných.[6] Podľa ďalších štúdií 50 % nepriznáva svoju orientáciu zdravotníckemu personálu a dalších 22 % svoju orientáciu priznáva len niekedy.[2]

Antidiskriminačné opatrenia

Na Slovensku nie je vyjadrenie nenávisti voči LGBT osobám trestné.[2] Poslanec Martin Poliačik (SaS) si myslí, že nenávistné prejavy voči homosexuálom by mali byť trestané. Poslanec argumentuje, že "ak slovenská legislatíva pozná tresty za podnecovanie nenávisti na základe rasy, národnosti, farby pleti, pôvodu alebo náboženského vyznania, rovnako treba trestať nenávistné prejavy na základe sexuálnej orientácie."[7] Tento krok podľa neho odporúča aj Rada Európy. Vlastný zákon sa však do parlamentu zatiaľ predložiť nechystá, registrované partnerstvá majú pre ňho prioritu.[7] Poliačikova strana, SaS vo veci vydala vyhlásenie, ktoré odporúča na útoky používať rovnaký meter.[8] Radoslav Prochádzka (KDH) k problematike trestania uviedol "Som prívržencom čo najširšej slobody prejavu. Myslím, že by sme mali ísť skôr cestou osvety než trestného práva."[7]

Podľa správy citovanej vyššie môže transgenderová diskriminácia byť pokrytá zákonmi o diskriminácii pohlaví, podľa zákonu §6(3)a 365/2004.[2]

Registrované partnerstvá

Slovensko v súčasnosti nemá zákon o registrovanom partnerstve. Takýto zákon však spolupripravuje poslanec NRSR Martin Poliačik (SaS)[7] Registrované partnerstvo je súčasťou volebného programu SaS.[9] Registrované partnerstvá však nepodporuje Igor Matovič, predseda OĽaNO. Podľa neho "vzťah dvoch osôb rovnakého pohlavia nikdy nebude vzťah muža a ženy, akokoľvek by sa na neho chcel podobať, nikdy to nebude originál. Inak povedané, som presvedčený, že niektoré práva by mali byť vymoženosťou len vzťahu muža a ženy."[10] Minister práce, sociálnych vecí a rodiny, Jozef Richter (SMER-SD) v júni 2012 vyhlásil, že ministerstvo nepripravuje zmenu zákona umožňujúcu registrované partnerstvá. Jeho strana nemá podľa neho s homosexualitou programový problém, ale "vzhľadom na sociálno-ekonomickú situáciu Slovenska sú stanovené iné priority".[11] V novembri 2012 sa v Národnej rade hlasovalo o návrhu zákona o registrovaných partnerstvách. Predložili ho poslanci, členovia klubu SaS, Lucia Nicholsonová, Juraj Droba a Martin Poliačik. Kvôli slabej podpore poslancov sa však zákon nedostal ani do prerokovania v druhom čítaní. Podporiilo ho len 14 z prítomných 129 poslancov. Proti hlasovalo 94 a zdržalo sa 20 zákonodarcov.[12] Poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) poznamenal, že k registrovaným partnerstvám príde až keď sa na Slovensku vyriešia "ekonomické a sociálne problémy".[13] Minister spravodlivosti Tomáš Borec (Smer-SD) sa však vyjadril, že "„Ministerstvo je pripravené na diskusiu o hľadaní riešení, ako zjednodušiť život ľuďom, ktorí spolu žijú aj v inom ako manželskom zväzku, a to bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu.“"[13]

Pride pochod

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dúhový PRIDE Bratislava

Prvý Pride pochod na Slovensku sa uskutočnil 22. mája 2010 v Bratislave. Pochodu sa zúčastnilo približne 500 účastníkov a 100 extrémistov, ktorí sa priebeh podujatia snažili narušiť.[14] Tretí Dúhový PRIDE sa konal 9. júna 2012 v Bratislave. Akcia začala trojicou symbolických svadieb, mala pokojný priebeh, boli zadržaní traja ľudia.[15][16]

Referencie

  1. ↑ http://europa.eu/youreurope/citizens/family/couple/marriage/faq/index_en.htm
  2. ↑ a b c d e f g Homofóbia a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity v členských štátoch EÚ, Časť II: Sociálna situácia [online]. Viedeň: Agentúra Európskej únie pre základné práva, [cit. 2013-09-09]. S. 8. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e Výboru pre LGBTI ľudí má šéfovať minister spravodlivostis [online]. Petit Press, 15.08.2012, [cit. 2012-08-16]. Dostupné online.
  4. ↑ Sexuální menšiny [online]. Praha: Úrad vlády Českej republiky, [cit. 2012-08-16]. Dostupné online. (čeština)
  5. ↑ a b Vyhlásenie k zriadeniu Výboru pre práva LGBTI ľudí [online]. Bratislava: Iniciatíva Inakosť, 03.10.2012, [cit. 2012-10-20]. Dostupné online. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „qcentrumintro“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  6. ↑ Homophobia and Discrimination on Grounds of Sexual Orientation and Gender Identity in the EU Member States [online]. Viedeň: Agentúra Európskej únie pre základné práva, [cit. 2012-05-12]. Správa cituje P.Jójárt, M. Šípošová and A. Daucíková (2002) ‘Report on Discrimination of Lesbians, Gay men and Bisexuals in Slovakia’, Archive, Bratislava. Dostupné online. (angličtina)
  7. ↑ a b c d Poliačik by trestal nenávistné prejavy voči homosexuálom [online]. Denník SME, 21.5.2012, [cit. 2012-05-22]. Dostupné online.
  8. ↑ Útoky proti LGBT komunite [online]. Bratislava: Sloboda a Solidarita, 21.5.2012, [cit. 2012-05-22]. Dostupné online.
  9. ↑ Program - Osobné slobody [online]. Bratislava: Sloboda a Solidarita, [cit. 2012-05-22]. Dostupné online.
  10. ↑ Matovič: Registrované partnerstvá nepotrebujeme [online]. aktuality.sk, [cit. 2012-03-31]. Dostupné online.
  11. ↑ NRSR: Registrované partnerstvá nie sú pre Smer-SD prioritou, pripúšťa J. Richter [online]. Tlačová agentúra Slovenskej republiky, 21.06.2012, [cit. 2012-06-30]. Dostupné online.
  12. ↑ Národná rada Slovenskej republiky - hlasovanie poslancov [online]. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky, 6.11.2012, [cit. 2012-11-11]. Dostupné online.
  13. ↑ a b MIHALIKOVÁ, Mária. Smer odsúva zväzky homosexuálov na lepšie časy [online]. Petit Press, 8.11.2012, [cit. 2012-11-17]. Dostupné online.
  14. ↑ Dúhový pochod stopli extrémisti [online]. Denník SME, 22.5.2010, [cit. 2012-05-12]. Dostupné online.
  15. ↑ Tlačová správa - Dúhový PRIDE Bratislava - 3. máj [online]. Bratislava: Queer Leaders Forum, [cit. 2012-05-03]. Dostupné online.
  16. ↑ V Bratislave sa uskutočnil Dúhový pride za práva LGBT [online]. TA3, 2012-06-09, rev. 2012-06-09, [cit. 2012-06-10]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Situácia_LGBT_osôb_na_Slovensku&oldid=5600236“