Skúsenosť (filozofia)

Skúsenosť (filozofia) je manifestácia sveta v ľudskom vedomí.

Podľa Arno Anzenbachera sa filozofi vo veľkej miere zhodujú v tom, že východiskom všetkého filozofovania je skúsenosť. „Vychádzame z dôverne známeho každodenného sveta našej skúsenosti, v ktorom sa dobre vyznáme. Vždy už máme skúsenosť svojho bytia vo svete. Filozofia pritom nepredpokladá určitý vedecký spôsob skúsenosti.... Filozofia vychádza z predvedeckého, každodenného spôsobu skúsenosti.“

Podľa Edmunda Husserla je skúsenosť originálnym vedomím.

Podľa Immanuela Kanta je skúsenosť taká forma teoretického vedomia, ktorá je schopná pochopiť svoj predmet ako syntézu zmyslovosti, umu a rozumu (v úsilí o najväčšiu možnú systematickú jednotu foriem poznania) a v tomto zmysle ako objektivne poznanie.

Podľa N. O. Losského je skúsenosť cesta, ktorou možno poznať všetko, všetko je alebo môže ňou byť poznané. Existuje zmyslová skúsenosť, ktorou poznávame povrch vecí, ďalej nadzmyslová skúsenosť (napr. intelektuálna intuícia), ktorou poznávame ideálne bytie, a mystická skúsenosť, ktorou možno poznávať superlogické alebo metalogické princípy nepodriaďujúce sa zákonom totožnosti, protirečenia a vylúčenia tretieho. Skúsenosť je akt kontemplácie, má výlučne intuitívny charakter, nepotrebuje porovnávacie, pokusné, overovacie procesy. Skúsenosť je vcítenie sa do poznávaného predmetu, uchopenie ho vo zvláštnom duševnom stave koncentrácie, extázy. Takouto skúsenosťou poznávajú skutočnosť divosi, deti, umelci a mystici. Je to nadzmyslová skúsenosť vyžadujúca si zvláštny duševný tréning a predpokladajúca mimoriadnu duševnú vyspelosť. Napr. pokiaľ ide o najvyššie formy náboženskej skúsenosti, treba prekonať tie stupne náročného duševného cvičenia, ktoré pre kresťanskú mystiku formuloval Dionýzos Areopagita:

• 1. štádium: je to prípravné štádium, cesta očisťovania sa (via purgativa); V tomto štádiu sa uskutočňujú morálne a asketické cvičenia potláčajúce zmyslosvosť a nízke vášne a oslobodzujúce nás od otrockej závislosti od sveta
• 2. štádium: je to cesta osvietenia (via illuminativa); Toto štádium spočíva v modlitbách a meditáciách, t. j. v koncentrovaní myslenia a predstavivosti na superkozmický princíp, na Boha a na všetko, čo k nemu vedie
• 3. štádium: cesta zjednocovania (via unitiva); toto je vlastne cieľom všetkých predošlých cvičení a spocíva v prežívaní jednoty s bohom (podobne ako aj pre mnohých mimokrestanských mystikov alebo pre budhistov, u ktorých ide zasa o ponorenie so do nirvány). Tieto pokroilé stavy mystickej jednoty s bohom sú sprevádzané extázou

Podľa Platóna je skúsenosť proces, v ktorom sa javí podstata.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.