Ska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O SKA pozri SKA
Ska
Pôvod v štýloch Jamajské Mento a Calypso, Jazz a R&B
Typické nástroje Dychové nástroje, gitara, basová gitara, bicie, spev, klavír
Všeobecná popularita Priebežne 60. rokoch, 70. rokoch a koncom 90. rokov 20. storočia
Odvodené štýly Rocksteady, Reggae
Podštýly
Bluebeat
Zmes štýlov
2 Tone, Ska punk, Ska jazz, J-ska

Eighth notes and rest.png Pozri aj Hudobný portál Eighth notes and rest.png

Ska je hudobný žáner, ktorý sa vyvinul koncom päťdesiatych rokov na Jamajke a je považovaný za predchodcu Rocksteady a Reggae hudby. Má typický kolísavý rytmus, je však rýchlejšie ako reggae a často sa mieša s punkom či jazzom.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Tento hudobný štýl vznikol v päťdesiatych rokoch minulého storočia na Jamajke. Je spojením amerických jazzových big-bandov a menta - jamajskej domorodej hudby. Priekopníkom bol Ernest Ranglin, ktorý svojim pozdravom „Love skavoovie“ tento hudobný štýl pomenoval. Týmto boli položené základy prvej populárnej jamajskej hudby. Popularita ska sa dostavila spolu so získaním nezávislosti Jamajky a odchodom Angličanov začiatkom sedemdesiatych rokov. Hudobní producenti sa ju pokúšajú šíriť do celého sveta v čom majú plnú podporu vlády a v roku 1964 bola ska vyhlásená za národnú jamajskú hudbu.

Vplyv na žánre[upraviť | upraviť zdroj]

Skinheads a Rude boys[upraviť | upraviť zdroj]

Šesťdesiate roky boli známe hnutím hippies. Bola tu však aj mládež, ktorá chcela byť istým protikladom k týmto dobráckym a intelektuálom. Táto mládež, nasledujúca príklad svojich starších súrodencov, zvaných „mods“, začala nosiť kratší účes, čistý odev, pevné robotnícke topánky a traky, Títo mladí ľudia boli deti z robotníckych rodín a preto navštevovali lacné prístavné krčmy, kam sa chodili zabávať najmä jamajskí prisťahovalci, ktorí do týchto krčiem priniesli ich vlastnú jamajskú hudbu - ska. Týmto mladým rebelom tmavej pleti sa hovorilo rude boys. Nosili klobúky, obleky a na mladých anglických robotníkov mali taký vplyv, že si títo ľudia zobrali jamajskú hudbu za svoju vlastnú. Tak vznikli skinheads, ktorým sa neskôr hovorilo aj boot boys.

Rock steady[upraviť | upraviť zdroj]

Texty ska mali niekoľko podôb, od klasických popových popevkov, cez náboženské až politicky orientované texty odrážajúce sociálny dopad života na Jamajke. Postupom času vznikali nové prúdy ako napríklad rocksteady a reggae. Podľa starej historky, kvôli rýchlemu tempu ska, ktoré ľudí unavovalo vznikol nový prúd – rocksteady. Rocksteady môžeme chápať aj ako pomalšie ska bez náboženských textov. Názov dostala podľa pesničky „Rock Steady“ od speváka Altona Ellisa. Najvýznamnejšími predstaviteľmi tohto prúdu boli skupiny The Paragons, The Kingstonians a The Gaylads.

Reggae[upraviť | upraviť zdroj]

S náboženskou obrodou a rastafariánstvom sa zrodil "najmladší" potomok ska, ktorý dominuje jamajskej scéne dodnes a jeho názov je reggae (skôr tiež nazývaný reggay). Reggae je veľmi ovplyvnené mentom a černošským soulom. Na rozdiel od klasického ska sa tu viac spomínajú africké korene spevákov. Okrem náboženského charakteru textov sa často stretávame so sociálnym komentárom hodnotiacim nerovné pomery vo svete. Aj ľuďom, ktorým štýl reggae nehovorí takmer nič, sa pri jeho vyslovení vybaví meno Bob Marley a jeho najväčšie hity ako „No woman, no cry“, „Buffalo soldier“ či „Jamming’“.

Milujem vývoj našej hudby. Viete, ľudia každý deň prichádzajú s novými piesňami. Hudba bude vždy napredovať. -Bob Marley-