Skogskyrkogården

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Skogskyrkogården*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Štát Švédsko Švédsko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá ii, iv
Identifikačné č. 558
Región** Európa a Severná Amerika
Súradnice 59°16′32.02″S 18°5′57.98″V / 59,2755611°S 18,0994389°V / 59.2755611; 18.0994389Súradnice: 59°16′32.02″S 18°5′57.98″V / 59,2755611°S 18,0994389°V / 59.2755611; 18.0994389
História zápisu
Zápis 1994  (18. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Skogskyrkogården je lesný cintorín a krematórium v Štokholme. Je dielom architekta Erika Gunnara Asplunda a Sigurda Lewerentza z rokov 1935 – 1940. Erik Gunnar Asplund bol poverený vytvorením krematória na lesnom cintoríne v Štokholme, ktoré sa vo výraznej miere zaoberalo aj krajinou a krajinnými úpravami, jeho práca na tomto projekte začala v roku 1915. Návštevníci prichádzajú chodníkom z lomového kameňa na vyhliadku, priestor skadiaľ môžu pozorovať krajinu. Kamennou rampou sa potom dostávajú k samotnému objektu krematória.

Do exteriéru otvorená časť objektu s jednoduchým stĺporadím tvorí najvýraznejší kompozičný prvok. Je prepojená s exteriérom a tvorí medzičlánok medzi priestormi krematória a krajinným prostredím. Budova obsahuje dve menšie a jednu veľkú kaplnku, ktoré sú prepojené technickým zariadením v spodnom podlaží. Kaplnky majú symbolické názvy – je tu kaplnka svätého kríža, kaplnka nádeje a kaplnka viery. Aby sa navzájom nerušili jednotlivé kaplnky, architekt medzi ne vložil priestory menších záhrad. Monumentalita tu bola podľa slov Asplunda vyhradená pre „biblickú“ krajinu. Asplund a Lewerentz sa inšpirovali posvätnými miestami antických Grékov, či Rimanov, je tu cítiť obrátenie sa k prírode.

Lesné krematórium v Štokholme bolo v roku 1994 zaradené do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Projekt krematória s lesným cintorínom od Asplunda s Lewerentzom sa stal jedným z inšpiračných zdrojov pre krematórium v Bratislave od architekta Ferdinanda Milučkého, kde sa moderná architektúra podobne snaží nájsť symbiózu s krajinným prostredím.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]