Slabika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Slabika alebo sylaba je najmenšia jednotka zvukového rečového prúdu. Podrobnejšie definície sa rôznia, napr.:

• fonicko-rytmická jednotka s jedným vrcholom zvučnosti, fungujúca ako nositeľ všetkých supragmentálnych javov daného jazyka
• nositeľ prozodických vlastností (prízvuk, kvantita, melódia) [pražská škola]
• najmenší celostný rytmický úsek zvukového útvaru jazyka, ktorý má začiatok, stred a koniec [Ľ. Novák 1978]
• jednotka, ktorej základnou funkciou je utvárať kontrastné spojenia foném [E. Pauliny 1979]

Rozlišuje sa najmä:

• zatvorená slabika - je zakončená spoluhláskou, napr.: sed (v slove sused)
• otvorená slabika - je zakončená samohláskou alebo dvojhláskou, napr. su (v slove sused), die (v slove dieťa)

[upraviť] Iné projekty

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Slabika