Slavín (Bratislava)
Slavín je pamätník sovietskych vojakov padlých počas druhej svetovej vojny na území Západného Slovenska a jediný funkčný vojenský cintorín v Bratislave.
Pamätník bol postavený v rokoch 1957 - 1960 a slávnostne ho odhalili pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou 3. apríla 1960. Autorom výtvarného riešenia pamätníka je slovenský sochár a architekt Ján Svetlík. V roku 1962 bol Slavín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V šiestich masových a v 278 individuálnych hroboch je tu pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorí padli pri dobývaní mesta počas bojov druhej svetovej vojny v apríli 1945.
Obsah |
Poloha [upraviť]
Slavín sa nachádza na predhorí Malých Karpát a predstavuje jednu z turistických atrakcií Bratislavy. Je vyhľadávaným miestom najmä pre svoju polohu, pretože z jeho terás je prekrásny výhľad na celú Bratislavu.
Z troch kôl súťaže na bratislavský Slavín vyšiel víťazne návrh Jána Svetlíka (v spolupráci s kolektívom výtvarníkov Tibor Bártfay, Jozef Kostka, Rudolf Pribiš, Ján Kulich, Ladislav Snopek, Alexander Trizuljak, Juraj Kren a Dezider Castiglione).
Celá koncepcia rešpektuje už vtedy existujúce hroby padlých vojakov. Nástup k areálu s dominantou pamätníka tvorí monumentálne schodisko, pričom základná kompozičná os je vygradovaná cez komplex priestorov, z ktorých každý je obohatený o sochársku výzdobu. Sochárske dotvorenie prostredia umocňuje vnemový účinok až po samotný obelisk pamätníka. Vedľajšia kompozičná os je orientovaná na otvorený panoramatický pohľad na Bratislavu.
Monument [upraviť]
Centrálnu časť pamätníka tvorí obradná miestnosť, ktorej súčasťou je aj 39,5 m vysoký monument v tvare obelisku. Na jeho vrchole sa nachádza socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku od slovenského sochára Alexandra Trizuljaka.
Vstupné kazetové dvere do obradnej siene vykladanej mramorom z vonkajšej strany zdobí bronzový reliéfny súbor R. Pribiša pripomínajúci vojnové útrapy druhej svetovej vojny. Na stenách obradnej miestnosti sú v mramore vyvedené mená slovenských miest a dátum ich oslobodenia Červenou armádou, ako aj epitaf:
- Ty, ktorý vchádzaš sem odožen bôľ a súcit
- nech kropky tvojich sĺz nezvonia o mohyly
- za hrdosť človeka za život ľudstva súci
- za tvoju jasnú tvár my smrť sme podstúpili.
Areál [upraviť]
V areáli pamätníka sa nachádzajú ďalšie sochárske diela od mnohých slovenských sochárov 20. storočia, Ladislava Snopeka, Tibora Bártfaya, Jána Kulicha, Jozefa Kostku a Jána Svetlíka.
V areáli sa nachádza súsošie Po boji od Jána Kulicha, súsošie Nad hrobom spolubojovníka od Tibora Bártfaya, Súsošie vďaky od Jozefa Kostku a pri vstupe do areálu je reliéf Prísaha na bojovú zástavu od Ladislava Snopka. Slavín je miestom, ktorému sa počas návštevy v socialistickom Československu musela prísť pokloniť každá zahraničná delegácia. V súčasnosti je navštevovaný, často aj neoficiálne, najmä zahraničnými štátnikmi z krajín, ktoré boli súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu.
Významné udalosti [upraviť]
- V roku 2005 Slavín navštívil ruský prezident Vladimír Putin pri príležitosti svojej návštevy Slovenska v rámci stretnutia s Georgeom Bushom
- 4. apríla, v deň výročia oslobodenia Bratislavy, sa na tomto mieste vzdáva pocta padlým sovietskym vojakom. Tradične sa na pamätnej ceremónii zúčastňuje aj prezident SR.
Slavín dnes [upraviť]
Vo všetkých šiestich sektoroch masových hrobov vznikajú deformácie terénu. Zemina v hroboch na Slavíne zvetráva. Pokles však nie je nebezpečný, ide skôr o estetickú záležitosť. Statik upozornil na fakt, že situácia v podzemí by mohla ohroziť bezpečnosť celého pylóna. Z týchto dôvodov podzemie pamätníka zrekonštruovali.
Ďalšie fotografie [upraviť]
-
Výhľad na Bratislavu
-
Výhľad na Bratislavu
-
Výhľad na Bratislavu
-
Vchod do areálu z ulice Na Slavíne / Mišíkova
-
Vchod do areálu z ulice Stará vinárska a od zastávky trolejbusov Búdková
-
Upozornenie pre návštevníkov v 3 jazykoch
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slavín (Bratislava)
Zdroje [upraviť]
- Janiaková, D: Prechádzky po Bratislave: ilustrovaný sprievodca, 1.vyd. Bratislava: Perfekt, 2004
- Kusý, M.: Architektúra na Slovensku. Bratislava: SFVU Pallas, 1971
- denník SME - 7.december 2007, str.6 - čl. Nad hrobmi na Slavíne klesá zem, Jana Parkrová
Externé odkazy [upraviť]
|
||||||||||||||||||||||||||||
