Slavkovský štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°9′58.4″S 20°11′4.7″V / 49.166222°S 20.184639°V / 49.166222; 20.184639
Slavkovský štít
vrch
Slavkovsky stit.jpg
Slavkovský štít, pohľad z Lomnického sedla
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 452,4 m n. m.
Súradnice 49°9′58.4″S 20°11′4.7″V / 49.166222°S 20.184639°V / 49.166222; 20.184639
Najľahší výstup modrá turistická značka modrá turistická značka
Prvovýstup Juraj Buchholtz st.
 - dátum 1664
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Slavkovský štít
Freemap.sk: mapa

Slavkovský štít (nem. Schlagendorfer Spitze, maď. Nagyszalóki-csúcs, poľ. Sławkowski Szczyt) je 2452 m vysoký štít vo Vysokých Tatrách nad Starým Smokovcom.

Výstupy[upraviť | upraviť zdroj]

Vrcholová značka Slavkovského štítu

Prvý zaznamenaný výstup na vrchol Slavkovského štítu uskutočnil roku 1664 J. Buchholtz[1].

Slavkovský štít je so svojou výškou 2 452,4 m n. m. jedným z najvyšších zdolateľných vrchov bez použitia horského vodcu alebo horolezeckej techniky. Na vrch sa dá vystúpiť zo Starého Smokovca alebo z Hrebienka. Vedie sem modrá značka. Cesta trvá 5:15 hodín hore a 3:50 hodín dole, čiže dokopy cca 9 hodín. Výstup je stredne náročný, zdĺhavý, trasa je od Slavkovskej vyhliadky (1 531 m n. m.) počas snehovej pokrývky uzavretá. Počas výstupu sa naskytujú pohľady do Veľkej Studenej doliny a na masív Prostredného hrotu, z vrchola sú pohľady na Bradavicu a Gerlachovský štít.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1813 sa z vrcholovej kopy zrútili mohutné skalné bloky a mura, ktorá stiekla do Veľkej Studenej doliny[1], kde sú jej pozostatky dodnes. Podľa niektorých predpokladov mohol byť Slavkovský štít dovtedy najvyšším vrcholom Vysokých Tatier.

Štít je budovaný z granodioritu. Jeho hrebeň oddeľuje Velickú a Veľkú Studenú dolinu[1].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Veľký, J. a kolektív, 1980; Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N - Q. Veda, Bratislava, s. 267

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]