Sliezske Beskydy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sliezske Beskydy
čes. Slezské Beskydy, poľ. Beskid Śląski,
sliez. Ślůnski Beskid
pohorie
Panorama Slezských Beskyd.jpg
Panoráma Sliezskych Beskýd
Štáty Poľsko Poľsko,  Česko Česko
Regióny Moravskosliezsky kraj, Sliezske vojvodstvo
Okresy Powiat cieszyński, Powiat bielski, Powiat żywiecki
Časť Západné Beskydy
Mesto Bielsko-Biała
Najvyšší bod Skrzyczne
 - výška 1 257 m n. m.
Rozloha 54 km² (5 400 ha)
Geologické zloženie beskydikum
Vonkajšie Západné Karpaty, Sliezske Beskydy sú zvýraznené červenou farbou
Vonkajšie Západné Karpaty, Sliezske Beskydy sú zvýraznené červenou farbou
Wikimedia Commons: Silesian Beskids

Sliezske Beskydy (čes. Slezské Beskydy, poľ. Beskid Śląski, sliez. Ślůnski Beskid) alebo Tešínske Beskydypohorie vo Vonkajších Západných Karpatoch. Pohorie leží na území Poľska a Česka, väčšina územia však v Poľsku.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Sliezske Beskydy sa skladajú z dvoch horských pásiem, ktoré oddeľuje dolina rieky Visly. Ide o pásmo Čantoryje na západe a pásmo Baraniej Góry na východe. Najvyššie vrcholy sú Skrzyczne (1 257 m), Barania Góra (1 220 m) a Velká Čantoryje (995 m – najvyšší vrchol českej časti).

Sliezske Beskydy hraničia na západe s Moravsko-sliezskymi Beskydami, od ktorých ich oddeľuje Jablunkovská brázda, ktorou preteká rieka Olše. Na severe oddeľuje Sliezske Beskydy od Malých Beskýd rieka Biała. Na juhovýchode hraničia s Żywieckymi Beskydami, ktoré oddeľuje tok rieky Soły. Na juhu ich dolina rieky Olše oddeľuje od Jablunkovského medzihoria.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Pre Sliezske Beskydy je, podobne ako pre celé Západné Beskydy, charakteristický pomerne vysoký ročný úhrn zrážok v rozmedzí 800 – 1 200 mm. Najvyšší úhrn zrážok pripadá na leto. Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 5,4°C v hrebeňových partiách do 8,5°C v Jablunkovskej brázde. Najchladnejším mesiacom je január, najteplejším je júl. Zima začína koncom novembra a trvá až do konca marca (niekedy i do polovice apríla). V najvyšších polohách sneh vydrží 150 – 180 dní, v nížinách len 30 – 60 dní. Snehové zrážky sú dosť výdatné, na hrebeňoch sa môže vytvoriť až 200 cm snehová pokrývka. Počasie tu výrazne ovplyvňuje silný vietor. Na jar a jeseň sa často vyskytuje halný. Vzhľadom k zalesnené a nie príliš strmé svahy sa tu nevyskytujú lavíny.

Rozdelenie Sliezskych Beskýd[upraviť | upraviť zdroj]

Pásmo Čantoryje[upraviť | upraviť zdroj]

Velká Čantoryje

Pásmo Čantoryje je časť Sliezskych Beskýd, ktorá sa oddeľuje od pásma Baraniej Góry pri vrchu Karolówka (920 m). Jeho hrebeňom prechádza rozvodie medzi Odrou a Vislou a štátna hranica medzi Českom a Poľskom. Najvyšší vrch je Velká Čantoryje (995 m).

Pásmo Baraniej Góry[upraviť | upraviť zdroj]

Skrzyczne

Pásmo Baraniej Góry nazývané aj Vislanské pásmo predstavuje horský hrebeň Sliezskych Beskýd tiahnúci sa zo severu na juh. Od pásma Čantoryje od oddeľuje dolina rieky Visly. Najvyšší vrch je Skrzyczne (1 257 m).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Slezské Beskydy na českej Wikipédii.

  • CICHÁ, Irena a kol. Okolím beskydského průsmyku.Český Těšín: Sdružení regionálních vydavatelů, 2003.ISBN 80-239-1652-1
  • DZIALAK, Jerzy. Slezské Beskydy. Warszawa, 1953
  • Cykloturistická mapa ČR. Moravskoslezské a Slezské Beskydy. List 154. Vizovice: SHOCart, s.r.o.2005. M 1:75000