Slobodné mesto Gdansk (medzivojnové obdobie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slobodné mesto Gdańsk

Slobodné mesto Gdansk (po nemecky: Freie Stadt Danzig, po poľsky: Wolne Miasto Gdańsk) bol samostatný štát, ktorý vznikol 15. novembra 1920. Územie štátu zahŕňalo samotné mesto a jeho okolie (Zoppot (po poľsky: Sopot), Tiegenhof (Nowy Dwór Gdański), a Neuteich (Nowy Staw), 252 dedín a 63 usadlostí (v súčasnosti powiaty: Gdańskie Wyżyny, Gdańskie Niziny a Wielkie Żuławy), ktoré boli od roku 1815 súčasťou Pruska a od roku 1871 Nemecka. Rozloha štátu bola 1966 km² (1893 bez vodných plôch); a na jeho území v roku 1919 žilo 357 000 obyvateľov (408 000 v roku 1934). Nemci však tvorili viac ako 90% obyvateľov, Poliaci len okolo 4-10%. Úradným jazykom v meste bola nemčina.

Štát bol zriadení Versailleskou zmluvou (10. januára 1920), bol odčlenený od Nemecka a pod ochranou Spoločnosti národov a Poľsko tu malo rezervované isté práva. Mestský štát mal vlastnú ústavu, hymnu, parlament (Volkstag) a vládu.

20 Gdaňských guldenov
Langenmarkt a Rathaus v roku 1895
Krahnthor v roku 1895

Gdansk tvoril s Poľskom colnú úniu. Železnica vedúca z Poľska do Gdaňska bola spravovaná Poľskom. Poľsko malo rovnako vojenskú základňu v prístave Westerplatte (od roku 1924). V meste existovali dva poštové úrady: mestský a poľský, Poľsko malo v meste vlastnú telefónnu a telegrafickú službu. Poľsko mohlo vyvážať a dovážať svoje tovary cez gdaňský prístav. Zástupcom Poľska v Slobodnom meste Gdansk bol Generálny komisár Poľskej republiky (Komisarz Generalny Rzeczypospolitej Polskiej).

9. novembra 1920 bola podpísaná poľsko-nemecká zmluva. Podľa nej Poľsko zastupovalo Gdaňsk v zahraničí a taktiež zodpovedalo za ochranu jeho obyvateľov a ich záujmov vo svete, za medzinárodné zmluvy týkajúce sa mesta a registrovalo lode plávajúce pod gdaňskou námornou vlajkou. Správa Slobodného mesta Gdansk sa stala hlavnou zámienkou napadnutia Poľska a vypuknutia 2. svetovej vojny.

Fašizmus a druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1933 vyhrala voľby v Gdansku Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP, nacistická strana), ktorá získala 57% hlasov, čo bolo menej ako 2/3 požadované Spoločnosťou národov na zmenu ústavy. Napriek tomu boli schválené protižidovské a protikatolícke zákony.

1. septembra Nemecko vyhlásilo pripojenie Slobodného mesta Gdansk k Tretej ríši a pristúpili k likvidácii poľských inštitúcií v meste. 2. septembra gdanský parlament schválil pripojenie k Nemecku. Došlo k obklúčeniu Poľskej pošty a skladiska na na Westerplatte a k mnohým napadnutiam a tiež strieľaniam na Poliakov. Následne sa mesto stalo súčasťou provincie Gdansk-Západné Prusko (Reichsgau Danzig-Westpreußen). Poliaci boli z mesta následne vyhnaní, Židia stihli ujsť ešte pred pričlenením mesta k Nemecku.

30. marca 1945 do mesta vkročila sovietska Červená armáda. Nemecké obyvateľstvo bolo vyhnané a územie sa stalo súčasťou Poľskej republiky.

Sčítanie obyvateľov (1923)[upraviť | upraviť zdroj]

1. november 1923, sčítanie obyvateľstva podľa jazyka
Štátna príslušnosť Spolu nemčina nemčina a poľština poľština, kašubčina, mazurčina ruština, ukrajinčina hebrejčina, jidiš neurčená
Gdansk 335 921 327 827 1 108 6 788 99 22 77
Iné 30 809 20 666 521 5 239 2 529 580 1 274
Spolu 366 730 348 493 1 629 12 027 2 628 602 1 351

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]