Slobodomurárstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol slobodomurárov

Slobodomurári sú nadnárodné neverejné združenie, ktoré vznikalo ako aristokraticko-meštianske, neskôr ako elitné buržoázne výrazne kozmopolitné kluby sociálno-etického a humanitárneho charakteru, venujúce sa filantropickej a filozofickej činnosti, v minulosti aj alchýmii. Tajuplnosť slobodomurárov v minulosti viedla k obvineniam zo vzájomného poskytovania obchodných a iných výhod, či vplyvu na políciu[1].

História[upraviť | upraviť zdroj]

Mytologická[upraviť | upraviť zdroj]

Slobodomurárska mytológia odvodzuje vznik hnutia od staviteľov pyramíd v starovekom Egypte.

Iná legenda hovorí o vzniku slobodného murárstva pri stavbe Šalamúnovho chrámu. Podľa tejto tradície poslal Hiram, kráľ Týru, staviteľa Hirama Abiho ku kráľovi Šalamúnovi na vedenie stavby jeruzalemského chrámu. Hiram rozdelil robotníkov do troch stupňov – učňovský, tovarišský a majstrovský. Stupne mali svoje tajomstvá, dorozumievacie znaky, slová a dotyky. Mzdu vyplácali učňom a tovarišom pred stĺpmi a majstrom v strednej izbe, pričom sa museli preukázať daným znakom, slovom a dotykom – tzv. tehlovanie. Traja lakomí tovariši napadli Hirama, jeden pravítkom, druhý zdvíhadlom a tretí kladivom. Hiramovu mŕtvolu zakopali na lúke, kde ju po hľadaní našli deviati robotníci.

Okrem týchto existujú aj ďalšie tradície (zväčša od prvých murárov), ktoré nazývajú murármi už Adama, Abraháma, Noeho, Mojžiša a iných. Ďalšie legendy hovoria o slobodomurárstve u Chaledejcov a Feničanov, ktorí sa preplavili do Británie a odovzdali svoje poznatky druidom. Niektorí započítali k slobodomurárom aj účastníkov križiackych výprav.

Reálna[upraviť | upraviť zdroj]

Prehistória slobodného murárstva pravdepodobne stojí na stavebných a kamenárskych cechoch. Pripomínali ich hlavne svojim uzavretým charakterom a obradným prijímaním členov. Pretože kamenári sa v stredoveku nemuseli podriaďovať mestskému cechovému systému a mohli sa slobodne pohybovať, vytvorili špecifickú organizáciu význačnú súdržnosťou, symbolikou a zvykmi.

Za oficiálny vznik slobodného murárstva sa považuje 24. jún 1717, keď sa v Londýne spojili štyri lóže stretávajúce sa v miestnych hostincoch do Londýnskej veľkolóže (The Grand Lodge of London and Westminster) pod vedením veľmajstra Anthonyho Sayera, ktorá sa neskôr premenovala na Veľkú lóžu Anglicka.

V roku 1723 boli vydané Staré povinnosti slobodných murárov (The Constitutions of the Free-masons) od Jamesa Andersona, ktorá zakotvila politickú toleranciu, náboženský pluralizmus v deistickej forme, nutnosť riadenia sa morálnymi zásadami a rovnosť členov. Staré povinnosti zaviedli tzv. Svätojánsky systém, tj. tri stupne členstva - učňov, tovarišov a majstrov.

Postupne rástla spoločenská prestíž hnutia a rástol aj počet členov. Do britských lóží vstupovali aj cudzinci v roku 1730 bol do lóže uvedený barón Charles-Louis de Montesquieu a v roku 1731 dokonca vojvoda František Lotrinský.

V roku 1733 pribudla prvá americká lóža v Massachusetts a v roku 1776 už slobodomurári zohrávali dôležitú úlohu pri písaní americkej demokratickej ústavy.

Roku 1735 vznikol Veľký Orient Francúzska.

V rokoch 1751-1766 vychádza vo Francúzsku Encyklopédia, na ktorej sa podieľali aj slobodomurári.

Organizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Iniciačný obrad

Veľkolóža alebo Veľký Orient je nezávislý a suverénny subjekt, ktorý spája slobodné murárske hnutie v danej krajine alebo geografickej oblasti. Murárstvo nemá žiaden všeobecný jednotný zastrešujúci výkonný a riadiaci orgán. Lóža je základná organizačná jednotka slobodného murárstva. Každá nová lóža musí mať dekrét oprávňujúci lóžu k stretávaniu a murárskej práci. Lóža vzniká rituálom Vnesenia svetla.

Členstvo v lóži je zväčša trojstupňové (svätojánsky systém). Od jedného k druhému stupňu vedie zasvätenie (iniciácia). Prvým stupňom je stupeň učňa, potom sa dosahuje hodnosť tovariša a majstra. Majstrov si slobodne volia členovia lóže každý rok. Niektoré ríty a lóže poznajú ešte tzv. „vysoké stupne“ (Side degrees).

Hlavné prúdy[upraviť | upraviť zdroj]

V priebehu dejín slobodomurárstva sa odlíšili rôzne prúdy, ktoré sa zväčša odlišujú iba počtom stupňov.

  • Staroveký a prijatý rítus škótsky sa zameriava viac na mystiku a individuálnu duchovnú cestu. Škótsky rítus má 33 stupňov zasvätenia.
  • Francúzsky rítus alebo tiež kontinentálny či liberálny, zameraný nielen na etiku a filozofiu, ale aj na otázky sociálneho usporiadania a politiky. Okrem základných troch stupňov (svätojánsky systém) má ďalšie štyri stupne.
  • Švédsky rítus je variáciou slobodomurárstva používaný v Švédsku, Nórsku, Dánsku, Fínsku a na Islande. Členstvo zahŕňa tri Svätojánske stupne potom ďalšie tri tzv. Sväto-Ondrejské stupne, štyri Hlavné stupne a čestný Stupeň rytiera červeného kríža.
  • Yorkský rítus alebo tiež americký obrad. Je to vlastne zoskupenie samostatných organizácií - Kráľovská murárska archa, Murári hrobky a Templárski rytieri.
  • Rítus prísnej observencie žiadal odstránenie vplyvu okultných vied a prísnu disciplínu. Rítus zanikol v roku 1782.

Podobné tajné spoločnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Po rozšírení slobodomurárstva začali vznikať podobné hnutia, ktoré sa začlenili priamo do murárskych lóží alebo existovali samostatne a verejnosťou boli spájané so slobodnými murármi.

  • Ilumináti boli zväzom založeným v roku 1776 v Ingolstadte profesorom cirkevného práva Adamom Weishauptom. Ilumináti sa snažili šíriť myšlienky osvietenstva prostredníctvom spisov francúzskych encyklopedistov a zakladaním čitateľských spoločností. Neskôr sa podarilo zapojiť iluminátstvo do slobodomurárstva, pričom prvé stupne mali slúžiť ako príprava na činnosť v lóžach.
  • Rosenkruciánske hnutie je vysokostupňové ezoterické združenie. Hlavným poslaním sa stala alchýmia. V ráde sa dodržiavala úplná mlčanlivosť.
  • Rytieri a bratia sv. Jána Evanjelistu z Ázie v Európe alebo ázijskí bratia boli okultným výrazne protiosvieteneckým spoločenstvom vychádzajúcim zo slobodomurárstva, pričom základom ich systému a obradov je kabala a číselná symbolika.

Hodnotenie[upraviť | upraviť zdroj]

Kritici slobodomurárov ich často chybne vnímajú ako náboženskú organizáciu, oni sami takéto zaradenie odmietajú a označujú sa ako bratstvo. Postoj k náboženstvu sa mení s dobou a miestom, dnes môžu slobodomurári v tej istej lóži vyznávať rozdielne náboženstvá, alebo v liberálnom, otvorenom slobodomurárstve - aj nevyznávať nijaké. V otvorenejších francúzskych, španielskych, portugalských, talianskych a iných Rádoch viera nie je povinná, je otázkou osobného presvedčenia.

27.apríla 1738 pápež Klement XII. vydal bulu In eminenti, v ktorej zatracuje slobodomurárov pod trestom kliatby, pretože "spôsobujú zlo nielen štátnemu pokoju, ale aj spáse duše." [2] Až nové znenie katolíckeho práva z roku 1983 neobsahuje hrozbu exkomunikácie latae sententiae slobodomurárov. Napriek tomu katolíci považujú príslušnosť k slobodomurárom za hriech. Katolícka cirkev však upravila svoje rozhodnutie a preto trvá na tom, že príslušnosť k lóžam je nezlučiteľná s katolíckou vierou. Vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery z roku 1984 tiež tvrdí, že vstup do slobodomurárskych združení „zostáva v cirkvi naďalej zakázané" a veriaci, ktorí tam vstúpili „sú v stave ťažkého hriechu a nemôžu pristupovať k svätému prijímaniu".

Slobodomurárstvo je obľúbený námet rôznych konšpiračných teórií a antisemiti ho často označovali ako „židomurárske“.

Slobodomurári boli zakázaní vo fašistickom Nemecku aj v komunistických štátoch - s výnimkou Kuby. Dnes sú legálni takmer všade, vrátane katolíckych krajín.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Báliková, J. a kol. Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti. Reader's Digest Výber, Bratislava, 2009, s. 117
  2. Klement XII., Bulla In Eminenti; [1]alebo [2]

Literatúra o slobodomurároch[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BERÁNEK, Josef: Tajemství lóží, Mladá fronta; 1994
  2. BERESNIAK, Daniel: Slobodomurári - Stavitelia sveta, Sofa; 2002
  3. BLACKSTOCK, Peter (ed.): Tajný symbol, Argo, 2010
  4. BOROVIČKA, Michael: Tajné dějiny zednářských lóží, Ottovo nakladatelství; 2003
  5. BOUCHER, Jules: Zednářská symbolika, Trigon; 1998
  6. BRADLEY, Michael: Tajemství svobodních zednářů, Area, 2007
  7. CECHUROVÁ, Jana: Čeští svobodní zednáři ve XX. století, Libri; 2008
  8. COOPER, Robert: Tajemství zednářského kódu. Bratrstvo v proměnách času, Plejáda; 2010
  9. DEDOPULOS, Tim: Svobodní zednáři, Metafora; 2006
  10. DUCHANEOVÁ, Sangeet: Svobodné zednářství, Slovart; 2007
  11. GRANDT, Guido: Černá kniha svobodných zednářů, Knižní klub; 2010
  12. HAUBELT, Josef: Wolfgang Amadeus Mozart v jasu svobodného zednářství, Slávy dcera; 2006
  13. HRADSKÁ, Katarína: Slobodomurárske lóže v Bratislave. Tajné dejiny Bratislavy, Vydavateľstvo PT; 2005
  14. JAVOR, M.: Slobodomurárske hnutie v českých krajinách a v Uhorsku v 18. storočí, Prešovská univerzita; 2009
  15. JAVOR, M.: Slobodomurárske Košice, Sofa; 2010
  16. JIROUNEK, Petr: Mezi Prahou a Ženevou. Neurověda, životní náhody a svobodní zednáři, Galén; 2010
  17. KINNEY, Jay: Svobodní zednáři: Mýtus a skutečnost, Práh; 2010
  18. LOMAS, Robert: Klíč k Chírámovi, Argo; 2010
  19. LOMAS, Robert: Otočiť Chíramovým kľúčom, Remedium; 2007
  20. LOMAS, Robert: Vidění v temnotách, BB art; 2006
  21. LUBOŠ, Antonín: Zlatý věk svobodného zednářství v Čechách, Argo; 2010
  22. MACNULTY, Kirk W.: Svobodné zednářství - symboly, tajemství, význam, Knižní klub; 2008
  23. princ Michael z Albany: Templáři a tajná moudrost islámu. Neznámé dějiny svobodného zednářství, Grada; 2010
  24. RIDLEY, Jasper: Svobodní zednáři, BB art; 2004
  25. RIPA MONTESANO, Domenico V., Vademecum di Loggia, Edizione Gran Loggia Phoenix – Roma Italia 2009 ISBN 978-88-905059-0-4
  26. ROBINSON, John: Zrozeni v krvi, Votobia; 1996
  27. SRB, Tomáš: Řád svobodných zednářů 1, Emitent; 2002
  28. SRB, Tomáš: Řád svobodných zednářů 2, Emitent; 2003
  29. SRB, Tomáš: Řád svobodných zednářů 3, Emitent; 2003
  30. SUMONYI, Zoltán: Znovuobjavené tajomstvo, 2005
  31. SÝS, Karel: Praha zednářská, BVD; 2009
  32. VONKA, Rudolf Jordán: Co je zednářství?, 1935
  33. VONKA, Rudolf Jordán: Zednářská symbolika, 1928
  34. WALLACE-MURPHY, Tim: Svobodní zednáři. Dějiny hnutí a mystické souvislosti, Svojtka & Co., 2007
  35. WENDLING, Peter: Neomylní. Tajomstvá exkluzívnych klubov, lóží a krúžkov, Slovenský spisovateľ; 1999
  36. ZACHYSTAL, František: Vznik svobodného zednářství v Čechách, 1937

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]