Slovenská abeceda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Slovenská abeceda (resp. slovenské písmo[1][2]) je abeceda (resp. písmo), ktorá sa používa na zápis slovenčiny.

Pozostáva zo 46 písmen, ktoré sú

  • jednoduché: a, b, c, d, e, f, g, h, i, j, k, l, m, n, o, p, q, r, s, t, u, v, w, x, y, z,
  • vytvorené za pomoci diakritických znamienok
  • spojené z dvoch písmen (zložky): dz, dž, ch.

V slovenskej abecede je 13 samohlások a 32 spoluhlások.

Abeceda[upraviť | upraviť zdroj]

Veľké písmená
A Á Ä B C Č D Ď DZ E É F G H CH I Í J K L Ĺ Ľ
Malé písmená
a á ä b c č d ď dz e é f g h ch i í j k l ĺ ľ
Veľké písmená
M N Ň O Ó Ô P Q R Ŕ S Š T Ť U Ú V W X Y Ý Z Ž
Malé písmená
m n ň o ó ô p q r ŕ s š t ť u ú v w x y ý z ž

Hlásky[upraviť | upraviť zdroj]

Na označenie jednej hlásky sa v slovenskom jazyku používa spravidla jedno písmeno. Písmená sa hláskujú podľa tabuliek nižšie: PSP označuje výslovnosť pri hláskovaní podľa kodifikačnej príručky Pravidlá slovenského pravopisu (2000); alt. označuje alternatívne hláskovanie.

IPA označuje fonetickú hodnotu písmena, t. j. výslovnosť. Ide o hlásku, ktorú dané písmeno reprezentuje.

Samohlásky[upraviť | upraviť zdroj]

písmeno PSP alt. IPA
A a a á /a/
Á á á dlhé á /aː/
Ä ä široké e a s dvoma bodkami /æ/, /ɛ/
E e e é /e/, /ɛ/
É é é dlhé é /eː/, /ɛː/
I i i í;
mäkké i;
jota
/i/
Í í í dlhé í /iː/
O o o ó /o/, /ɔ/
Ó ó ó dlhé ó /oː/, /ɔː/
U u u ú /u/
Ú ú ú dlhé ú /uː/
Y y ypsilon tvrdé y /i/
Ý ý dlhý ypsilon   /iː/

Spoluhlásky[upraviť | upraviť zdroj]

písmeno PSP alt. IPA
B b   /b/
C c   /t͡s/
Č č čé   /t͡ʃ/
D d   /d/
Ď ď ďé mäkké dé /ɟ/
DZ dz dzé   /d͡z/
DŽ dž džé   /d͡ʒ/
F f ef   /f/
G g   /ɡ/
H h   /ɦ/
CH ch chá   /x/
J j   /j/
K k   /k/
L l el   /l/
Ĺ ĺ dlhé el   /lː/
Ľ ľ mäkké el /ʎ/
M m em   /m/
N n en   /n/
Ň ň mäkké en /ɲ/
P p   /p/
Q q kvé   /kv/
R r er   /r/
Ŕ ŕ dlhé er   /rː/
S s es   /s/
Š š   /ʃ/
T t   /t/
Ť ť ťé mäkké té /c/
V v   /v/
W w dvojité vé   /v/
X x iks   /ks/
Z z zet /z/
Ž ž žé žet /ʒ/

Dvojhlásky[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa pravopisu spisovnej slovenčiny rozoznávame štyri dvojhlásky (diftongy): ia, ie, iu, ô. Písmeno ô sa podľa PSP hláskuje ako uo.

Tvorenie slabík[upraviť | upraviť zdroj]

Každá slabika obsahuje práve jednu samohlásku alebo dvojhlásku, prípadne obsahuje slabikotvornú spoluhlásku (l, ĺ, r, ŕ).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. S. 212.
  2. STANISLAV, Ján. Dejiny slovenského jazyka. 1. Úvod a hláskoslovie. 3.dopln. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1967. 707 s. S. 91. [1]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]