Slovenská elektrizačná prenosová sústava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slovenská elektrizačná prenosová sústava
Právna forma akciová spoločnosť
Odvetvie Energetika
Založená 21. januára 2002
Sídlo Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, Slovensko
Pôvod Slovensko
Vedenie Ing. Ján Horkovič
(generálny riaditeľ)
Územný rozsah Slovensko
Produkcia Prenesená elektrina
24 116,631 GWh (2009)[1]
Výnosy 458 275 280 € (2013)[2]
Zisk 69 226 243 € (2013)[2]
Vlastník 100% Slovenská republika
Slogan spoločnosti Naša cesta vedie k Vám
Webová stránka www.sepsas.sk

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (SEPS) je energetická spoločnosť v plnom vlastníctve štátu, ktorá „vykonáva činnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy SR tak ako to požaduje Smernica 2003/54/ES". Medzi hlavné úlohy teda patrí prevádzka Prenosovej sústavy SR vrátane dispečingu. Spoločnosť tiež sprostredkuje nákup a predaj elektrickej energie z a do zahraničia a vykonáva ďalšie podporné služby.[3] V roku 2011 bola podľa základného imania deviatou najväčšou spoločnosťou v stopercentom vlastníctve štátu.[4] K 3. marcu 2011 bola celková dĺžka vedení v správe SEPS 2 330,966 km. Na týchto vedeniach sa nachádzalo 6 982 stožiarov. SEPS tiež prevádzkovalo 25 elektrických staníc v rôznych miestach Slovenska.[5] Počas roku 2009 PS preniesla celkom 24 116,631 GWh elektrickej energie s prenosovou stratou 0,930%.

Prenosová sústava[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalé 220 kV vedenia V272 a V273 prekračujú hrebeň Nízkych Tatier v Hiadeľskom sedle v nadmorskej výške 1 099 m n. m.. V roku 2013 boli do prevádzky uvedené nové 400 kV vedenia v rovnakej trase, V461 (Liptovská Mara - Medzibrod) a V494 (Sučany - Medzibrod).

Pod prenosovou sústavou (PS) sa rozumejú vedenia a elektrické stanice, ktoré zabezpečujú prenos elektrickej energie medzi zdrojmi (elektrárne na Slovensku a v zahraničí) a distribúciou (Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika) a niektorými najväčšími priemyselnými spotrebiteľmi napojenými priamo do PS.[6] Úlohou prenosovej sústavy je tak „poskytovanie prenosových a systémovýc služieb, vrátane zabezpečenia prenosu elektrickej energie do podriadených distribučných sústav a oprávneným odberateľom“.[7] Príkladom takéhoto subjektu je U. S. Steel Košice.[6]

Na Slovensku sa pre prenosovú sústavu používa aj termín nadradená sústava.[7]

Spotrebitelia v domácnostiach a väčšine odvetví služieb a priemyslu do priameho styku so spoločnosťou neprídu. Prenosovú sústavu však možno vidieť v mnohých kútoch Slovenska vo forme elektrických vedení s nominálnym napätím 400, 220 a v niektorých prípadoch aj 100 kV. Celková dĺžka vedení v správe SEPS je 2 348,634 km, ich rozvinutá dĺžka je 2 816,152 km (stav z roku 2012). Na týchto vedeniach sa nachádza 6 970 stožiarov. SEPS tiež prevádzkuje 25 elektrických staníc v rôznych miestach Slovenska.[8] Počas roku 2011 PS preniesla celkom 28 341,708 GWh elektrickej energie s prenosovou stratou 1,0370%.[9] Priemerná ročná výroba elektrickej energie je okolo 4500 GWh (údaj z roku 2004).[10]

História prenosovej sústavy a spoločnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1918 sa predaj elektrickej energie realizoval prostredníctvom lokálnych elektrární, v roku 1919 bol prijatý zákon o štátnej podpore pri začatí systematickej elektrifikácie, známy ako prvý elektrizačný zákon. Ministerstvo verejných prác zároveň vydalo normy pre trojfázovú prúdovú sústavu s frekvenciou 50 Hz, napäťové hladiny boli určené takto: nízke napätie 380/220 V, vysoké napätie 22 kV, veľmi vysoké napätie 100kV, generátorové napätie 6 kV (5,25 kV v Bratislave).[11] Rastúce prenosové požiadavky už začiatkom 30. rokoch nestačili na existujúce 22 kV vedenia. V roku 1930 bolo do prevádzky uvedené prvé 110 kV vedenie.[12]

Začiatky prenosovej sústavy na Slovensku sa datujú do rokov po Druhej svetovej vojne, keď nedávno znárodnené elektrárne vybudovali transformovňu 220/110 kV Bystričany.[13] V tomto období sa po dobudovaní 400/110 kV a 200/110 kV tranformovní zo 110 kV sústavy stala distribučná rozvodová sústava.[12] Už počas vojny sa začalo stavať vedenie Lískovec - Prosenice - Sokolnice na Morave, dokončené bolo po vojne. Bol to začiatok budovania 220 kV systému.[12] V roku 1953 sa 220kV vedením Bystričany - Lískovec prepojili slovenské a české prenosové sústavy.[13] Toto vedenie bolo súčasťou vedenia Lískovec - Zugló do Maďarska. Neskôr sa pokračovalo výstavbou vedení Bystričany - Sučany s pokračovaním do Lemešian.[12] V roku 1963 sa rozvodňa v Lemešanoch prepojila s rozvodňou v Mukačeve čím sa československá 220 kV sústava prepojila so systémom ZSSR a Rumunska.[14] Budovanie tejto sústavy bolo ukončené vedeniami Sokolnice - Križovany a Križovany - Bystričany. Do tejto sústavy boli zapojené zdroje Jadrová elektráreň Bohunice A1 (Križovany) a 4 bloky Elektrárne Vojany V1 (Lemešany).[14]

Od roku 1950 bola sústava budovaná ako nadradená.[15] Už pri jej budovaní však bolo „poukazované, že táto sústava nebude schopná zabezpečiť tak požiadavky prenosovej sústavy ČSR s excentricky umiestnenou výrobou elektrickej energie (Severné Čechy), ako aj požiadavky na medzinárodnú spoluprácu prepojených elektrizačných sústav.“[14] Prvé vedenie s napätím 400kV sa začalo stavať v roku 1958.[13] Toto vedenie na trase Sučany - Prosenice bolo postavené v roku 1959, ale do roku 1969 bolo prevádzkované ako 220 kV vedenie. V Lemešanoch, Sučanoch a Križovanoch boli súčasne postavené 400 kV rozvodne a boli inštalované spojovacie transformátory 400/220 kV.[14] Na konci šesťdesiatych rokov boli v rámci federácie založené Slovenské energetické podniky. Oblastný dispečing tak ostal na Slovensku, avšak riadenie pokračovalo celoštátne.[16]

V 70. rokoch boli postavené ďalšie 400 kV vedenia: Sokolnice - Križovany (1970) a južná vetva 400 prepojenia Križovany - Veľké Kapušany (1972). Neskôr sa budovali prepojenia na Maďarsko, tranformne 400/110 kV pre distribučnú sústavu a severo-južné prepojenia (Križovany - Bošáca - Varín a Liptovská Mara - Horná Ždaňa - Veľký Ďur - Levice).[14] Aj po rozdelení republiky však Prenosová sústava ostáva naďalej úzko prepojená s českou. Z federálnych čias sa zachovalo aj číslovanie vedení.[17] V septembri 1998 bolo uvedené do prevádzky 2x400 kV vedenie do Poľska Lemešany - Krosno. Toto vedenie „ešte viac upevnilo postavenie ES Slovenska v medzinárodnej sústave CENTREL - UCTE a zvýšilo transitné možnosti elektrizačnej sústavy SR.“[14]

Rozvoj Prenosovej sústavy[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa údajov SEPSu z februára 2013 bolo „v roku 2012 bolo preinvestovaných 41,6 mil. € a v roku 2013 SEPS, a. s., plánuje vynaložiť na investičné akcie finančné prostriedky vo výške 95,9 mil. €.[18] Čerpanie investičných nákladov na rok 2013 nakoniec prekročilo 100 mil €. Do roku 2014 sú plánované náklady 93,7 mil €. Hlavnou investíciou bude výstavba 2x400 kV vedenia Gabčíkovo - Veľký Ďur.[19]

Vedenie Lemešany-Moldava nad Bodvou[upraviť | upraviť zdroj]

Nové vedenie 2x400 kV spájajúce Lemešany s Moldavou nad Bodvou bolo otvorené 9. februára 2012. Vedenie posilnilo severo-južné európske ťahy, čo je predpoklad pre snahy Európskej únie o spoločný trh s elektrinou do roku 2014.[20] Dĺžka vedenia je približne 31 km.[21] Vedenie je na Slovensku unikátne, lebo na úseku Lemešany - Bukovec bolo na spoločných stožiaroch umiestnené aj 2x110 kV vedenie v dĺžke 21 km. Na investícii 24,320 mil € sa spolupodieľala aj Európska komisia.[21]

Vedenie Gabčíkovo - Veľký Ďur[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2014 sa bude realizovať stavba Vedenie 2x400 kV Gabčíkovo – Veľký Ďur.[22] Na jej realizáciu v decembri 2012 prebehla verejná súťaž.[23] V stanici Veľký Ďur je tiež plánovaná rekonštrukcia v súvislosti s pripojením 3. a 4. bloku JE Mochovce do Prenosovej sústavy.[18]

Vedenie a transformovňa Medzibrod[upraviť | upraviť zdroj]

V októbri 2013 má byť ukončený projekt Transformácia 400/110 kV Medzibrod. V rámci tohto projektu sa zvýši napäťová hladina v tranformovni Medzibrod (okres Banská Bystrica) z 220/110 kV na 400/110 kV. Súčasťou je tiež vybudovanie nového 400 kV dvojvedenia. Projekt je z časti financovaný fondom BIDSF (Medzinárodný fond na podporu odstavenia JE V1 Bohunice) Európskej banky pre obnovu a rozvoj.[18]

Prepojenie s Maďarskom[upraviť | upraviť zdroj]

SEPS v marci 2014 oznámila, že do roku 2018 by mali byť postavené dve 400 kV vedenia do Maďarska. Výstavba vedení Gabčíkovo – Gönyu a Rimavská Sobota – Sajóivánka by mala začať na prelome rokov 2015 a 2016.[24]

Trh s elektrinou[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2013 sa plánovalo prepojenie denných trhov s elektrinou piatich štátov: Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko. Prvé tri z nich sú už prepojené od septembra 2012.[25] Začiatkom apríla 2014 bolo potvrdené, že prepojenie trhov sa očakáva od obchodného dňa 11. novebra 2014.[26]

Spoločnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločnosť vznikla 21. januára 2002 odčlenením sa od Slovenských elektrární pred plánovanou privatizáciou SE.[13] K 2. októbru 2012 sa zmenil vlastník akcií SEPSu. Fond národného majetku previedol všetky akcie na Ministerstvo financií SR. Prevod sa uskutočnil medzi na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 481 zo dňa 19.9.2012 a z dôvodu „smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. 7. 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. 7. 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s plynom, ktoré neumožňujú, aby subjekty vykonávajúce kontrolu nad prevádzkovateľom prenosovej sústavy zároveň vykonávali kontrolu nad činnosťami výroby elektriny, dodávky elektriny, výroby plynu alebo dodávky plynu alebo si v súvislosti s ňou mohli uplatňovať akékoľvek právo.[27]

V roku 2012 dosiahla spoločnosť výnosy vo výške 457,11 mil € (2012) a zisk vo výške 78,63 mil €.[28] O rok neskôr výnosy stúpli na 458,3 mil. €, dosiahnutý zisk bol 69,2 mil €. Spoločnosť hospodárila s majetkom vo výške 903,4 mil €, viac ako 100 mil € bolo investovaných do jeho rozvoja a obnovy.[29]

Slovenská elektrizačná prenosová sústava bola spomenutá v súvislosti s kauzou Gorila. Tom Nicholson spoločnosť uvádza vo svojej knihe Gorila ako „ďalší lukratívny zdroj provízií a štátnych peňazí.“ Vďaka predstavenstvu, kde mali traja z piatich členov vtedajšieho predstavenstva mať blízsky vzťah s finančnou skupinou Penta, sa mala vyplatiť provízia v hodnote 20 miliónov korún za nákup informačného systému v cene 165 miliónov Sk.[30] Vtedajší minister hospodárstva Jirko Malchárek mal tiež tlačiť na obchod SEPS s budúcim kupcom Slovenských elektrární, talianskou spoločnosťou Enel. Objem transakcie v prospech Enelu mal byť približne 6 miliárd korún.[31]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vybrané ukazovatele [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, [cit. 2011-03-08]. Dostupné online.
  2. a b Tlačová správa [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 29.05.2014, [cit. 2014-06-20]. Dostupné online.
  3. Charakteristika Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s. [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, [cit. 2011-03-08]. Dostupné online.
  4. SEPS - Slovenská elektrizačná a prenosová sústava [online]. energie-portal.sk, 25.09.2011, [cit. 2014-02-21]. Dostupné online.
  5. Základné údaje prenosovej sústavy [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, [cit. 2011-03-08]. Dostupné online.
  6. a b Správa o výsledku monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny [online]. Bratislava : Ministerstvo hospodárstva SR, júl 2010, [cit. 2011-03-21]. Dostupné online.
  7. a b REVÁKOVÁ, Daniela; BELÁŇ, Anton; ELESCHOVÁ, Žaneta. Prenos a rozvod elektrickej energie. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2004. 196 s. ISBN 80-227-2118-2. Energia, energetika, elektrizačná sústava, s. 15.
  8. Základné údaje prenosovej sústavy [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online.
  9. Vybrané ukazovatele [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online.
  10. REVÁKOVÁ, Daniela; BELÁŇ, Anton; ELESCHOVÁ, Žaneta. Prenos a rozvod elektrickej energie. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2004. 196 s. ISBN 80-227-2118-2. Energia, energetika, elektrizačná sústava, s. 13.
  11. REVÁKOVÁ, Daniela; BELÁŇ, Anton; ELESCHOVÁ, Žaneta. Prenos a rozvod elektrickej energie. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2004. 196 s. ISBN 80-227-2118-2. Energia, energetika, elektrizačná sústava, s. 5.
  12. a b c d REVÁKOVÁ, Daniela; BELÁŇ, Anton; ELESCHOVÁ, Žaneta. Prenos a rozvod elektrickej energie. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2004. 196 s. ISBN 80-227-2118-2. Energia, energetika, elektrizačná sústava, s. 7.
  13. a b c d História spoločnosti [online]. Žilina : Stredoslovenské elektrárne, [cit. 2011-03-20]. Dostupné online.
  14. a b c d e f REVÁKOVÁ, Daniela; BELÁŇ, Anton; ELESCHOVÁ, Žaneta. Prenos a rozvod elektrickej energie. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2004. 196 s. ISBN 80-227-2118-2. Energia, energetika, elektrizačná sústava, s. 8.
  15. REVÁKOVÁ, Daniela; BELÁŇ, Anton; ELESCHOVÁ, Žaneta. Prenos a rozvod elektrickej energie. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2004. 196 s. ISBN 80-227-2118-2. Energia, energetika, elektrizačná sústava, s. 16.
  16. Elektrárenstvo po druhej svetovej vojne [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-21]. Dostupné online.
  17. Power System of Central East Europe [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, [cit. 2011-03-21]. Dostupné online.
  18. a b c Tlačová správa [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 14.02.2013, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online.
  19. Tlačová správa [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 07.01.2014, [cit. 2014-04-25]. Dostupné online.
  20. Tlačová správa [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 9.02.2012, [cit. 2012-03-15]. Dostupné online.
  21. a b Rozhodnutie komisie z 19.7.2011 o poskytnutí finančnej pomoci Európskej únie na projekty spoločného záujmu "Výstavba 2x400 kV vedenia Lemešany - spínacia stanica Košice (SK)" 2010-E277/10-ENER/10/TEN-E - SI2.597545 v oblasti transeurópskych energetických sietí (TEN-E) [online]. Bratislava : Európska komisia, 20.07.2011, [cit. 2012-03-15]. Dostupné online.
  22. Oznam [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 18.12.2012, [cit. 2013-01-19]. Dostupné online.
  23. Tlačová správa [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 7.1.2014, [cit. 2014-02-21]. Dostupné online.
  24. ENERGETIKA: Nové vedenia s Maďarskom budú postavené do roku 2018 [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 17.03.2014, [cit. 2014-04-25]. Dostupné online.
  25. Poľsko a Rumunsko rozšíria CZ-SK-HU Market Coupling [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 30.01.2013, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online.
  26. 4M Market Coupling - Spustenie plánované na 11. novembra 2014 [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 09.04.2014, [cit. 2014-04-25]. Dostupné online.
  27. Zmena akcionára [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 05.10.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online.
  28. Slovenská elektrizačná prenosová sústava dosiahla vlani výnosy 457,11 mil. eur [online]. energia.sk, 24.05.2013, [cit. 2014-02-21]. Dostupné online.
  29. Výsledky hospodárenia SEPS za rok 2013 [online]. Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 29.04.2014, [cit. 2014-06-20]. Dostupné online.
  30. NICHOLSON, Tom. Gorila. Bratislava : Dixit, 2012. ISBN 978-80-971039-1-0. Kapitola Pešiaci korupčnej armády, s. 78-79.
  31. NICHOLSON, Tom. Gorila. Bratislava : Dixit, 2012. ISBN 978-80-971039-1-0. Kapitola Pešiaci korupčnej armády, s. 79.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]