Slovenská informačná služba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Slovenská informačná služba
Základné informácie
Vznik1993, Bratislava
Typštátny orgán
Určenie / zameraniespravodajská ochrana Slovenskej republiky a jej záujmov
MiestoBratislava
Súradnice48°09′53″S 17°08′02″V / 48,164835°S 17,134026°V / 48.164835; 17.134026
Ďalšie informácie
Webstránkasis.gov.sk

Slovenská informačná služba, skrátene SIS, je slovenská spravodajská služba so sídlom v Bratislave.

Činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

SIS pracuje na základe tzv. integrovaného modelu spravodajskej služby, plní úlohy v oblasti vnútorného (domáceho) i vonkajšieho (zahraničného) spravodajstva.

SIS v rozsahu svojej pôsobnosti a v rozsahu svojich oprávnení získava a zákonom ustanoveným príjemcom poskytuje informácie o najzávažnejších ohrozeniach ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti, ako aj informácie zamerané na ochranu zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu. SIS sa podieľa na odvracaní bezpečnostných hrozieb proti Slovenskej republike, členským štátom a NATO, ako aj na ochrane bezpečnosti medzinárodného spoločenstva. SIS aktívne spolupracuje s partnerskými spravodajskými službami a medzinárodnými organizáciami.

Úlohy SIS[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ochrana Slovenskej republiky pred cudzími výzvednými službami a špiónmi.
  • Ochrana Slovenskej republiky pred počítačovými zločinmi a zločinmi používajúce high-tech technológie.
  • Ochrana občianskych práv.
  • Ochrana utajovaných skutočností.
  • Ochrana záujmov Slovenskej republiky.
  • Boj proti zločinným organizáciám a spoločnostiam.
  • Zabezpečiť bezpečnosť občanov Slovenskej republiky.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

SIS vznikla zriadením na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Zbierky zákonov z 21. januára 1993 o Slovenskej informačnej službe po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Vznikla ako reakcia na potrebu vytvoriť vlastnú spravodajskú službu vznikajúceho štátu. Nadväzuje na činnosť Federálnej bezpečnostnej informačnej služby (FBIS) bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. FBIS zanikla zákonom číslo 543/1992 Federálneho zhromaždenia o zrušení FBIS.

Organizačná štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Organizačná štruktúra Slovenskej informačnej služby

Činnosť SIS vychádza z integrovaného modelu spravodajskej služby, teda plní úlohy na úseku domáceho a zahraničného spravodajstva. SIS riadi a na verejnosti zastupuje riaditeľ, ktorého na základe návrhu vlády SR vymenúva prezident SR. Riaditeľ SIS predkladá najmenej raz ročne Národnej rade SR správu o plnení úloh SIS.

Podľa zákona o SIS je príslušník Slovenskej informačnej služby povinný pri plnení úloh dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osôb, aj na svoju vlastnú, ako aj na to, aby osobám v súvislosti s jeho činnosťou nevznikla škoda alebo iná ujma.

Podľa údajov z oficiálnej webovej stránky tvoria personálne zloženie SIS 60% muži a 40% ženy. Z toho tvoria 11% ľudia do 30 rokov, 47% 31 až 40 roční, 30% 41 až 50 roční a 12% ľudia nad 50 rokov. Podiel príslušníkov SIS s vysokoškolským vzdelaním tvorí 68%.[1]

Riaditelia SIS[upraviť | upraviť zdroj]

  1. JUDr. Vladimír Mitro (21. január 1993 – 23. február 1995)
  2. Ing. Ivan Lexa (18. apríl 1995 – 27. október 1998)
  3. Mgr. Rudolf Žiak (27. október 1998 – 3. november 1998)
  4. JUDr. Vladimír Mitro (3. november 1998 – 31. marec 2003)
  5. Gen. Ing. Ladislav Pittner, CSc. (4. apríl 2003 – 26. júl 2006)
  6. Ing. Jozef Magala (27. júl 2006 – 25. august 2010)
  7. Ing. Karol Mitrík (25. august 2010 – 3. máj 2012)
  8. Ing. Ján Valko (3. máj 2012 – 6. júl 2016)
  9. Ing. Anton Šafárik (30. jún 2016 – 6. apríl 2020)
  10. Ing. Vladimír Pčolinský, PhD. (6. apríl 2020 – 14. marec 2021)
  11. JUDr. Michal Aláč, PhD. (6. máj 2021 - 23. august 2023)
  12. Tomáš Rulíšek (poverený riadením od 23. augusta 2023)

Dňa 30. júna 2016 sa stal riaditeľom Anton Šafárik.[2] Jeho vymenovanie bolo považované za kontroverzné, dosiaľ neboli známe žiadne jeho aktivity v oblasti bezpečnostných zložiek. Bol považovaný za nábožného človeka, pred menovaním posobil ako prezident Zboru dobrovoľníkov Maltézskeho rádu na Slovensku, podieľal sa aj na návšteva Pápeža Jána Pavla II. na Slovensku v roku 2003. Neoficiálne bol nominantom SNS, prvýkrát tak nebol post obsadený premiérovi blízkym človekom.[2]

6. apríla 2020 bol za riaditeľa SIS vládou vymenovaný Vladimír Pčolinský.[3] Dňa 15. apríla 2020 Vladimíra Pčolinského za riaditeľa vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová.[4] Formálne to bola nominácia premiéra, ale neoficiálne bol nominantom strany SME RODINA.[5]

11. marca 2021 bol Pčolinský zadržaný Národnou kriminálnou agentúrou kvôli podozreniu z korupcie.[6] 14. marca sa vzdal svojej funkcie riaditeľa SIS.[7] Jeho predchodcom bol od 30. júna 2016 Anton Šafárik.[2] 20. apríla 2021 Boris Kollár za riaditeľa navrhol Michala Aláča, dovtedajšieho námestníka.[8] Aláča 28. apríla 2021 schválila vláda.[9]

17. augusta 2023 v rámci akcie NAKA s názvom Rozuzlenie bol medzi inými obvinený bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský a vtedajší riaditeľ SIS Michal Aláč. Boli obvinení zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny (pričom hlavou skupiny mal byť spoluobvinený Peter Košč, v tom čase na úteku v zahraničí a zároveň toho času obžalovaný v korupčnej kauze súvisiacej s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom), zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin a zo zločinu marenia spravodlivosti. V kauze Rozuzlenie bol zároveň obvinený riaditeľ Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Roman Konečný. Po jeho zadržaní a vykonaní procesných úkonov konštatoval službukonajúci prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) dôvodnosť trestného stíhania vedenému voči Michalovi Aláčovi, pričom tento bude stíhaný na slobode. Prezidentka Zuzana Čaputová na návrh vlády Ľudovíta Ódora 23. augusta odvolala Aláča z funkcie riaditeľa SIS a následne ho zbavila mlčanlivosti pre účely trestného konania. Vykonávaním funkcie bol poverený námestník riaditeľa SIS Tomáš Rulíšek.[10][11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Organizačná štruktúra SIS [online]. 06.11.2019, [cit. 2019-11-06]. Dostupné online.
  2. a b c MIKUŠOVIČ, Dušan. Nový šéf SIS: O jeho viere vieme viac ako o názoroch na bezpečnosť [online]. N Press, 2016-06-30, [cit. 2016-06-30]. Dostupné online.
  3. kl. Vláda vymenila šéfa SIS. Tajných bude riadiť brat poslanca Sme rodina. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-04-06. Dostupné online [cit. 2020-04-06]. ISSN 1336-1996.
  4. TASR. Prezidentka vymenovala Vladimíra Pčolinského za šéfa SIS. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-04-15. Dostupné online [cit. 2020-08-29]. ISSN 1336-197X.
  5. MIKUŠOVIČ, Dušan. Dankov šéf SIS končí, nahradí ho človek, ktorý odfotografoval Kočnera s Tománkovou. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-04-06. Dostupné online [cit. 2020-08-29]. ISSN 1339-844X.
  6. TASR. NAKA zadržala šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-03-11. Dostupné online [cit. 2021-03-12].
  7. https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/581130-sef-sis-pcolinsky-je-na-sude-rozhoduje-o-jeho-vazbe/ [online]. Pravda, 2021-03-14, [cit. 2021-03-14]. [Vladimír Pčolinský sa vzdal funkcie riaditeľa SIS Dostupné online.]
  8. TÓDOVÁ, Monika. Boris Kollár navrhol za riaditeľa SIS doterajšieho námestníka služby Michala Aláča. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-04-20. Dostupné online [cit. 2021-05-02]. ISSN 1339-844X.
  9. Vláda schválila Michala Aláča za nového. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-04-28. Dostupné online [cit. 2021-05-02]. ISSN 1339-844X.
  10. DÖMEOVÁ, Annamária. Akcia Rozuzlenie: NAKA obvinila bývalého aj súčasného šéfa SIS aj podnikateľa Petra Košča [online]. Aktuality.sk, 17. august 2023, [cit. 2023-08-28]. Dostupné online.
  11. DEBNÁR, Ján. Prezidentka Zuzana Čaputová odvolala riaditeľa SIS Michala Aláča [online]. Aktuality.sk, 23. augusta 2023, [cit. 2024-08-28]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]