Slovenská kultúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slovenské veľkonočné symboly
Slovenský ľudový tanec
Ukážka slovenskej drotárskej výroby

Slovenská kultúra je zložka európskej kultúry, resp. euroamerickej kultúry, špecificky slovenský spôsob premieňania zla na dobro, ošklivého na krásu predovšetkým Slovákmi na Slovensku v podmienkach intenzívnej interakcie s ostatnými stredoeurópskymi národnými kultúrami, najmä českou, moravskou, maďarskou, rakúskou, poľskou, nemeckou a ukrajinskou kultúrou. Významný podiel na slovenskej kultúre má aj židovská kultúra.

V každej krajine sú pamiatky z minulosti tvoriace súčasť jej histórie a dokumentujúce majstrovstvo jej obyvateľov. Na Slovensku je veľa hradov, zámkov, kostolov a ďalších kultúrnych pamiatok ale aj veľa ľudových kultúrnych zvykov, ktoré sa v súčasnosti zvyknú používať ako vedomosti, zručnosti, materiálne a nemateriálne produkty ľudskej činnosti, ktoré sa odovzdali z generácie na generáciu ústne alebo praktickým predvedením. Súčasťou ľudovej kultúry sú hmotné i nehmotné prvky, hudba, piesne, zvyky, tance a ďalšie duchovné výtvory označované ako folklór, ktoré pretrvávajú najmä vďaka folklórnym skupinám.

Kultúrne pamiatky ako hrad Devín, Národný cintorín v Martine, Dóm svätej Alžbety v Košiciach a podobne, ktoré sú dôležitou súčasťou celého kultúrneho dedičstva Slovenska, nesú označenie národná kultúrna pamiatka a štát venuje zvýšenú pozornosť. Na Slovensku sú však aj pamiatky, ktoré sú zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Podľa Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, prijatého v roku 1972 v Paríži, patria od roku 1993 do tohto zoznamu tri miesta na Slovensku - historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jej okolia, pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec a Spišský hrad s okolitými pamiatkami (Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, a kostol sv. Ducha v Žehre).

Spišský hrad[upraviť | upraviť zdroj]

Je najrozsiahlejším stredovekým hradom v strednej Európe. Viedla pri ňom dôležitá obchodná cesta. Od 15. storočia bol sídlom vplyvných uhorských rodov. Oproti hradu leží cirkevné centrum Spišská Kapitula.

Vlkolínec[upraviť | upraviť zdroj]

Predstavuje najzachovanejší a najucelenejší súbor pôvodných drevených zrubových ľudových stavieb karpatskej oblasti. Stavby sú postavené z otesaných drevených trámov na kamenných podmurovkách.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.