Slovenská národná strana (historická)
| Slovenská národná strana | |
  | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | SNS |
| Založenie | 6. jún 1871 |
| Rozpustenie | 15. december 1938 |
| Predseda | Viliam Pauliny-Tóth (prvý) Ján Paulíny-Tóth (posledný) |
| Najviac poslancov | 7 (Uhorský snem, 1906) 22 (Poslanecká snemovňa ČSR, 1935, ako súčasť Autonomistického bloku) |
| Ideológie | Národný konzervatizmus Slovenský nacionalizmus Autonomizmus Vnútorné frakcie: • Fašizmus • Agrárna demokracia • Čechoslovakizmus • Politický katolicizmus |
| Politické spektrum | pravica |
| Ďalšie informácie | |
| Sídlo | Turčiansky Svätý Martin Bratislava |
| Noviny | Národnie noviny |
| Farby | Modrá |
Slovenská národná strana bola slovenská národne orientovaná (nacionalistická) politická strana pôsobiaca v Uhorsku a Československu v rokoch 1871 – 1938. Súčasná Slovenská národná strana sa hlási k jej tradícii.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Strana v Uhorsku (1871 – 1918)[upraviť | upraviť zdroj]
Strana sa sformovala v 1. pol. 70. rokov 19. storočia a profilovala sa ako reprezentantka národne-obranného a národne-emancipačného zápasu Slovákov v Uhorsku po páde Bachovho absolutizmu. Za politický program bolo považované Memorandum národa slovenského (MNS) z roku 1861. To spočívalo najmä na reforme samosprávy Uhorska a vzniku autonómneho regiónu, tzv. Slovenského okolia. Strana oficiálne vznikla 6. júna 1871 pri desiatom výročí podpisu MNS ako reakcia na nenaplnenie jeho požiadaviek. Ideovo nadväzovala na myslenie skupiny politikov tzv. Starej školy slovenskej, ktorá pôsobila od 60. rokov 19. storočia v roku 1869 získala vo voľbách do Uhorského snemu mandát jedného poslanca – Viliama Paulinyho-Tótha.[1]
Strana sa uchádzala o mandáty vo voľbách do Uhorského snemu v rokoch 1872, 1875 aj 1881, bez úspechu (voliť mohlo len asi 6% obyvateľstva a voľby neboli demokratické a spravodlivé). Ako výsledok týchto neúspechov, neférovosti volieb, verejnosti samotného hlasovania za prítomnosti polície, ako aj postupujúcej maďarizácie následne strana vo voľbách v roku 1878, 1884 a 1887 vyhlásila pasivitu (teda ich bojkotovala). V roku 1892 podporila slovenských kandidátov na listine maďarsko-jazyčnej Katolíckej ľudovej strany (KNP), v roku 1896 opäť súťažila, no nezískala žiaden mandát.
Do roku 1901 viedla strana na celoštátnej úrovni pasívnu politiku, neskôr kládla jazykové a kultúrne požiadavky slovenského národa.[1] Na prelome 19. a 20. storočia sa v strane objavovali tri hlavné smery: martinské konzervatívne krídlo predstavované Svetozárom Hurbanom-Vajanským, hlasistické krídlo predstavované Vavrom Šrobárom a Pavlom Blahom a klerikálne krídlo predstavované Andrejom Hlinkom.[1] Vo voľbách v roku 1901 po prvý raz SNS uspela, v Uhorskom sneme získala 4 mandáty, keď viedla kampaň s umiernenejšou rétorikou, ktorá nekritizovala Národnostný zákon a lobovala za všeobecné volebné právo.[2] V roku 1905 obhájila iba 1, avšak v roku 1906 sa jej podaril najväčší úspech, keď získala až 7 mandátov (6 z nich boli spoloční kandidáti SNS+SĽS). Zvolení poslanci boli František Jehlička, Matej Metod Bella, Pavel Blaho, Ferdinand Juriga, Martin Kollár, František Skyčák a Milan Hodža. V posledných voľbách pred vypuknutím prvej svetovej vojny v roku 1910 získala 3 mandáty. Strana sa nesnažila o zisk podpory medzi širokými masami ľudí, ako to po jej oddelení činila Slovenská ľudová strana, správala sa skôr elitaristicky, čo ju následne viedlo do izolácie.[1] V auguste 1914 vyjadrila SNS podporu monarchii, aby ju vláda neobvinila z kolaborácie s nepriateľmi a nezískala dôvod stranu rozpustiť. Zároveň sa postupne zbližovala s českými politickými kruhmi. Politici SNS 24. mája 1918 zorganizovali tzv. dôvernú poradu užšieho vedenia, kde preberali možnosti deklarácie SNS ohľadom budúcnosti Slovenska. Z troch návrhov Vavra Šrobára, Emila Stodolu a Milana Hodžu, iba Šrobárov obsahoval spoločný štát s Čechmi. Záverom sa však po naliehaní Andreja Hlinku politici (zatiaľ neverejne) vyjadrili za podporenie spoločného československého štátu.[3]
Strana v Československu (1918 – 1938)[upraviť | upraviť zdroj]
30. októbra 1918 sa Slovenská národná strana podieľala na vydaní Deklarácia slovenského národa a na ustanovení Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine Predseda SNS Matúš Dula sa stal zároveň predsedom SNR.[4] Počas prvej Československej republiky bola strana už politicky nevýrazná v konkurencii ľudovcov zo SĽS a agrárnikov, ktorí ju po krátkom spolupôsobení medzi rokmi 1920-1922 opustili a vstúpili do RSZMĽ.[5] Jediným poslancom za SNS bol v rokoch 1929 aj 1935 zvolený Martin Rázus, ktorý kandidoval na kandidátke Československej národnej demokracie, resp. Autonomistického bloku. To bola koalícia pravicových slovenských strán, ktorého súčasťou bola SNS a HSĽS po podpísaní tzv. Zvolenského manifestu zo dňa 16. októbra 1932. Po smrti Martina Rázusa v auguste 1937 zasadol do poslaneckej snemovne politik HSĽS Rudolf Schwarz a SNS stratila svojho jediného poslanca. Situácia sa zmenila až po vyše roku, kedy po smrti Andreja Hlinku do parlamentu nastúpil Miloš Vančo.
V druhej polovici 30. rokov 20. storočia sa strana naďalej ideovo zbližovala s HSĽS. V autonómnej vláde Slovenska, ktorá začala fungovať od októbra 1938, získala SNS ako ústupok od HSĽS kreslo ministra pravosúdia (spravodlivosti), ktoré obsadil Miloš Vančo.[5] Strana de iure zanikla, keď 15. decembra 1938 nútene splynula s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou do Strany slovenskej národnej jednoty.[5]
Periodikom SNS počas celej doby jej fungovania boli Národnie noviny.
Voliči SNS[upraviť | upraviť zdroj]
Podporu SNS v medzivojnovom období ovplyvňovalo viacero hľadísk. Z politického hľadiska strana podporovala autonómiu Slovenska, o čo sa snažila aj HSĽS. Z náboženského hľadiska bola orientovaná na voličov evanjelického vierovyznania. Z hľadiska sociálneho rozvrstvenia spoločnosti sa zameriavala skôr na inteligenciu a strednú triedu (učitelia, úradníci, duchovní a pod.). Tieto a viaceré ďalšie hľadiská spôsobovali, že podpora v slovenskej spoločnosti nebola veľmi vysoká. Z regionálneho hľadiska mala strana najvyššiu podporu v okresoch, kde bolo výrazné zastúpenie voličov evanjelického vierovyznania. Išlo najmä o okresy Liptovský Svätý Mikuláš, Turčiansky Svätý Martin, Banská Bystrica, Zvolen, Rimavská Sobota, Lučenec, Revúca, Myjava, Modra a pod. Takmer nulovú podporu mala na východnom a južnom Slovensku.
Voľby 1928[upraviť | upraviť zdroj]
V prvých voľbách do Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny v roku 1928 strana postavila vlastnú 10-miestnu kandidátku. Viedol ju Martin Rázus. Za ním nasledovali Jur Janoška ml. (syn Juraja Janošku, generálnehoho biskupa evanjelickej cirkvi) a Miloš Vančo.[6] Zvolený bol iba Martin Rázus.
Voľby 1929[upraviť | upraviť zdroj]
Vo voľbách do Národného zhromaždenia republiky Československej v roku 1929 utvorila SNS koalíciu s Česko-slovenskou národnou demokraciou. Do poslaneckej snemovne za SNS kandidovali Martin Rázus, Miloš Vančo, Miloš Ruppeldt alebo Jur Janoška ml. Zvolený bol opäť iba Martin Rázus. Do senátu SNS kandidovala Emila Stodolu, Ivana Daxnera a Jozefa Škultétyho.[7] Za senátora nebol zvolený žiaden.
Odkaz v súčasnej politike[upraviť | upraviť zdroj]
Po roku 1989 došlo k obnoveniu strany pod rovnakým názvom Slovenská národná strana. Táto bola registrovaná na ministerstve vnútra 7. marca 1990 a hlásila sa ku kresťanskej a národnej orientácii a k cyrilometodskej tradícii. SNS sa vo svojich stanovách hlási k nadväznosti na myšlienkový odkaz zakladateľov pôvodnej SNS z roku 1871.[8] Medzi rokmi 1990-1992 pôsobila SNS v prospech oddelenia Slovenska od ČSFR.
Volebné výsledky[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby do Uhorského snemu[upraviť | upraviť zdroj]
| Voľby | Počet hlasov | Hlasy v % | Počet mandátov |
|---|---|---|---|
| 1872 | - | - | 0 |
| 1875 | - | - | 0 |
| 1878 | politická pasivita | ||
| 1881 | - | - | 0 |
| 1884 | politická pasivita | ||
| 1887 | politická pasivita | ||
| 1892 | podpora KNP | - | 0 |
| 1896 | - | - | 0 |
| 1901 | - | - | 4 |
| 1905 | - | - | 1 |
| 1906 | - | - | 7 |
| 1910 | - | - | 3 |
Voľby do poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia ČSR[upraviť | upraviť zdroj]
| Volby | Počet hlasov | Hlasy v % | Počet mandátov | Hlasy na Slovensku | Hlasy na Slovensku v % | Počet mandátov na Slovensku |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1925 | 35 435 | 0,5 % | 0 | 35 435 | 2,49 % | 0 |
| 19291 | 359 547 | 4,9 % | 15 | 53 745 | 3,76 % | 2 (z toho SNS 1) |
| 19352 | 564 273 | 6,86 % | 22 | 489 631 | 30,12 % | 20 (z toho SNS 1) |
Voľby do senátu Národného zhromaždenia ČSR[upraviť | upraviť zdroj]
| Voľby | Počet hlasov | Hlasy v % | Počet mandátov | Hlasy na Slovensku | Hlasy na Slovensku v % | Počet mandátov na Slovensku |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 19352 | 495 166 | 6,80 % | 11 | 428 970 | 29,87 % | 10 (z toho SNS 0) |
Voľby do Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny[upraviť | upraviť zdroj]
| Voľby | Počet hlasov | Hlasy v % | Počet mandátov |
|---|---|---|---|
| 1928 | 31 679 | 2,40 % | 1 |
| 1935 | 40 965 | 2,71 % | 1 |
- 1Členovia SNS sa zúčastnili volieb na kandidátke Česko-slovenskej národnej demokracie.
- 2SNS vstúpila do Autonomistického bloku spolu s HSĽS a Poľskou stranou v Československu.
Politici historickej Slovenskej národnej strany[upraviť | upraviť zdroj]
Články o politikoch historickej Slovenskej národnej strany sú uvedené v kategórii Politici SNS (historickej).
Predsedovia strany[upraviť | upraviť zdroj]
- Viliam Pauliny-Tóth (1871 – 1875)
- Pavol Mudroň (1877 – 1914)
- Matúš Dula (1914 – 1918)
- Emil Stodola (1921 – 1922)
- Gustáv Adolf Bežo (1922 – 1925)
- Martin Rázus (1929 – 1937)
- Miloš Vančo (1937 – 1938)
- Ján Paulíny-Tóth (1938)
Ďalší významní členovia strany[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d KRIVOŠÍK, Lukáš. Stará dáma slovenskej politiky [online]. .týždeň, 2.9.2017, [cit. 2019-06-27]. Dostupné online.
- ↑ KOPUNCOVÁ, Barbora. Slovenská politika v 80. a 90. rokoch 19. storočia a začiatkom 20. storočia [online]. O škole, [cit. 2019-06-27]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ DÔVERNÁ PORADA UŽŠIEHO VÝBORU SNS V MARTINE [online]. Martinská deklarácia 1918 100 2018, [cit. 2019-06-27]. Dostupné online. Archivované 2019-06-27 z originálu.
- ↑ PACNER, Karel. Osudové okamžiky Československa. Praha : Nakladatelství BRÁNA, 2012. 720 s. ISBN 978-80-7243-597-5. S. 108-110. (po česky)
- ↑ a b c KYSEĽ, Tomáš. 145 rokov SNS: Ako Slota s Dankom prebrali žezlo po Vajanskom a Rázusovi [online]. Aktuality.sk, 7.6.2016, [cit. 2019-06-27]. Dostupné online.
- ↑ UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-11-03]. Dostupné online.
- ↑ UKB [online]. digitalna.kniznica.info, [cit. 2021-11-03]. Dostupné online.
- ↑ Stanovy Slovenskej národnej strany, Čl. 2, 2. odsek [online]. Slovenská národná strana, [cit. 2019-06-27]. Dostupné online.