Slovenské Ďarmoty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°05′30″S 19°17′23″V / 48.0916°S 19.2897°V / 48.0916; 19.2897
Slovenské Ďarmoty
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Veľký Krtíš
Nadmorská výška 142 m n. m.
Súradnice 48°05′30″S 19°17′23″V / 48.0916°S 19.2897°V / 48.0916; 19.2897
Rozloha 10,04 km² (1 004 ha) [1]
Obyvateľstvo 565 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 56,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1919
Starosta Denisa Árvayová[3] (nezávislá)
PSČ 991 07
ŠÚJ 516384
EČV VK
Tel. predvoľba +421-47
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Slovenské Ďarmoty
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Slovenské Ďarmoty (nem. Slowakisch Jahrmarkt, maď. Tótgyarmat - do roku 1920 a v rokoch 19381945 súčasťou mesta Balassagyarmat) sú obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.

Obec Slovenské Ďarmoty vznikla v roku 1919 odčlenením časti Ujtelep od Balašských Ďarmôt, po vzniku I. ČSR, ktorej južnú hranicu tvorí rieka Ipeľ. Prví obyvatelia obce, známej prevažne vinohradníckou činnosťou, odkupovali vinice, v ktorých bývali, od Maďarov. Z tohto dôvodu boli obyvatelia prezývaní po maďarsky "pincések". Po osamostatnení sa, si obec ponechala názov "Ďarmoty" a doplnila ju o pomenovanie "Slovenské".

Dejiny obce sú úzko späté s dejinami susedného mesta Balassagyarmat, ktoré bolo bývalým župným sídlom Novohradskej župy. Samotná obec Slovenské Ďarmoty vznikla v rokoch 1919-1920, spolu so vznikom I. ČSR.

Praveké dejiny zanechali na tomto okolí bohaté náleziská. Okolie obce bolo obývané už v dobe neolitu. Počas archeologických výskumov tu identifikovali odborníci nálezy volútovej kultúry. Strategická poloha, ktorá umožňuje stretnutie hory s nížinou, predestinovala vývoj aj v ďalších etapách histórie obce.

V dobe neolitikum údolie Ipľa obývali ľudia, ktorí sú zaraďovaní do lengyelskej kultúry. Po tejto dobe nasleduje doba bronzová, počas ktorej v Novohrade rozkvitla kultúra pilinyská a na to nadväzujúca kyjatická kultúra.

Brod cez rieku Ipeľ a cez neho vedúce obchodné cesty, predurčili významnú úlohu obce i v dobe hallštattskej, laténskej a rímskej. Počas sťahovania národov, koncom 9. a začiatkom 10. storočia nášho letopočtu sa tu usadili maďarské kmene s názvom Gyarmat, Kürt, Keszi a Kér. Tieto mená sa dodnes zachovali v názvoch niektorých obcí. Vývoj mestskej časti terajších Slovenských Ďarmôt počas stredoveku až po novodobé dejiny charakterizovalo poľnohospodárstvo, najmä vinohradníctvo. V mestskej časti sa nachádzali vinné pivnice občanov z Balašských Ďarmôt (Balassagyarmatu).

Slovenské Ďarmoty boli do roku 1919-1920 súčasťou mesta Balassagyarmat a až po uzavretí Trianonskej mierovej zmluvy vznikla z časti Balassagyarmatu samostatná pohraničná obec Slovenské Ďarmoty. Nadmorská výška obce, ležiacej na pravom brehu Ipľa, (142 m nad morom v strede obce a 138 - 265 m nad morom v chotári) predestinuje poľnohospodársky a vinohradnícky charakter tejto lokality. Ráz obce, nadobudnutý počas samostatných dejín, sa zachoval do dnešných dní. Z novodobej histórie je možné pripomenúť štrajky poľnohospodárskych pracovníkov z roku 1923 a 1929.

Počas rokov 1938 – 1944 bola obec pripojená k Maďarsku. Po oslobodení tu znovu zriadili hraničný priechod do Maďarska. V roku 1949 bolo založené JRD, ktoré bolo v roku 1964 začlenené do Štátneho majetku.

Twinning[upraviť | upraviť zdroj]


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.