Slovenský červený kríž

Vlajka červeného kríža

Slovenský červený kríž (SČK) je jediná, vládou Slovenskej republiky dňa 8. 12. 1992 uznaná národná spoločnosť Červeného kríža, pôsobiaca na celom území Slovenskej republiky podľa Ženevských dohovorov, ich dodatkových protokolov a zákona č. 460/2007 Z. z. Ako pomocná organizácia orgánov verejnej správy pôsobí v humanitárnej oblasti a plní úlohy ustanovené medzinárodnými zmluvami a týmto zákonom.

Slovenský Červený kríž je súčasťou Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Je členom Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca a pôsobí v súlade so základnými princípmi Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Štatútom Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, smernicami a ďalšími dokumentmi prijatými Medzinárodným hnutím Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

Predstavitelia SČK PhDr. Helena Kobzová - prezidentka SČK

MUDr. Albert Hačko - viceprezident SČK

Mgr. Zuzana Rosiarová Kesegová - generálna sekretárka SČK

Prezídium SČK

PhDr. Helena Kobzová

MUDr. Albert Hačko

Mgr. Zuzana Rosiarová Kesegová

MUDr. Terézia Konevičová, MPH

MUDr. Michal Hudák

Aktivity Slovenského Červeného kríža

Darovanie krvi

Pár litrov tejto vzácnej tekutiny prúdi v každom z nás. Vaše rozhodnutie darovať krv môže rozhodnúť aj o osude iného človeka a zachrániť mu život. Sme tu pre vás, aby sme váš šľachetný čin pomohli uskutočniť.

Darovanie krvi je jednou z činností Slovenského Červeného kríža. Našou hlavnou úlohou je oslovovať a vychovávať budúcich darcov krvi, organizovať odbery krvi a oceňovať za mnohonásobné darovanie krvi. Všetky tieto aktivity sa organizujú formou projektov a kampaní zameraných na darovanie krvi v spolupráci s Hematologicko - transfúznymi oddelaniami a Národnou transfúznou službou SR.

Prvá pomoc

Edukácia prvej pomoci prostredníctvom ČK je o tom, že podnecuje potrebné presvedčenie ľudí reagovať a meniť svoje správanie.

Prvá pomoc je stav mysle a séria úkonov ponúkajúca ochranné a životzachraňujúce opatrenia ako predchádzať alebo byť pripravený a poskytnúť prvotnú odozvu v krízových situáciách. Krízové situácie v sebe zahŕňajú nielen katastrofy, rôzne epidémie ale aj dopravné nehody. Prvotný cieľ odozvy je minimalizovať dopad tých krízových situácií a stabilizovať a ošetriť postihnutú osobu do príchodu profesionálnej pomoci.

Prevencia a spoločné porozumenie sú kľúčovým momentom v edukácii prvej pomoci. Ak sú ľudia pripravení pomôcť obetiam dopravných nehôd, sú tiež vnímavejší k problematike bezpečnosti na cestách. Ten kto poskytuje prvú pomoc prináša teplo človečenstva, ktoré pomáha zvýrazniť väčšiu toleranciu. Pomáhajúci ponúka spoločnosti model správania sa ktoré prekračuje hranice, kde vzájomná pomoc je pravidlom, kde trpiacemu človeku pomáhame bez ohľadu na jeho národnosť, postavenie, etnickú príslušnosť a pod.

Poskytnutie prvej pomoci zostáva anonymným, nenáročným ale podstatným činom motivovaný ochotou reagovať na základné potreby človeka a tým umožniť aby nastala zmena v myslení ľudí.

SČK organizuje aj: Kurzy prvej pomoci

Súťaže prvej pomoci

Medzinárodné humanitárne právo

Možno si myslíte, že táto téma je vám veľmi vzdialená a znie príliš odborne. Čo sa za týmto komplikovaným názvom skrýva sa však môže týkať každého z nás. Medzinárodné humanitárne právo má totiž za úlohu chrániť počas vojen a ozbrojených konfliktov životy všetkých ohrozených a zraniteľných, a to je väčšina z nás. Možno stojí za to, dozvedieť sa o tom viac...

Medzinárodné humanitárne právo (MHP) chráni tých, ktorí sa priamo nezúčastňujú vojenských akcií. Do tejto skupiny patria civilisti ale aj zranení alebo zajatí bojujúci. Medzinárodné humanitárne právo obmedzuje spôsoby vedenia vojenských operácií tak, aby sa zamedzilo utrpeniu ľudí v čo najväčšej možnej miere. Základom MHP sú štyri Ženevské konvencie z roku 1949 (Konvencie) a ich dva dodatkové protokoly z roku 1977. Irak aj USA sú stranami Konvencií, ale ani jeden z týchto dvoch štátov neprijal I. dodatkový protokol „O ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov“ (Veľká Británia a Austrália Protokol prijali). Na druhej strane, všetky základné ustanovenia Protokolu sú považované za súčasť medzinárodného zvykového práva, a preto sú záväzné pre všetky štáty automaticky, bez potreby podpísať, či ratifikovať akúkoľvek medzinárodnú zmluvu.

Ženevské dohovory - 12. august 1949

Diplomatická konferencia v Ženeve, 12. 8. 1949 ©ICRC/CADOUX, J. Ženevské dohovory a ich dodatkové protokoly ochraňujú ľudí, ktorí sa nezapájajú do vojny (civilisti, zdravotníci a pomocníci) a tí, ktorí už nie sú priamo zapojení do bojov (ranení, chorí a stroskotaní vojaci a vojnoví zajatci). Pred šesťdesiatimi rokmi, vtedajšie tri existujúce Ženevské dohovory boli revidované a rozšírené a štvrtý Dohovor bol pridaný aby zvlášť ochraňoval civilistov.

Ženevské dohovory sú jadrom medzinárodného humanitárneho práva (MHP), časť medzinárodného práva, ktoré upravuje vedenie ozbrojených konfliktov a snaží sa limitovať jeho následky (dopad).

Pôvodný Ženevský dohovor o zlepšenie osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli bol v roku 1864 prijatý 16 štátmi. To bolo základom pre súčasné humanitárne právo, ktoré určilo pravidlá starostlivosti o chorých a zranených vojakov a zabezpečenia rešpektovania zdravotníckych pracovníkov, transportu a ich vybavenia označených emblémom Červeného kríža. Tento dohovor bol revidovaný v roku 1906 a ešte raz v roku 1929, keď bol uznaný emblém Červeného polmesiaca.

Druhý Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených, chorých a stroskotancov ozbrojených síl na mori je prispôsobením prvého Dohovoru z roku 1864 na podmienky boja na mori.

Počas prvej svetovej vojny (1914-1918) bolo uväznených stovky tisíc vojnových zajatcov. Tretí Ženevský Dohovor týkajúci sa zaobchádzania s vojnovými zajatcami bol prijatý v roku 1929 a položil základ princípom, že sa s nimi musí zaobchádzať ľudsky za všetkých okolností.

Počas druhej svetovej vojny bolo ľudstvo svedkom zabíjania rovnakého počtu tak vojakov, ako aj civilistov, v porovnani s pomerom 1:10 v prvej svetovej vojne. V roku 1945, Medzinárodný výbor Červeného kríža pokračoval v jeho predvojnovom úsilí rozšíriť ochranu Ženevskými dohovormi na civilné obyvateľstvo. V roku 1949, medzinárodné spoločenstvo, v podobe 64 národov, revidovalo a rozšírilo tri existujúce Ženevské dohovory a pridalo štvrtý Ženevský dohovor týkajúci sa ochrany civilných osôb počas vojny. Štyri Ženevské dohovory môžu byť sumarizované nasledovne:

· Prvý Ženevský protokol ochraňuje ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli · Druhý Ženevský dohovor ochraňuje ranených, chorých a stroskotancov ozbrojených síl na mori · Tretí Ženevský dohovor ochraňuje vojnových zajatcov · Štvrtý Ženevský dohovor ochraňuje civilné obyvateľstvo, vrátane toho na okupovanom území

V súčasnosti sú Ženevské dohovory používané univerzálne a všetkých 194 štátov sveta sú ich zmluvnými stranami. Viac o tom, ktorý štát pristúpil k Ženevským dohovorom, sa dozviete na stránke:

http://www.icrc.org/web/eng/siteeng0.nsf/html/party_main_treaties

Článok 3, ktorý je vo všetkých štyroch Dohovoroch spoločný, bol dôležitým momentom, po prvý krát „pokrýva“ situácie nemedzinárodných ozbrojených konfliktov.

V ďalších dvoch desaťročiach po prijatí Ženevských dohovorov, bol svet svedkom zvýšeného počtu nemedzinárodných ozbrojených konfliktov a vojen za národné oslobodenie. Ako odpoveď na to boli v roku 1977 prijaté dva Dodatkové protokoly k štyrom Ženevským dohovorom z roku 1949. Tie posilňujú ochraňujú obete medzinárodných (Protokol I) a nemedzinárodných (Protokol II) ozbrojených konfliktov a stanovujú hranice (obmedzenia) spôsobom vedenia vojen. Protokol II bol prvou medzinárodnou zmluvou venovanou exkluzívne situáciám nemedzinárodného ozbrojeného konfliktu.

V roku 2005, bol prijatý Dodatkový protokol, ktorý prijal dodatočný emblém – Červený kryštál – ktorý má rovnaký medzinárodný štatút ako emblémy Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

Viac o ďalších významných krokoch v rámci medzinárodného humanitárneho práva počas uplynulých šesťdesiatich rokov na stránke:

http://www.icrc.org/web/eng/siteeng0.nsf/htmlall/section_ihl_treaties_and_customary_law?OpenDocument

Pátracia služba

Pátracia služba Slovenského Červeného kríža získava informácie, ktoré pomáhajú objasniť osudy nezvestných ľudí, alebo tých, ktorí stratili kontakty so svojimi príbuznými pre prírodné katastrofy, vojny či iné nešťastia. Pátra po hroboch dedov, otcov, bratov a iných blízkych, ktorí zahynuli najmä v druhej svetovej vojne, pomáha pri hľadaní dokumentácie o väznení v koncentračných či zajateckých táboroch a na nútených prácach. Vyhľadá osoby a pripraví stretnutie príbuzných aj po desaťročiach. Zmierňovať utrpenie a spájať blízkych sa dá rôzne. My to robíme i takto.

Údaje, ktoré poskytnete SČK pre pátraciu činnosť sú chránené podľa Zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov (Čo by ste mali vedieť o ochrane osobných údajov). Pátracia služba je poskytovaná zdarma.

Možnosti pátrania:

Pátranie po osobách Získanie dokumentácie o väznení v koncentračných táboroch a na nútených prácach Pátranie po osude osôb počas II. sv. vojny Pátranie po hroboch Sprostredkovanie Odkazov Červeného kríža (RCM) Kontakt: Mária Jenčíková tracing(at)redcross.sk maria.jencikova(at)redcross.sk

Slovenský Červený kríž, Pátracia služba, Grösslingová 24, 814 46 Bratislava

Sociálne činnosti

Slovenský Červený kríž poskytuje obyvateľom SR sociálne služby, a to najmä:

opatrovateľskú a prepravnú službu spoločné stravovanie starostlivosť o ľudí žijúcich v domovoch SČK, v útulkoch pre ľudí bez prístrešia a týrané matky s deťmi. V týchto zariadeniach, ktoré SČK spravuje, zamestnáva odborne vyškolený a kvalitne pripravený personál. Na zvyšovanie odbornosti v sociálnej práci každoročne vo väčšine územných spolkov SČK organizuje rekvalifikačné kurzy s medzinárodne platným certifikátom pre opatrovateľky a opatrovateľov v domácnostiach i v ústavných zariadeniach sociálnych služieb. Na tieto rekvalifikačné kurzy, ale aj na ďalšiu asistentskú starostlivosť a zdravotne postihnutých občanov získal SČK akreditáciu Ministerstva školstva SR.

Medzi sociálne služby, ktoré SČK poskytuje vo svojich územných spolkoch, patrí aj:

rozvoz stravy do domácností pre imobilné a zdravotne postihnuté osoby pranie bielizne krátkodobé krízové ubytovanie ľudí v krajnej tiesni poskytnutie materiálnej pomoci formou ošatenia klubová činnosť pre dôchodcov starostlivosť o mentálne postihnuté deti v denných stacionároch vzdelávacie prednáškové podujatia v oblasti zdravotnej výchovy a prevencie ochorení požičiavanie rehabilitačných a kompenzačných pomôcok zdravotne postihnutým primárna protidrogová prevencia primárna prevencia HIV/AIDS rekondičné letné tábory pre zdravotne oslabené deti a deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. KURZ OPATROVATEĽSKÁ SLUŽBA 226-hodinový - platná akreditácia z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 14. apríla 2011

Vodná záchranná služba SČK

Vodná záchranná služba Slovenského Červeného kríža (VZS SČK) je osobitnou zložkou Slovenského Červeného kríža (SČK) so špeciálnym a výberovým zameraním. Je riadnym členom medzinárodnej organizácie vodných záchranárov International Life Saving Federation (ILS), podporuje jej hlavné ciele a uznáva jej štatút pokiaľ nie je v rozpore s princípmi Červeného kríža.

Organizačná štruktúra VZS SČK Organizačnú štruktúru VZS SČK tvoria miestne spolky VZS SČK (MS VZS SČK) a školiace strediská VZS SČK (ŠS VZS SČK). VZS SČK ma vo svojej organizačnej štruktúre pri územných spolkoch SČK:

A: Miestne spolky vodnej záchrannej služby Slovenského Červeného kríža

1. MS VZS SČK v Bratislave, 2. MS VZS SČK v Liptovskom Mikuláši, 3. MS VZS SČK v Prešove, 4. MS VZS SČK v Snine, 5. MS VZS SČK v Michalovciach, 6. MS VZS SČK v Leviciach, 7. MS VZS SČK v Komárne, 8. MS VZS SČK v Dunajskej Strede.

B: Školiace strediská vodnej záchrannej služby Slovenského Červeného kríža

1. ŠS VZS SČK v Bratislave, 2. ŠS VZS SČK v Liptovskom Mikuláši, 3. ŠS VZS SČK v Prešove.

Základné poslanie a aktivity VZS SČK

Základné poslanie VZS SČK vyplýva zo zákona o SČK, zo Stanov SČK, Štatútu VZS SČK a ďalších právnych dokumentov. Medzi aktivity VZS SČK patrí školenie plavcov záchrancov, preventívna a záchranárska činnosť na vodných plochách, bazénoch, kúpaliskách, zariadeniach pre vodné atrakcie, športová činnosť doma v zahraničí, medzinárodná výmena informácií o záchrane na vode. Hlavnou aktivitou VZS SČK je preventívna a záchranná činnosť na otvorených vodných plochách ako je napríklad Liptovská Mara (MS VZS SČK Liptovský Mikuláš), Zemplínska Šírava, Domaša, Vinné (MS VZS SČK Prešov), Zlaté piesky, Kuchajda, Draždiak (MS VZS SČK Bratislava), atď. najmä v dobe letnej sezóny. S ohľadom na sezónnosť tejto práce ju vykonávajú členovia VZS SČK popri svojom zamestnaní na úkor dovolenky eventuálne prázdnin. Na krytých bazénoch slúžia najmä profesionálni plavčíci ktorí absolvovali školenie VZS SČK, ale aj dobrovoľní plavčíci záchranári, ktorí vypomáhajú predovšetkým v čase zvýšenej návštevnosti.

Okrem preventívnych a záchranárskych činností VZS SČK, ktoré sú zamerané predovšetkým na rekreačné využitie vodných plôch a bazénov je možné využívať členov VZS SČK na záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt pri živelných katastrofách, predovšetkým pri záplavách. Dôležitou činnosťou VZS SČK sú záchranárske činnosti pri pretekov rôzneho športového zamerania na otvorených vodných plochách. Členovia špecializovaných záchranárskych tímov uskutočňujú svoje aktivity pri pretekoch v jachtingu, rýchlostných člnov a vodných skútrov, slalomových a zjazdových pretekov na divokej vode, atď.

Športové aktivity VZS SČK Športové aktivity VZS SČK sú považované za doplnkovú činnosť. Ich cieľom je zvyšovanie výkonnosti plavčíkov záchranárov, prezentácia činnosti MS VZS SČK, medializácia a propagácia VZS SČK, získavanie nových plavčíkov z okruhu súčasných a bývalých plavcov a športovcov. Vyvrcholením športovej činnosti plavčíkov - záchranárov VZS SČK sú Majstrovstvá Slovenska VZS SČK. Súťaži sa v kategóriách:

a) Jednotlivci - členovia VZS SČK (ťahanie bremena, plávanie s ABC, ovládanie veslice, ovládanie surfového plaváka, hod záchranárskou loptou).

b) Družstvá – štvorčlenné (min. trojčlenné) družstvá zložené z členov VZS SČK, pričom podmienkou ich vytvorenia je spoločná príslušnosť k rovnakému MS VZS SČK (záchrana so surfovým plavákom, záchranným pásom, záchrana s veslicou).

Súčasťou Majstrovstiev Slovenska VZS je aj Memoriál Dr. Mariána Filčáka. Súťaží sa v disciplíne (železný muž, vlajočky, plávanie).

Za výrazný organizačný, spoločenský a športový úspech VZS SČK sa môže považovať zorganizovanie 8. Majstrovstiev Európy vodných záchranárov juniorov a junioriek v roku 2000 v Liptovskom Mikuláši. Majstrovstiev sa zúčastnilo 11 družstiev a 100 športovcov z celej Európy. Organizácia pretekov, celkové zabezpečenie a športová úroveň boli prítomnými delegátmi a funkcionármi ILSE hodnotené veľmi kladne.

Krízový manažment Humanitárna pomoc je prostriedkom, ktorým zmierňujeme utrpenie a následky katastrof či prírodných nešťastí. Tie prichádzajú nečakane a formu si nevyberajú: povodne, požiare, zemetrasenia, víchrice, prívalové vlny. Vtedy zmierňujeme utrpenie doma i vo svete. Vyhlasujeme finančné verejné zbierky, poskytujeme prvú pomoc, psychologickú podporu, jedlo, odev. Pretože ako hovorí životná múdrosť: „Život sa meria podľa toho, koľkým sme pomohli, a nie podľa toho, koľkých sme obišli.“

Mládež SČK Mládež SČK je osobitná organizačná jednotka Slovenského Červeného kríža (čl. VIII ods. 3 Stanov SČK), ktorá sa vo svojej činnosti riadi všeobecne záväznými právnymi predpismi a vnútornými predpismi SČK.

Mládež SČK pri príprave a realizácii príslušných programov spolupracuje s Komisiou mládeže Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, s organizáciami mládeže iných národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ako aj s inými mládežníckymi organizáciami doma i v zahraničí.

Poslanie Poslaním Mládeže Slovenského Červeného kríža je združovať deti a mládež v rámci hnutia Červeného kríža na Slovensku a vytvoriť jej priestor a podmienky pre dobrovoľnícku prácu v programoch a aktivitách zameraných na zraniteľné skupiny detí a mladých ľudí.

Naše ciele a úlohy - pomáhať usmerňovať vývoj detí a mládeže na samostatné a spoločensky vyspelé osobnosti, - umožňovať mladým ľuďom sebarealizáciu pri príprave a uskutočňovaní vlastných programov v duchu základných princípov Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, - pomáhať viesť deti a mládež k spoločenskej zodpovednosti, sociálnemu cíteniu a medzinárodnému porozumeniu.

Vzhľadom na všeobecnú orientáciu na potreby spoločnosti sú hlavnými úlohami Mládeže SČK - získavanie mladých ľudí pre vstup za členov SČK, - rozvoj osobnej zodpovednosti za život a zdravie, - rozvoj sociálneho cítenia a konania, - prehĺbenie porozumenia medzi ľuďmi a spolupráce medzi národmi.

Dobrovoľníctvo Dobrovoľníctvo je jedným z hlavných pilierov našej práce. Našich dobrovoľných pracovníkov možno stretnúť na hudobných podujatiach, pri športových zápoleniach, na slávnostných ceremoniáloch, pri aktivitách s deťmi, tiež pri kampaniach zameraných na darcov krvi. Vo svete sa na uskutočňovaní myšlienok a princípov Červeného kríža podieľa vyše 200 miliónov ľudí. Aj vy môžete jedným z nich. Nepridáte sa k nim?

Kto je dobrovoľník Dobrovoľník príležitostne alebo pravidelne spolupracuje so Slovenským Červeným krížom a vykonáva dobrovoľnícku činnosť v rôznych, avšak presne určených oblastiach. Dobrovoľníci sú jednou zo základných zložiek Slovenského Červeného kríža. Sú to ľudia rôzneho veku, rôznych povolaní a záujmov, ktorých spája chuť pomáhať a ktorí sa rozhodli dobrovoľne zapájať do činností SČK. V rámci 38 územných spolkov SČK pracuje vyše 37 000 dobrovoľníkov. Na každý územný spolok SČK pripadá asi 900 dobrovoľníkov, združených v mestách aj na dedinách.

Predpoklady dobrovoľníka Ak máte chuť pomáhať a pracovať pre dobrú vec – a to bez nároku na mzdu, môžete sa stať (naším) dobrovoľníkom. Vaša pomoc bude často potrebná mimo pracovnej doby, teda práve v čase vášho osobného voľna. Privítame, ak máte dobré osobné kontakty s ľuďmi vo vašom okolí (vašej komunite) a kedže ide o pomoc rôznorodého druhu, oceníme vaše osobné skúsenosti a odborné schopnosti a zručnosti v rôznych oblastiach. Váš vek nie je pre nás podstatným kritériom. Dobrovoľnícku činnosť v Slovenskom Červenom kríži (SČK) môže vykonávať ktokoľvek, kto sa stotožňuje s poslaním a princípmi našej organizácie.

Čo môžeš robiť v SČK Naše pole pôsobnosti je široké podľa toho, k akej oblasti inklinuješ, si môžeš vybrať

Zaujíma ťa darcovstvo krvi? Ak spĺňaš podmienky, môžeš sa sám stať darcom krvi. Ako dobrovoľník sa však môžeš podieľať aj na nábore (získavaní) budúcich darcov, zúčastňovať sa odberov krvi alebo organizačne spolupracovať na kampaniach a projektoch SČK v tejto oblasti. Zaujíma ťa prvá pomoc? Môžeš si urobiť kurz prvej pomoci a poskytovať prvú pomoc na skupinových verejných podujatiach, prednášať prvú pomoc rovnako ako aj pripravovať družstvá prvej pomoci na školách. Môžeš robiť ukážky prvej pomoci na verejných podujatiach alebo reprezentovať SČK na súťažiach prvej pomoci. Organizačne sa môžeš zapojiť do kampane prvej pomoci, prípadne v rámci cvičení integrovaného záchranného systému pôsobiť ako záchranár SČK. Zaujíma ťa sociálna oblasť? Môžeš pomáhať v sociálnych zariadeniach a domoch humanity SČK pre deti, starších a starých občanov. Môžeš sa realizovať aj v kampani na pomoc sociálne slabším občanom. Zaujíma ťa krízový manažnent a humanitárna pomoc? Môžeš sa stať členom humanitárnych jednotiek SČK, ktoré pomáhajú v prípade mimoriadnych situácií. Zaujíma ťa medzinárodné humanitárne právo? Môžeš sa zúčastniť školení SČK venovaných tejto problematike a v prípade záujmu prednášať aj na školách. Medzinárodné humanitárne právo

Viac informácií: www.redcross.sk www.youth.redcross.sk

Externé odkazy

• Slovenský Červený kríž