Slovinci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jurij Vega
Slovinci bol aj názov slovanského kmeňa v dnešnom Poľsku, pozri Pomoranskí Slovinci

Slovinci (po slovinsky Slovenci) sú južnoslovanský národ žijúci najmä v Slovinsku.

Jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Slovinčina patrí k južnoslovanskej skupine slovanskej vetvy indoeurópskej rodiny. Používa sa latinka.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Sú prevažne rímskokatolíci. V období reformácie sa medzi nimi rozšírila aj evanjelická cirkev a. v., ale v následnom období rekatolizácie sa väčšina Slovincov vrátila späť k rímskokatolíckemu náboženstvu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ich predkovia prišli na dnešné územia v 2. pol. 6. storočia. Ich pôvodné územie pokrývalo aj východné dnešné Rakúsko (až po Dunaj) a ďalšie alpské údolia (tzv. alpskí Slovania). V 8. storočí ich územie ovládli Bavori, neskoršie Franská ríša. Archeologickým prejavom Slovincov v 9.-10. storočí bola tzv. karantánska kultúra (köttlašská kultúra). Slovinci boli v priebehu dejín z veľkej časti germanizovaní, zostali len Slovinci v dnešnom Slovinsku a menšiny najmä v Rakúsku a Maďarsku.

Súvis so Slovákmi[upraviť | upraviť zdroj]

Slovinci a Slováci

  • majú vo vlastných jazykoch historicky to isté meno (porovnaj prídavné meno „slovenski“ v slovinčine a „slovenský“ v slovenčine), a to adaptovaný výraz slověne (čítaj sloväne alebo slovene; v slovenčine často nesprávne „prekladané“ ako Slovieni), čo bolo zrejme pôvodné označenie všetkých alebo aspoň Slovanov Karpatskej kotliny a okolia; iba v slovenčine došlo v 15. storočí - aj to len v mužskom rode podstatného mena - k zmene koncovky na (Slov)-ák.
  • boli až do príchodu Maďarov a potom ešte aj v rámci Uhorska prinajmenšom do konca stredoveku bezprostrední susedia - podľa toponymie prebiehala slovensko-slovinská jazyková hranica v dnešnom juhozápadnom Maďarsku (pozri knihu: Stanislav Ján, Slovenský juh v stredoveku I.,II.;NLC 1999)