Smäd

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smäd. Obraz Williama-Adolpha Bouguereau z roku 1886.

Smäd je pocit, vyvolaný nedostatkom tekutín, ktorý vyvoláva potrebu piť. Smäd vzniká vtedy ak stúpne koncentrácia sodíka v krvnej plazme nad určitú hranicu. Potreba prijímať tekutiny je vyvolaná aj pocitom sucha na povrchu jazyka, v hltane, pôsobením niektorých hormónov; svoju rolu hrá tiež psychické rozpoloženie.

Človek celkom bez prísunu tekutín zomrie asi za 5 dní. Pokiaľ človek nemá možnosť piť, veľmi rýchle stráca telesnú hmotnosť a slabne. Pri dlhšie trvajúcej dehydratácii sa dostavujú bolestivé kŕče, môžu sa objaviť duševné poruchy a halucinácie.[1] [2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SILLAMY, Norbert. Psychologický slovník. Olomouc : Univerzita Palackého, 2001. ISBN 80-244-0249-1. S. 246.
  2. VONDRÁČEK, Vladimír; HOLUB, František. Fantastické a magické z hlediska psychiatrie. Bratislava : Columbus, 1993. ISBN 80-7136-030-9. S. 31.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žízeň na českej Wikipédii.