Smolensk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 54°47′00″S 32°03′00″V / 54.78333°S 32.05000°V / 54.78333; 32.05000
Smolensk
Смоленск
Mesto
Gromovaya bashnya.jpg
Opevnenie historickej pevnosti v centre mesta.
Flag of Smolensk (Smolensk oblast).png
Vlajka
Coat of Arms of Smolensk (Smolensk oblast) (2001).png
Erb
Štát Rusko Rusko
Región Smolenská oblasť
Súradnice 54°47′00″S 32°03′00″V / 54.78333°S 32.05000°V / 54.78333; 32.05000
Rozloha 166 km² (16 600 ha)
Obyvateľstvo 315 588 (2009)
Vznik 863
Pozícia Smolenska v Rusku.
Red pog.svg
Pozícia Smolenska v Rusku.
Pozícia Smolenska v Európe.
Red pog.svg
Pozícia Smolenska v Európe.
Wikimedia Commons: Smolensk
Webová stránka: http://www.admcity.smolensk.ru/

Smolensk (rus. Смоленск) je historické mesto v európskej časti Ruska. Leží na západe Centrálneho federálneho okruhu na hornom toku rieky Dneper, blízko hraníc s Bieloruskom. Mesto je centrom Smolenskej oblasti; žije tu asi 320 000 obyvateľov (2005).

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na brehoch rieky Dneper, v jeho hornej časti toku. Rieka tu prerezáva Smolenskú vrchovinu, ktorá je západnou časťou Smolensko-moskovskej vyvýšeniny. Rieka pretekajúc mestom z východu na západ, ho delí na dve časti: severnú a južnú (centrum).

Na území mesta do Dnepra vteká niekoľko menších tokov, údolia ktorých sú dnes celkom zastavané mestom. Rozdiely nadmorských výšok medzi zarezanými údoliami a vrchmi dosahujú 90 m.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Smolensk patrí k najstarším mestám v zemi. Bol pôvodne centrom kmeňa Krivičov, od roku 882 sa stal súčasťou Kyjevskej Rusi. V 12. storočí bol centrom Smolenského kniežatstva, medzi rokmi 14041511 tvoril súčásť Litvy. Neskôr pripadol Rusku, ale už po 100 rokoch sa mesta zmocnili Poliaci. K Ruskej ríši sa potom mesto definitívne pripojilo v roku 1667 Andrušovským mierom. V roku 1812 mesto obsadil Napoleon Bonaparte.

13. novembra 1917 počas občianskej vojny moc v meste získali boľševici. 2. januára 1919 bola v meste vyhlásená Bieloruská sovietska socialistická republika, ktorej vláda sa onedlho premiestnila do Minska. Cez druhú svetovú vojnu boli po sovietskej okupácii východného Poľska a západnej časti Ukrajiny a Bieloruska v zajateckých táboroch v Smolenskej oblasti sústredení poľskí dôstojníci a politickí väzni, asi 25 000 ktorých bolo v priebehu apríla 1940 popravených.

Po vpáde vojsk Osi do ZSSR bolo mesto 16. júla 1941 obsadené nacistickými vojskami. V tomto období tu od 10. júla do 10. septembra prebehla ťažká bitka, v ktorej sa sovietskym jednotkám podarilo východne od mesta zastaviť postup nemeckých vojsk na Moskvu. Až po dvoch rokoch bolo oslobodené 25. septembra 1943, nemecké vojská pri ústupe mesto zapálili. Zrovnaných so zemou bolo 93% mestskej zástavby. Počas okupácie Nemci v meste objavili nedotknuté archívy oblastného výboru komunistickej strany, neskôr sa archívy dostali do USA, kde boli predmetom intenzívnemu výskumu. Po vojne sa začalo s rozsiahlou renováciou mesta okrem rekonštrukcie historických stavieb boli vybudované moderné široké bulváry ako aj veľké štvrte panelovej zástavby. 6. decembra 1985 bol mestu udelený titul mesto-hrdina. V súčasnosti je v Smolensku vyše 20 vysokých škôl.

10. apríla 2010 sa pri prístavacom manévri pri nízkej viditeľnosti na letisku Smolensk-Severnyj zrútilo lietadlo s poľským prezidentom a ďalšími vysokými predstaviteľmi krajiny.

Slávni rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]