Snežná čiara
Snežná čiara[1][2][3][4] (iné názvy: snehová čiara[5][4], čiara snehu[6], snehová hranica[7][4], snežná hranica[8], hranica snehu[9][10][4]) je hranica vymedzujúca potenciálne možné alebo skutočné územie so snehovou pokrývkou. Rozlišuje sa:
- občasná snežná čiara[2] - toto je snežná čiara bezprostredne viditeľná v bežnom živote; táto snežná čiara sa počas roka postupne posúva nahor a nadol (najmä v závislosti od ročného obdobia) a často je identická s hranicou sneženia.
- trvalá snežná čiara[2] (iné názvy: skutočná snežná čiara[2], hranica večného snehu[11][4], čiara večného snehu[12][4]) - toto je hranica vymedzujúca územie, na ktorom je možná stála (t.j. celoročne nemiznúca) snehová pokrývka; táto snežná čiara sa obyčajne zisťuje ako dlhodobý priemer občasnej snežnej čiary.[2][13][3]
Z iného hľadiska sa rozlišuje dolná snežná čiara (t.j. čiara, pod ktorou sa snehová pokrývka neudrží z dôvodu nevhodnej teploty) a horná snežná čiara (t.j. čiara, nad ktorou je už množstvo zrážok malé a snehová pokrývka zanikne sublimáciou z dôvodu slnečného žiarenia). V praxi je dôležitá najmä dolná snežná čiara.[3]
Názov snežná čiara (resp. synonymá uvedené vyššie v prvej zátvorke v prvej vete tohto článku) má v závislosti od autora tri rôzne významy:
- význam uvedený vyššie v prvej vete tohto článku[2];
- iné označenie trvalej snežnej čiary[3];
- iné označenie trvalej dolnej snežnej čiary[14].
Poloha dolnej snežnej čiary sa mení s pribúdajúcou zemepisnou šírkou, no zároveň ju ovplyvňujú aj iné faktory (napr. blízkosť mora, množstvo snehových zrážok).[15]
Nadmorská výška trvalej dolnej snežnej čiary[15][upraviť | upraviť zdroj]
- Transhimaláje 6 300 – 6 500 m
- Andy v Bolívii 6 000 – 6 500 m
- Andy v Čile 5 800 – 6 500 m
- Kilimandžáro 5 500 – 5 600 m
- Karakoram 5 400 – 5 800 m
- Himaláje 4 800 – 6 000 m
- Pyreneje 2 600 – 2 900 m
- Alpy 2 500 – 2 800 m
- východná Sibír 2 300 – 2 800 m
- Južný ostrov (Nový Zéland) 1 600 – 2 700 m
- južná Škandinávia 1 200 – 2 200 m
- Aljaška 1000 – 1 500 m
- Kamčatka 700 – 1 500 m
- Island 700 – 1 100 m
- Svalbard 300 – 600 m
- Antarktída 0 – 400 m
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ snežná čiara. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 665.
- ↑ a b c d e f snežná čiara. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 564.
- ↑ a b c d Elektronický meteorologický slovník [online]. slovnik.cmes.cz, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f HEŘMAN, Karel. Německo-český slovník pro horolezce a vysokohorské turisty. 1. vyd. Plzeň : Fraus, 1997. 364 s. ISBN 80-85784-42-4. S. 246.
- ↑ MARSINOVÁ, Marta. Prečo o ‚snežných‘ starostiach?. Kultúra slova (Bratislava: Vydavateľstvo SAV), 1969, roč. 3, čís. 6, s. 206 – 208. Dostupné online [cit. 2020-04-23]. ISSN 0023-5202.
- ↑ Pravek Slovenska. [s.l.] : [s.n.], 1965. 312 s. S. 9.
- ↑ Z dejín vied a techniky na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1974. 548 s. S. 179.
- ↑ Typy krajín Európy [online]. cloud2k.edupage.org, [cit. 2020-04-25]. Dostupné online.
- ↑ Nemecko-slovenský technický slovník. 1. vyd. Zväzok 2 M – Z. Bratislava : Alfa, 1993. ISBN 80-05-01192-X. S. 786.
- ↑ Slovník sneh a lavíny [online]. Klub slovenských turistov Stará Turá, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online.
- ↑ BEŇAČKA, Štefan, et al. Anglicko-slovenský technický slovník. 3. vyd. Zväzok 2 K – Z. Bratislava : Alfa, 1993. 687 s. ISBN 80-05-00846-5. S. 451.
- ↑ Minerály a horniny Slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online.
- ↑ Schneegrenze. In: Lexikon der Geowissenschaften. [1 CD-ROM] Heidelberg; Berlin : Spektrum Akademischer Verlag, 2002. ISBN 978-3-8274-0427-5.
- ↑ EAWS Glossary [online]. lawis.at, [cit. 2020-04-24]. Dostupné online.
- ↑ a b Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Snow line na anglickej Wikipédii.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
