Soběslav I.
Z Wikipédie
| Soběslav I. | |
|---|---|
| české knieža | |
| Panovanie | 1125 – 1140 |
| Pôvodné meno | Soběslav |
| Narodenie | okolo 1090 |
| Úmrtie | 14. február 1140 |
| Hostinné | |
| Hrobka | Vyšehrad |
| Predchodca | Vladislav I. |
| Nástupca | Vladislav II. |
| Manželka | Adleyta Uhorská |
| Dynastia | Přemyslovci |
| Otec | Vratislav II. |
| Matka | Svatava Poľská |
Soběslav I. (* okolo 1090, † 14. február 1140, Hostinné) bolo české knieža (od r. 1125) z rodu Přemyslovcov.
Dňa 16.4.1125 zasadol na kniežací stolec posledný potomok prvého českého kráľa Vratislava II. a jeho tretej manželky Svatavy (* 1041/44 alebo 1046/48, † 1.9.1126).
Obsah |
[upraviť] Moravský údelník
Do povedomia sa prvý raz dostal v r. 1107, keď odišiel spolu so zvrhnutým bratom Bořivojom II. do exilu do Poľska. Po návrate dostal v r. 1110 údel v Žatci. V r. 1115 od brata a kniežaťa Vladislava I. dostal Hradecko, neskoršie miesto toho Znojemsko a Brnensko. V r. 1123 však ako dôsledok jeho sporov s kniežaťom bol údelov zbavený, utiekol do Nemecka a potom do Poľska. Správa o Vladislavovom ochorení ho priviedla späť do Čiech a obaja bratia sa zmierili.
[upraviť] Bitka pri Chlumci
Po Vladislavovej smrti sa Soběslav ujal vlády. Tento čin vyvolal odpor u vnuka jeho strýka Ota II., ktorý na uplatnenie svojho nároku ako najstaršieho Přemyslovca na kniežací stolec hľadal pomoc u rímskeho kráľa Lothara III. Soběslav sa však jeho príkazu na uvoľnenie trónu v Otov prospech nepodriadil, a preto Lothar v roku 1126 vtrhol do Čiech. Dňa 18.2. sa pri Chlumci strhla známa bitka, v ktorej rímsky kráľ utrpel porážku. Medzi mnohými urodzenými bojovníkmi tu padol i sám Oto II. Soběslav rímskeho kráľa zajal, no vzápätí ho prezieravo prepustil na slobodu. Uvedomoval si, že je to jeho prvá vojnová výprava, ktorá miesto lesku víťazstva skončila hanebnou porážkou. Lothar sa v nasledujúcich rokoch nemiešal do českých pomerov.
[upraviť] Rozvoj krajiny
Soběslav viedol v r. 1131 – 1135 vojnu s Poľskom, ktorá vznikla kvôli sporom o uhorskú korunu a bola spevádzaná značným pustošením. V domácej politike si viedol úspešne, staral sa o zachovanie pokoja a rozvoja krajiny, opevňoval pohraničné hrady, osobitnú pozornosť venoval vyšehradskej kapitule. Posledný pokus o Soběslavovo zvrhnutie sa udial v r. 1130. Bol do neho zapletený Břetislav, syn Břetislava II. Soběslav sa však o komplote dozvedel a aktérov sprisahania dal potrestať (Břetislava dal oslepiť).
Posledné roky jeho života sprevádzala snaha o zabezpečenie trónu pre svojho syna Vladislava. V r. 1138 o tom viedol jednania i s novým rímskym panovníkom Konrádom III. V júni toho roku zvolal do Sadskej zasadnutie šľachty, na ktorej prítomní šľachtici prisahali vernosť budúcemu kniežaťu.
Soběslav zomrel v Hostinnom, keď dozeral na opevňovanie východnej hranice. Bol pochovaný vo vyšehradskom kostole vedľa svojich rodičov a súrodencov. Jeho syn sa však kniežaťom nestal. Na kniežací stolec zasadol syn Vladislava I. rovnakého mena.
[upraviť] Rodinné pomery
Soběslav I. bol ženatý s Adleytou (* 1105/1107, † 15.9.1140), dcérou Álmoša Uhorského. Z manželstva sa narodilo päť detí:
- Vladislav († po 1165), olomoucké údelné knieža
- Mária (* asi 1124/1125, † po 1172)
- Soběslav (* 1128, † 29.1.1180), neskoršie knieža Soběslav II.
- Oldřich (* 1134, † 18.10.1177), hradecké a olomoucké údelné knieža
- Václav (* 1137, † po 1192), neskoršie české knieža Václav II.
[upraviť] Panovnícke pomery
| Predchodca Vladislav I. |
České knieža Přemyslovci 1125 – 1140 |
Nástupca Vladislav II. |
