Sociálna pedagogika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sociálna pedagogika je hraničná veda medzi sociológiou a pedagogikou, ktorá skúma vzťahy medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Skúma výchovné procesy, formy sociálnej pomoci deťom, mládeži a dospelým.

Jej úlohou je hľadanie účinných foriem prevencie a kompenzácia nedostatkov spoločnosti. Prostredníctvom štúdia výchovy a pedagogizácie prostredia sa snaží o kultiváciu sociálnych skupín a komunít a minimalizáciu rozporu medzi nimi.

Smery sociálnej pedagogiky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Praktický: zdôrazňuje sociálno-výchovné aspekty, snaží sa zlepšiť sociálne postavenie prostredníctvom výchovy
  • Teoretický (filozofický): zameraný na ciele výchovy, ktoré súvisia s cieľmi spoločenského vývoja
  • Empirický (experimentálny): presadzuje empirický/skúsenostný základ – zásady vo výchove musia byť podložené skúsenosťou a zdôrazňuje vzájomnú spätosť človeka so spoločnosťou

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • HRONCOVÁ, Jolana; HUDECOVÁ, Anna; MATULAYOVÁ Tatiana: Sociálna pedagogika a sociálna práca, Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Pedagogická fakulta, 2000, ISBN 80-8055-427-7