Socialistický realizmus v architektúre na Slovensku
Socialistický realizmus v architektúre na Slovensku je pomerne krátke obdobie na začiatku 50. rokov 20. storočia, ktoré sa vyznačovalo tým, že bolo sprevádzané rôznymi názormi, pozitívnymi, negatívnymi, sprevádzané hlavne mocou, politickou ideológiou.
Toto obdobie bolo pomerne krátke, totalitné, s celou škálou emócií v rámci svojho trvania, po ňom, dnes. No zložkou kultúry, ktorá reflektuje jednu zo stránok dejín 20. storočia.
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
V povojnovom období, v rámci materiálovej základne, ekonomických faktorov, stavby sa realizovali z tehly, dreva, zväčša tých najjednoduchších. Bol to racionálny prístup, kde išlo hlavne o úspornosť. Narastala však nespokojnosť, často sa vyčítala absencia výtvarného aspektu a kompozície.
V apríli roku 1948 sa v Prahe konal zjazd takzvanej národnej kultúry, ktorého následné ustanovenia platili aj pre architektúru, i keď spomenutá nebola. Bolo v podstate logické, že socialistický realizmus nastúpil, politická situácia nič iné nedovoľovala. Otázky estetického vnímania začal určovať štát, ako pri všetkých totalitných režimoch. Zasiahol do teritória umelca s požiadavkami na reprezentáciu moci, odraz predstáv o reálnom svete.
Pre socialistický realizmus sa používa aj slangový výraz sorela, kde podľa slabík so znamená socialistický, re– realizmus a la - od priezviska Lakomý. Zdeněk Lakomý bol zástancom stalinskej česko-slovenskej architektúry. Toto pomenovanie vraj vytvoril architekt Josef Havlíček.
Výrazové prostriedky[upraviť | upraviť zdroj]
Čo sa týka výrazu, uplatňoval sa monumentalizmus, preberali sa klasicizujúce formy, historizmus, presadzovala sa umelecká stránka architektúry. V podstate cielene vybrané formy, ktoré mali reprezentovať oficiálnu ideológiu.
Príklady[upraviť | upraviť zdroj]
- Projekt mesta Nová Dubnica od Jiřího Krohu, niekedy iba s pomenovaním Návrh socialistického mestečka. Návrh vychádzal z prísnej symetrie, ktorá bola v konflikte s terénom a celkovým prostredím, tiež obytné budovy mali monumentalistické tendencie.
- Sídlisko na Miletičovej ulici v Bratislave od Karola Paluša a M. Tenglera uplatňuje síce klasicizujúce formy, čo sa týka dispozičného riešenia vyznieva celkom priaznivo.
- obytný dom na rohu ulice Februárového víťazstva v Bratislave od V. Houdka. Socialistický realizmus ako smer plný protikladov, na jednej strane fasády budov v línií historizmu, v rámci dispozície uplatnená funkčná a racionálna prevádzka.
- budova bývalého Okresného národného výboru v Snine
- Budovy bývalého krajského národného výboru v Nitre a v Banskej Bystrici od Š. Zhorellu
- Ornamentalizmus sa uplatňuje aj pri realizácií vysokoškolského internátu Mladá garda od Emila Belluša. Sofistikovane je však vyriešený vzťah medzi pomerne veľkou realizáciou a ozdobovaním, ktoré je iba čiastočné, no vyhovuje socialistickému realizmu.
- Obytné domy od Bohuslava Fuchsa realizované v Komárne, návrh v roku 1952, realizácia 1956
- priemyselná škola v Dubnici od Maťašovského a Šrámka.
- nemocnica v Dunajskej Strede od O. Černého a Š. Imricha
- urbanistický súbor Bytový blokový dom v Pezinku
Medzi stavbami, ktoré sa realizovali bolo málo tých, ktoré spĺňali politické ambície. Predstavy vystihujúce ideológiu chýbali, čím sa ťažko nariadenia plnili.
Súťaže[upraviť | upraviť zdroj]
V rámci nich sa zvyčajne prvá cena neudeľovala. Súťaže boli prostriedkom propagandy, boli priestorom pre kritiku, hľadaním správnych prejavov pre socialistický realizmus.
- súťaž na Slovenský plánovací úrad v roku 1950
- súťaže na pamätník SNP v Banskej Bystrici- 1952, kde bola udelená druhá cena Jánovi Svetlíkovi.
- súťaž na pamätník červenej armády – Slavín v Bratislave v rokoch 1953 - 1954, ktorý však realizovali podľa Jána Svetlíka až v roku 1960
- Tiež sa na teoretickom poli súťaží riešila dostavba Gottwaldovho námestia v Bratislave v roku 1954
Kladné stránky[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi kladné stránky tohto obdobia patrí obnovenie vydávania časopisu Projekt, o architektúre, tiež časopis Výtvarný život v spolupráci s výtvarnými umelcami. V roku 1953 bola zriadená Slovenská akadémia vied, kde sa rozvíjala aj vedecká činnosť. O architektúre sa viedli diskusie, semináre o problémoch v rámci architektúry. Bola snaha vyvolať záujem o architektúru aj zo strany širokej verejnosti, aj keď v dôsledku politickej ideológie.
Koniec obdobia[upraviť | upraviť zdroj]
Koniec obdobia, prípadne doznievanie nastáva po takzvanej II. Všezväzovej konferencií pracovníkov vo výstavbe uskutočnené v Moskve, kde odzneli kritické vyjadrenia smerované na socialistický realizmus. Bol to však dôsledok Stalinovej smrti, ktorá znamenala obrat v spoločnosti.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Bakoš, J.: Stratégia socialistického realizmu, ARS 1,2 / 1993, str. 179 - 183
- Bakoš, J.: Umelec v klietke, SCCA, Bratislava 1999, str.127 – 142
- Dulla, M., Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20.storočí, Slovart, Bratislava, 2002
- Kusá, A.: Podoby a zdroje historizujúcich tendencií v architektúre 50–tych rokov na Slovensku, Diplomová práca, Bratislava, december 1999
- Kusý, M.: Vývoj teórie a praxe čs. architektúry v období tzv. socialistického realizmu, Architektúra a urbanizmus 2 / 1968, str. 7 – 14