Società Sportiva Lazio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lazio
Celý názov Società Sportiva Lazio S.p.A.
Prezývka Biancocelesti (Bielo-belasí)
Biancazzurri (Bielo-modrí)
Aquile (Orli)
Aquilotti (Orlíčatá)
La prima squadra della capitale (Prvý tím z hlavného mesta)
Padroni di Roma (Vládcovia Ríma)
Založený 9. januára 1900 ako Società Podistica Lazio
Štadión Stadio Olimpico,
Rím, Taliansko
Kapacita 72 698
Predseda Taliansko Claudio Lotito
Tréner Švajčiarsko Vladimir Petković
Liga Serie A
2011-2012 Serie A, 4. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby
Pozri aj Športový portál

Società Sportiva Lazio skrátene S.S. Lazio známy aj ako Lazio je taliansky športový klub so sídlom v meste Formello. Založený v roku 1900 v rímskej mestskej časti Prati. Športový oddiel zahŕňa 37 športových odvetví, najznámejší je klub pre svoj futbalový tím.

Dresy klubu majú svetlo-modrú farbu. Klub vyhral dvakrát Seriu A a to v sezónach 1973–74 a 1999-00. Štrykrát vyhral Taliansky pohár (Coppa Italia) a v roku 1999 triumfoval aj na európskej úrovni, vyhral Pohár víťazov pohár a Európsky superpohár.

Svoje domáce zápasy hrajú na štadióne Stadio Olimpico, o ktorý sa delia s mestským rivalom AS Rím.

V novembri 2008 podľa talianskej prokuratóry vyšlo najavo, že Claudio Lotito, prezident klubu, možno pôjde do väzenia na 20 mesiacov, kvôli nezrovnalostiam pri kúpe klubu a machináciam s akciami.[1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1900 vznikol v Ríme klub Societa Podistica Lazio a je tak najstarší futbalový klub v Ríme. Najvyššiu súťaž začalo hrávať krátko po svojom vzniku a dokonca sa trikrát dostalo až do finále, kde postupne prehralo s Pro Vercelli, Casale a Janovom. Do roku 1927 bolo Lazio jediným rímskym klubom, potom vzniklo AS. Najlepším predvojnovým výsledkom bolo druhé miesto v Sérii A v roku 1937. V tejto dobe hrával v Laziu legendárny taliansky útočník Silvio Piola. Prvú významnejšiu trofej získalo Lazio až v roku 1958, kedy vyhralo Taliansky pohár. Už v roku 1961 zostúpilo do Série B. Na historický úspech čakalo Lazio do roku 1974, keď vyhralo svoj prvý taliansky titul. Na ďalšie úspechy však čakalo až do prelomu tisícročí, kedy za prezidentovania Sergia Cragnottiho vyhralo najprv v roku 1997 Taliansky pohár. O rok neskôr podľahlo vo finále Pohára UEFA milánskemu Interu. V sezóne 1998/99 vyhralo Lazio v poslednom ročníku Pohára víťazov pohárov. Historický úspech dosiahlo Lazio v sezóne 1999/2000, keď vyhralo Taliansku ligu, Taliansky pohár a Európsky superpohár. V roku 2002 sa naplno prejavili veľké finančné problémy hlavného sponzora klubu, ktorý vlastnil prezident Lazia Cragnotti. O dva roky neskôr sa klub dostal pod nútenú správu. V tomto období kúpil zadlžený a oslabený klub Claudio Lolito. Od tejto doby sa klub snaží postupne vrátiť na stratené pozície.

Posledné roky[upraviť | upraviť zdroj]

Bankrot hlavného spoznora a s tým spojené finančné problémy klubu znamenali otázku samotnej ďalšej existencie Lazia, ktoré sa dostalo do obrovských dlhov. Aj napriek tomu boli prvé roky pod trénerskou taktovkou Roberta Manciniho nad očakávania dobré, keďže Lazio hralo okrem Pohára UEFA dokonca aj Ligu Majstrov. Po odchode trénera Manciniho, s ktorým odišli ďalší významní hráčí ako Dejan Stankovič, Siniša Mihajlovič, alebo Jaap Stam, sa vystriedalo niekoľko trénerov, z ktorých najdlhšie vydržal Delio Rossi, ktorý však okrem jedného úspešného ročníka nedokázal nadviazať na úspechy Roberta Manciniho. V roku 2010 sa novým trénerom Lazia stal Edoardo Reja a jeho príchod znamenal návrat na stratené pozície. Piate a štvrté miesto v Sérii A sú toho najlepším dôkazom. Aj napriek tomu nemal tréner Reja najlepšie vzťahy ani s fanúšikmi, ani prezidentom Lazia Lotitom a po sezóne 2011/12 v ktorej Lazio zaostalo za tretím miestom znamenajúcim Ligu Majstrov iba o dva body, rezignoval. Novým trénerom sa tak stal bosniansky Chorvát Vladimir Petković.

Problémy s korupciou[upraviť | upraviť zdroj]

Claudio Lotito

V máji 2006 vypukol v Taliansku korupčný škandál, ktorý sa týkal ovplyvňovania výsledkov v Sérií A. Do škandálu bol okrem Lazia zapletený tiež Juventus Turín, AC Miláno či Fiorentina. Pôvodný trest pre Lazio hovoril o zostupe klubu do Série B, odpočítaní 7. bodov a zákaze štartu v Poháry UEFA. Zákazy sa týkali tiež niektorých predstaviteľov dotknutých klubov, napr. tiež prezidenta Lazia Claudia Lotita. Po odvolaní sa trest pre Lazio zmenil na odpočítanie 11 bodov, no klub mohol zostať v Sérii A. Súdny verdikt nakoniec zmenil trest pre Lazio len na odpočítanie 3. bodov. V nasledujúcej sezóne obsadilo Lazio aj napriek trestu výborné tretie miesto v najvyššej súťaži. V máji 2012 bol pre podozrenie z ovplyvňovania zápasov v súvislosti so stávkarskou aférou zadržaný kapitán Lazia Stefano Mauri.

Farby a znak klubu[upraviť | upraviť zdroj]

Farbou Lazia je biela a belasá. Inšpiráciou bol Štátny znak Grécka, pretože Lazio je organizácia, ktorá združuje viacero športov, ktorými sa snaží nadviazať na olympijskú tradíciu, ktorá je spojená práve s Gréckom. V znaku Lazia sa nachádza Orol, ktorý bol vybraný pri vzniku klubu jedným z jeho zakladateľov. Tento znak je spätý s gréckym Zeusom.

Štadión[upraviť | upraviť zdroj]

Stadio Olimpico sa nachádza v športovom komplexe Foro Italico. Je to hlavný štadión v Ríme, ktorý je využívaný nielen na športové akcie. Domáce zápasy tu hráva talianska futbalová reprezentácia a rímske kluby Lazio a AS. Štadión bol otvorený už v roku 1937, no prešiel viacerými renováciami. Má kapacitu viac ako 72 tisíc divákov. Konali sa tu Olympijské hry 1960, Majstrovstvá Európy vo futbale 1980 či futbalové Majstrovstvá sveta 1990. Jedine v sezóne 1989/90 museli oba rímske kluby hrať na inom štadióne z dôvodu renovácií a príprav kvôli Majstrovstvám sveta vo futbale.

Rivalita a fanúšikovia[upraviť | upraviť zdroj]

Lazio má jednu z najväčších fanúšikovských základní v Taliansku. Tradične má klub najväčšiu podporu v severných častiach Ríma. Tvrdé jadro fanúšikov Lazia sa nazýva Irriducibili Lazio a ich miesto na štadióne je severná tribúna "Curva Nord". Sú spájaní s krajnou pravicou. Irriducibili sa sformovali až na konci 80. rokov, no rýchlo sa stali jednou z najväčších skupín v krajine. Najväčším rivalom Lazia je druhý rímsky klub AS, s ktorým sa delí o štadión (jeho fanúšikovia sú na južnej tribúne "Curva Sud"). Rímske derby sa nazýva "Derby della Capitale" a patrí medzi najvýznamnejšie zápasy svojho druhu na svete. Silná rivalita vládne tiež s Neapolom a Livornom. Naopak dobré vzťahy sú udržiavané s fanúšikmi Interu či Hellasu Verona.

Úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

Národné[upraviť | upraviť zdroj]

1973–74, 1999–00
1958, 1997-98, 1999-00, 2003-04, 2008-09, 2012-13
1998, 2000, 2009

Medzinárodné[upraviť | upraviť zdroj]

1998-1999
1999
1971

Zostava[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálne k dátumu: 22. január 2014

# Pozícia Hráč
1 Albánsko B Etrit Berisha
2 Francúzsko O Mikael Ciani
3 Brazília O André Dias
4 Taliansko Z Luca Crecco
5 Argentína Z Lucas Biglia
6 Taliansko Z Stefano Mauri Kapitán klubu
7 Brazília Z Felipe Anderson
8 Brazília Z Hernanes
10 Brazília Z Ederson
11 Nemecko Ú Miroslav Klose
14 Španielsko Ú Balde Diao Keita
15 Uruguaj Z Álvaro González
17 Portugalsko O Bruno Pereirinha
19 Bosna a Hercegovina Z Senad Lulič
20 Taliansko O Giuseppe Biava
# Pozícia Hráč
22 Taliansko B Federico Marchetti
23 Nigéria Z Ogenyi Onazi
24 Taliansko Z Cristian Ledesma
25 Taliansko O Riccardo Serpieri
26 Rumunsko O Stefan Radu
27 Albánsko O Lorik Cana
28 Brazília O Vinícius
29 Francúzsko O Abdoulay Konko
30 Uruguaj Ú Emiliano Alfaro
34 Kolumbia Ú Brayan Perea
39 Belgicko O Luis Pedro Cavanda
85 Argentína O Diego Novaretti
87 Taliansko Z Antonio Candreva
95 Albánsko B Thomas Strakosha
99 Taliansko Ú Sergio Floccari

Lazio ako a.s.[upraviť | upraviť zdroj]

Už v roku 1998, za prezidentovania Sergia Cragnottiho, sa Lazio stalo akcionou spoločnosťou ako vôbec prvý taliansky futbalový klub. Väčšinový podiel v klube (66.692%) má prezident Lazia Claudio Lotito, zvyšok akcií je rozdelený medzi ostatných akcionárov. Lazio patrí medzi tri kluby v krajine, z akciami ktorých sa obchoduje na burze. Lazio patrí medzi niekoľko málo veľkých európskych klubov, ktoré vykazujú už niekoľko rokov stabilne plusové čísla.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Prezident Lazia Rím možno na 20 mesiacov za mreže. osporte.sk: (18. november 2008).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku S.S. Lazio na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).