Sojka obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Sojka škriekavá)
Sojka obyčajná
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Garrulus glandarius
Linnaeus, 1758
Synonymá
sojka škriekavá

Mapa rozšírenia sojky obyčajnej
      Hniezdiaca, celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sojka obyčajná alebo sojka škriekavá[3] (Garrulus glandarius) je spevavec z čeľade krkavcovitých. Obýva palearktídu a orientálnu oblasť. Na Slovensku hniezdi skoro na celom území, v zime čiastočne migruje západným smerom a zimovanie bolo zistené na 91,60 % mapovacích kvadrátov.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov sojka obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, nie sú známe žiadne ohrozenia alebo poklesy, v Európe bol v rokoch 1980 – 2013 zistený mierny nárast stavov.[1]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Je veľká ako holub (34 cm). Je červenkastohnedá, má čierne fúzy, čierny chvost, biele krídla s bielym políčkom a trblietavo modrým zrkadielkom. Samec a samica sa navzájom nelíšia, mladé jedince sú tmavšie a menej pestro sfarbené. Za letu je nápadná biela škvrna nad čiernym chvostom a široké krídla s bielym poľom a sýto modrými pierkami s čierno-bielymi prúžkami. Lieta ťažko, vlnovito a trepotavo, na zemi poskakuje.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Škriekanie "reeč-reeč"

1 min., Slovensko, okrem škriekania sojky počujeme aj vábenie červienky obyčajnej.

Vydáva „reeč-reeč“ alebo „krehk-krehk“ alebo „hieé“. Sojka je schopná napodobňovať iné vtáčie a zvieracie zvuky. Dokáže imitovať mečanie kozy, vŕzganie nenamazaného kolieska fúrika a dokonalým majstrom je vo vytváraní škrípavých tónov svojho spevu.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa v ihličnatých, listnatých a zmiešaných lesoch a v rozsiahlejších mestských parkoch. Prevažne stály druh. Hniezdo je umiestnené vysoko na strome, väčšinou neďaleko od okraja lesa. Obýva severozápadnú Afriku, celú Európu, Sibír a východnú Áziu po Čínu. U nás je rozšírená vo všetkých typoch lesov a sťahuje sa do miest.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 15 000 - 30 000, zimujúcich jedincov 32 000 - 65 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[5] V roku 2014 LC* A2b - menej dotknutý.[2][6][7]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi v apríli až máji raz za rok. Plytké tanierovité hniezdo z vetvičiek, stoniek a korienkov je umiestnené v korunách stromov. Samice znášajú 5 – 6 zelenkastých, drobne hnedo škvrnitých vajec, na ktorých sedia obidvaja rodičia 16 – 17 dní, mláďatá potom kŕmia asi 19 – 20 dní.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Na jar viac hmyz, ináč žalude, oriešky, bobule.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránená (§ 33 ods. 3 zákona o Ochrane prírody a krajiny 543/2002 Z. z.[8]), spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[9] Druh je zaradený do smernici o vtákoch (Príloha II).[10]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 20. novembra 2021.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  4. a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Alžbeta Darolová. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sojka obyčajná / Sojka škriekavá, s. 571 - 572.
  5. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  6. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  7. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  8. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov [online]. epi.sk, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
  9. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  10. BirdLife International (2020) Species factsheet: Garrulus glandarius [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online. (En)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]