Sojka škriekavá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sojka škriekavá
Garrulus glandarius 1 Luc Viatour.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Garrulus glandarius
Linnaeus, 1758
Synonymá
sojka obyčajná
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sojka škriekavá[1] alebo starší názov sojka obyčajná[1] (Garrulus glandarius) je spevavec z čeľade krkavcovitých.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Je veľká ako holub (34 cm). Je červenkasto hnedá, má čierne fúzy, čierny chvost, biele krídla s bielym políčkom a trblietavo modrým zrkadielkom. Samec a samica sa navzájom nelíšia, mladé jedince sú tmavšie a menej pestro zafarbené. Za letu je nápadná biela škvrna nad čiernym chvostom a široké krídla s bielym poľom a sýto modrými pierkami s čierno-bielymi prúžkami. Lieta ťažko, vlnovito a trepotavo, na zemi poskakuje.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Vydáva „reeč-reeč“ alebo „krehk-krehk“ alebo „hieé“. Sojka je schopná napodobňovať iné vtáčie a zvieracie zvuky. Dokáže imitovať mečanie kozy, vŕzganie nenamazaného kolieska fúrika a dokonalým majstrom je vo vytváraní škrípavých tónov svojho spevu.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa v ihličnatých, listnatých a zmiešaných lesoch a v rozsiahlejších mestských parkoch. Prevažne stály druh. Hniezdo je umiestnené vysoko na strome, väčšinou neďaleko od okraja lesa. Obýva severozápadnú Afriku, celú Európu, Sibír a východnú Áziu po Čínu. U nás je rozšírená vo všetkých typoch lesov a sťahuje sa do miest.

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi v apríli až máji raz za rok. Plytké tanierovité hniezdo z vetvičiek, stoniek a korienkov je umiestnené v korunách stromov. Samice znášajú 5 – 6 zelenkastých, drobne hnedo škvrnitých vajec, na ktorých sedia obidvaja rodičia 16 – 17 dní, mláďatá potom kŕmia asi 19 – 20 dní.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Na jar viac hmyz, ináč žalude, oriešky, bobule.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Orgán Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, Jazykového odboru Matice slovenskej a Ústrednej jazykovej rady. Kultúra slova [pdf]. Príprava vydania Matej Považaj; redakcia Sibyla Mislovičová a redakčná rada; Autori článku: PEKARÍKOVÁ, Katarína; DUDA, Marek. [Cit. 2011-09-18]. Tvorba názvoslovia vtákov s dôrazom na motivačné zákonnitosti slovenského jazyka, s. 331, riadok 23. Ročník 44, č. 6. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]