Sojuz 16

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sojuz 16
Znak misie
Soyuz 16Apollo-Soyuz.png
Údaje o misii
Názov misie Sojuz 16
Kozmická loď: Sojuz 7K-TM
Nosná raketa: Sojuz-U
Volací znak: Буран (Buran – snehová búrka)
Posádka: 2
Kozmodróm (rampa): Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 2. december 1974, 09:40:00 UTC
Pristátie: 8. december 1974, 08:03:35 UTC
Trvanie: 5 dní, 22 hodín, 23 minút, 35 sekúnd
Počet obehov: 95
Apogeum: 291 km
Perigeum: 184 km
Doba obehu: 89,2 minút
Inklinácia: 51,8°
Hmotnosť: 6 800 kg
Fotografia posádky
Anatolij Filipčenko (vľavo) a Nikolaj Rukavišnikov (vpravo)
Anatolij Filipčenko (vľavo) a Nikolaj Rukavišnikov (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Sojuz 15 Sojuz 17

Pozri aj Kozmonautický portál

Sojuz 16 bol testovací let programu Sojuz, ktorý slúžil na prípravu spojenia americkej a sovietskej kozmickej lode pre misiu Apollo-Sojuz.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Návratový modul kozmickej lode Sojuz 16

Sojuz 16 odštartoval pomocou rovnomennej rakety z kozmodrómu Bajkonur 2. decembra 1974 s dvoma kozmonautmi na palube. Loď bola navedená na dráhu plánovanú pre neskorší let Sojuzu k Apollu pri spojení na obežnej dráhe, teda približne 225 km nad Zemou.

Kozmonauti Anatolij Filipčenko a Nikolaj Rukavišnikov vyhodnocovali modifikovanú kozmickú loď Sojuz a spojovací mechanizmus (stykovací prstenec–iluminátor), ktorý dovoľoval spojenie nekompatibilných kozmických lodí. Ďalšími zmenami bolo, napr. zníženie atmosférického tlaku, zvýšenie obsahu kyslíka, na povrchu lode bol nainštalovaný optický terč uľahčujúci približovací manéver. Okrem toho let otestoval spoluprácu sovietskeho a amerického pozemného riadiaceho strediska a uspokojil oficiálne americké miesta ohľadom bezpečnosti lodí Sojuz. Misia sa uskutočnila presne podľa plánu a administratívy Sovietskeho zväzu a USA vyjadrili spokojnosť so spoluprácou posádky a pozemných stredísk.

8. decembra sa loď pomocou raketového motora zabrzdila, začala pristávať, odpojila sa kabína s kozmonautmi a na padáku pristála 300 km na sever od Džezkazganu. Kozmonauti sa po pristáti cítili dobre, všetky nové systémy pracovali normálne.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]


Predchádzajúca misia:
Sojuz 15
Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 17