Sojuz 29

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sojuz 29
Údaje o misii
Názov misie Sojuz 29
Nosná raketa: Sojuz-U
Volací znak: Фотон ("Foton")
Posádka: 2
Kozmodróm (rampa): (Bajkonur LC-1)
Štart: 15. jún 1978, 20:16:45 UTC
Pristátie: 3. september 1978, 11:40:34 (1978-09-03T11:40:35) UTC, 46° s.š., 69° v.d.
Trvanie: 79 dní, 15 hodín, 23 minút a 49 sekúnd
Apogeum: 266 km
Perigeum: 197,8 km
Doba obehu: 88,86 min
Inklinácia: 51,65 stupňov
Hmotnosť: 6 800 kg
Fotografia posádky
Kovaľonok (vľavo) a Ivančenkov (vpravo)
Kovaľonok (vľavo) a Ivančenkov (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Soyuz 28 mission patch.jpg Sojuz 28 Soyuz 30 mission patch.svg Sojuz 30

Pozri aj Kozmonautický portál

Sojuz 29 bol pilotovaný kozmický let k stanici Saľut 6 odštartovaný 15. júna 1978 z Bajkonuru. Bola to celkovo piata misia, štvrtá s úspešným spojením a druhá najdlhšia čo sa pobytu astronautov týka. Veliteľ lode Vladimir Kovaľonok a letový inžinier Alexandr Ivančenkov vytvorili vtedy nový rekord v pobyte vo vesmíre - 139 dní.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Odštartovala:

Pristála:

Náhradná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart[upraviť | upraviť zdroj]

Loď odštartovala 15. júna 1978 večer z kozmodrómu Bajkonur pomocou rakety Sojuz - U. Štart sa vydaril, systém automatického približovania fungoval vrátane záverečnej operácie spojenia k stanici, ku ktorému došlo 16. júna 1978.

Kapsula Sojuzu 29

Práce na stanici[upraviť | upraviť zdroj]

O ďalší deň neskôr, 17. júna 1978 obaja kozmonauti prestúpili z lode na stanicu. V tej dobe krúžila nad Zemou vo výške 338 – 368 km a s dobou obehu 91 minút.

Stály pracovný deň bol určený na 6.-21. hodinu SEČ. Po štyroch dňoch bola stanica skontrolovaná a uvedená do plnej prevádzky. Potom boli zahájené plánované experimenty s taviacou pecou SPLAV a ďalekohľadom pre zaznamenanie submilimetrového žiarenia.

Návštevy[upraviť | upraviť zdroj]

V dňoch 28. júna5. júla bola na stanici na pracovnom pobyte loď Sojuz 30 s medzinárodnou posádkou KlimukHermaszewski.

Dňa 9. júla sa ku druhému kontaktnému uzlu stanice pripojila zásobovacia loď Progress 2. Po vyložení nákladu a využití jej zásoby paliva na dosiahnutie vyššej dráhy sa 2. augusta oddelila a zanikla v atmosfére.

Návrat lodi k Zemi[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 27. augusta 1978 sa k stanici pripojila loď Sojuz 31 s ďalšou medzinárodnou posádkou BykovskijJähn. Spoločne celá štvorica pracovala, návšteva sa odpojila 3. septembra a vrátila na Zem v lodi stálej posádky, Sojuze 29. Pristátie kabíny sa pomocou padákového systému podarilo na území Kazachstanu, 140 km na juhovýchod od Džezkazganu [1].

Záver misie základnej posádky[upraviť | upraviť zdroj]

Kovaľonok s Ivančenkovom zostali v službe na palube stanice aj po odlete lode, s ktorou zo Zeme štartovali. Dňa 6. októbra sa k stanici pripojila ďalšia nákladná loď Progress 4, prázdná sa odpojila 24. októbra a zanikla v atmosfére.

Dňa 19. augusta 1978 posádka prekonala svetový rekord v dĺžke pobytu vo vesmíre (držal ho Sojuz 26). Potom zintenzívnili fyzické cvičenia, dokončili plánované merania a s loďou Sojuz 31 dňa 2. novembra 1978 odleteli na Zem.

Parametre misie[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. Praha : Práce, 1982. Kapitola Alexandr Sergejevič Ivančenkov, s. 97.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • LÁLA, Petr; VÍTEK, Antonín. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Soyuz 29 na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a Sojuz 29 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).


Predchádzajúca misia:
Sojuz 28
Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 30