Sojuz 32
| Údaje o misii | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Názov misie: | Sojuz 32 | ||||
| COSPAR ID: | 1979-018A | ||||
| Nosná raketa: | Sojuz-U | ||||
| Volací znak: | Протон ("Proton") | ||||
| Posádka: | 2 (pri štarte) 0 (pri návrate) | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Bajkonur, Kazachstan (LC-31) | ||||
| Štart: | 25. február 1979, 11:53:49,015 UTC | ||||
| Pristátie: | 13. jún 1979, 16:18:26 UTC | ||||
| Trvanie: | 108 dní, 4 hodín, 24 minút a 37 sekúnd | ||||
| Počet obehov: | 2 755 | ||||
| Apogeum: | 274,3 km | ||||
| Perigeum: | 198,4 km | ||||
| Doba obehu: | 89,04 min | ||||
| Inklinácia: | 51,61 stupňov | ||||
| Cieľ spojenia: | Saľut 6 | ||||
| Spojenie: | 26. február 1979, 13:29:55 UTC | ||||
| Odpojenie: | 13. jún 1979, 09:51 UTC | ||||
| Hmotnosť: | 6 800 kg (kozmická loď pri štarte) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Ľachov (vľavo) a Riumin (vpravo) | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Sojuz 32 (rus. Союз-32) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 32 vyštartoval 25. februára 1979 z kozmodrómu Bajkonur k stanici Saľut 6. Celkovo išlo o ôsmu misiu k stanici a siedmu s úspešným spojením. Veliteľom lode bol Vladimir Ľachov a palubným inžinierom bol Valerij Riumin. Vo vesmíre strávili 175 dní, čím vytvorili nový rekord.[1]
Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]
Štart[upraviť | upraviť zdroj]
Loď odštartovala 25. februára 1979 odpoludnia z kozmodrómu Bajkonur pomocou rakety Sojuz-U. Štart sa vydaril, loď sa dostala na orbitu 193 – 250 km, bez problémov fungoval i zapnutý systém automatického približovania. K pevnému pripojeniu k stanici došlo 26. februára 1979 a ten istý deň obaja kozmonauti prešli do Saľutu, ktorý bol na obežnej dráhu už jeden a pol roku.
Návštevy[upraviť | upraviť zdroj]
Počas svojho pobytu stála posádka prijala tri zásobovacie lode typu Progress a ďalšiu Sojuz 34 (tentoraz bezpilotnú).
- Progress 5 sa pripojil 12. marca 1979, po vyložení zásob sa 3. apríla odpojil a zanikol v atmosfére. [1]
- Sojuz 33 sa pokúsil pripojiť na Saľut 11. apríla, jeho medzinárodná posádka v zložení Nikolaj Rukavišnikov (Rus) a Georgi Ivanov (Bulhar) sa po márnych pokusoch obnoviť funkciu korekčného motora vrátila na Zem.[1] Bolo to prvé zlyhanie korekčného systému Sojuzu vo vesmíre.[2]
- Progress 6 sa pripojil 15. mája 1979, boli z neho vyložené dopravené zásoby, jeho motor bol trikrát využitý k zvýšeniu dráhy komplexu na 358 – 371 km. Dňa 8. júna sa od stanice odpojil, aby zanikol v atmosfére.
- Sojuz 34 bolo označenie bezpilotnej dopravnej lodi, ktorá sa k stanici pripojila ihneď po odlete Progressu 6, teda 8. júna a pri stanici zostala pripojená, aby neskôr základnú posádku dopravila domov.[1]
Práce na stanici[upraviť | upraviť zdroj]
V dobe ich príletu bola stanica tri mesiace prázdná. Obaja kozmonauti ju postupne uviedli do pracovného režimu a zároveň vypli časť prevádzkových systémov svojej lodi, s ktorou prileteli. Zahájili obvyklý pracovní deň od 6 do 21 hodín na pripravených experimentoch. Využili svoju loď 1. marca k navedeniu celého komplexu na vyššiu obežnú dráhu, pretože pod vplyvom príťažlivosti klesal. Zároveň bola upravená dráha na 308 – 338 km s periódou 91 minút.
Sojuz 32 pristál[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodná loď Sojuz 32 prekročila projektovanú dobu možného zotrvania vo vesmíre (90 dní). Preto sa odpojila 13. júna 1979 a mäkko pristála bez posádky na území Kazachstanu. V jej útrobách boli na Zem k vedeckému skúmaniu odvezené rôzne materiály z experimentov kozmonautov.
Posádka[upraviť | upraviť zdroj]
Odštartovala:
Vladimir Ľachov, veliteľ (1)- Valerij Riumin, palubný inžinier (2)
(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Náhradná posádka[upraviť | upraviť zdroj]
- Leonid Popov, veliteľ
- Valentin Lebedev, palubný inžinier
Parametre misie[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d NEWKIRK, Dennis. Almanac of Soviet Manned Space Flight. Houston, Texas : Gulf Publishing Company, 1990. ISBN 0-87201-848-2.
- ↑ CLARK, Phillip. The Soviet Manned Space Program. New York : Orion Books, a division of Crown Publishers, Inc., 1988. ISBN 0-517-56954-X.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- LÁLA, Petr; VÍTEK, Antonín. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 32
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Sojuz 32 na českej Wikipédii a Soyuz 32 na anglickej Wikipédii.
| Predchádzajúca misia: Sojuz 31 |
Program Sojuz | Nasledujúca misia: Sojuz 33 |
| Najbližšie plánované | MS-23 (február 2023) | _spacecraft.jpg)   .jpg) |
|---|---|---|
| Prebiehajúce | ||
| Sojuz MS (2016 – súčasnosť) | ||
| Sojuz TMA-M (2010 – 2016) | ||
| Sojuz TMA (2002 – 2012) | ||
| Sojuz 7K-STM (1986 – 2002) | ||
| Sojuz 7K-ST (1976 – 1986) | ||
| Sojuz 7K-TM (1974 – 1976) | ||
| Sojuz 7K-T (1973 – 1981) | ||
| Sojuz 7K-OKS (1971) | ||
| Sojuz 7K-OK (1967 – 1970) | ||
| Bez posádky | Kozmos 133 · Kozmos 140 · Kozmos 146 · Kozmos 154 · Zond 1967A · Kozmos 186 · Kozmos 188 · Zond 1967B · Zond 4 · Kozmos 212 · Kozmos 213 · Zond 1968A · Zond 1968B · Kozmos 238 · Zond 5 · Sojuz 2 · Zond 6 · Zond 1969A · Zond L1S-1 · Zond L1S-2 · Zond 7 · Zond 8 · Kozmos 496 · Kozmos 573 · Kozmos 613 · Kozmos 638 · Kozmos 656 · Kozmos 670 · Kozmos 672 · Kozmos 772 · Sojuz 20 · Kozmos 869 · Kozmos 1001 · Kozmos 1074 · Sojuz 34 (pri štarte) · Sojuz 32 (pri pristátí) · Sojuz T-1 · Sojuz TM-1 · Sojuz MS-14 | |