Sojuz 33

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sojuz 33
Znak misie
Soyuz-33 patch.png
Údaje o misii
Názov misie Sojuz 33
Nosná raketa: Sojuz-U
Volací znak: Сатурн ("Saturn")
Posádka: 2
Kozmodróm (rampa): Bajkonur (LC-31)
Štart: 10. apríl 1979, 17:34:34 UTC
Pristátie: 12. apríl 1979, 16:35:40 UTC
Trvanie: 1 deň, 23 hodín, 1 minúta a 6 sekúnd
Počet obehov: 31
Apogeum: 279,2 km
Perigeum: 198,6 km
Doba obehu: 88,99 min
Inklinácia: 51,63 stupňov
Hmotnosť: 6860 kg
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Soyuz 32 mission patch.png Sojuz 32 Sojuz 34

Pozri aj Kozmonautický portál

Sojuz 33 bol pilotovaný kozmický let k stanici Saľut 6 odštartovaný 10. apríla 1979 z Bajkonuru. Bola to celkovo deviata misia k stanici ale pre zlyhanie motorov musela byť misia zrušená a posádka sa vrátila na Zem ešte pred spojením. Bolo to prvé zlyhanie motorov Sojuzu počas kozmických operácií. Veliteľom lode bol Nikolaj Rukavišnikov a druhý kozmonaut bol Bulhar Georgi Ivanov. Hlavnou náplňou misie bola návšteva kozmonautov a dopravenie lode na návrat posádky na Zem.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Loď odštartovala 10. apríla 1979 večer z kozmodrómu Bajkonur pomocou rakety Sojuz U. Štart bol úspešný, loď sa dostala na orbitu 194 – 261 km. Po treťom okruhu posádka upravila dráhu na 273 – 330 km nad Zemou. Večer 11. apríla bol zapnutý automatický systém spojenia. Vo vzdialenosti 3 km od stanice však korekčný motor prestal pracovať. Závadu sa nepodarilo ani po konzultáciách s riadiacim strediskom odstrániť a bol rozhodnutý návrat na Zem. K návratu bol využitý rezervný motor a bolo nutné prikročiť i k ručnému ovládaniu riadenia. Neplánovaný zostup odpojenej kabíny bol spojený s preťažením až 10 g, padákový systém však fungoval a kabína s oboma živými kozmonautmi bezpečne pristála na území Kazachstanu (vtedy súčasť ZSSR) zhruba 320 km juhovýchodne od Džezkazganu v noci. Celkový let trval 1 deň a 23 hodín.[1]

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Parametre misie[upraviť | upraviť zdroj]

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. Praha : Práce, 1982. Kapitola Nikolaj Nikolajevič Rukavišnikov, s. 198.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • LÁLA, Petr; VÍTEK, Antonín. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sojuz 33 na českej Wikipédii.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Soyuz 33 na anglickej Wikipédii.


Predchádzajúca misia:
Sojuz 32
Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 34